Tento rok tu máme dva rôzne príklady očakávaných pokračovaní kultových sérií, ktoré boli dlho vo vývoji, vydavateľ bol nespokojný s výsledkom, všetko zahodil a dal to odznova robiť niekomu inému. Pritom s dvoma diametrálne odlišnými výsledkami. Vampire: The Masquerade - Bloodlines 2 sa po problémoch v Hardsuit Labs dostalo do rúk The Chinese Room, ktorí priniesli sklamanie. Po temnej upírskej RPG ani stopy a výsledkom je priemerná akčná adventúra, ktorá v ničom nie je podobná prvej časti. Metroid Prime 4: Beyond sa tiež vyvíjal roky v Bandai Namco, no šéfovia v Nintende neboli spokojní. Hru tak dali od základov prerobiť overeným Retro Studios a teraz tu máme výsledok.

Síce Retro Studios chceli už prenechať sériu Metroid Prime po pôvodnej trilógii iným, ale je veľmi dobre, že sa k Metroid Prime 4: Beyond nakoniec dostali. Takto má totiž dopadnúť pokračovanie po toľkých rokoch. Je to hra, ktorá je poctou predchádzajúcim trom, vychádza z ich tradície a jasne v nej pokračuje. Ale nebojí sa ani inovovať. Dalo by sa inovovať aj trochu viac, no rozhodne sa tu podarilo nájsť veľmi pekný balans medzi jasným nasledovaním DNA série a aj novinkami.

Už pred vydaním som v diskusiách čítal náreky, že otvorený svet hre uškodí. Ale keď sa nad tým zamyslíte, Metroid hry mali vždy otvorený svet. Už od tej úplne prvej z roku 1986. Akurát vás ten svet nikdy nenechal ho voľne skúmať. Minimálne nie od začiatku. Vždy vám limitoval progres tým, aké schopnosti ste mali odomknuté, no a inak to nebude ani tu. Akurát medzi tými všetkými rôznymi prostrediami a časťami hry máte ešte jednu pomerne rozsiahlu púšť, kde čakajú ďalšie úlohy aj nástrahy, ale tiež si tam nemôžete len tak pobehovať.

Stále je to tak plnokrvná metroidvania, akurát teda vo first person perspektíve. A rovno na to nadviažem aj ďalšou dôležitou myšlienkou. Metroid Prime síce vyzerá ako FPS, no nie je to až tak FPS. Minimálne nie v tom klasickom strieľačkovom poňatí. Čo je trochu divné tvrdiť o hre, v ktorej chodíte a strieľate, ale naozaj toto nie je o tom. V Metroid Prime strieľanie nie je len prostriedkom na ničenie nepriateľov, ale hlavne na prekonávanie prekážok aj pascí. Tu pri strieľaní ani tak nepoužívate palec na spúšti, ale hlavne hlavu. V tom sa séria vždy líšila od ostatných a štvorka to len potvrdzuje.

Ešte kým sa k tomu všetkému strieľaniu dostanete, čaká vás dosť dramatický úvod. Sylux a jeho jednotky útočia na jednotky Federácie, prebieha obrovská bitka na orbite a aj na povrchu planéty. Do toho prichádza Samus Aran, dobre známy hrdinka, ktoré dokáže zvrátiť priebeh bojov a takmer sa jej to aj podarí. Stane sa však niečo neočakávané a Samus spolu s niekoľkými ďalšími je prenesená na neznámu planétu Viewros ďaleko v nezmapovanej časti vesmíru. Tam musí bojovať o prežitie proti neznámej hrozbe a zároveň rozlúštiť záhadu starobylej civilizácie, ktorá tu kedysi vládla.

Nedá sa povedať, že by bol príbeh niečo nevídané, ale je spracovaný dosť dobre. A páči sa mi, že si berie inšpiráciu z iných kvalitných sci-fi ság. Neznáma planéta so starobylou civilizáciou, ktorej technológia presahovala všetko, čo ste doteraz videli, no ich vlastné experimenty sa stali ich záhubou. To ste už videli viackrát, príkladom môže byť aj Halo, no Metroid Prime 4 to robí šikovne a pútavo. Pomaly odhaľuje dávne tajomstvá, dávkuje vám informácie o skaze, no zároveň dáva nádej na to, že sa z tohto dnes spustošeného miesta dá ujsť, aj keď čelíte kope známych a aj neznámych hrozieb.

Príbeh má však aj ďalší aspekt, ktorý má náramne bavil. Metroid hry sú zväčša dosť osamelá záležitosť. Samus si dokáže sama poradiť so všetkým a okrem nepriateľov, ktorých rozstrieľa na kusy, nemá veľmi s kým interagovať. Tu to je inak. Samus nie je sama. Nielenže proti nej stojí záporák s dosť osobnou nenávisťou voči nej, ale taktiež stretne niekoľko postáv, ktoré stoja na jej strane. Aj keď by ste v prípade Nintendo hry čakali, že to budú nejaké bľabotajúce zbytočné postavičky, nie je to tak. Sú normálne nadabované, majú tváre a hlavne osobnosti, ktoré sa prejavia pri rozhovoroch s nimi, z ktorých viaceré nie sú povinné. Len sa do nich pustíte, aby ste ich lepšie spoznali. Možno až škoda, že s nimi nestrávite viac času.

Príbeh je tak osobnejší, hlbší a bohatší. Viac postáv znamená viac emotívneho vkladu, lebo si máte s kým vytvoriť vzťah. Vedľajšie postavy sú síce dobre zabehnuté archetypy, ale možno aj vďaka tomu si ich obľúbite. Navyše baví od začiatku do konca, mnoho jeho súčastí objavíte povinne progresom vpred, odhalenie iných je ale len a len na vás, sú v rôznych skrytých miestach, kam sa musíte prebojovať a prepracovať. Vlastne nie iba do konca, baví aj po ňom, chvíľku ho musíte vstrebať, nejaké veci sa udejú na rôznych miestach a nie všetko sa skončí dobre. Ale také konce sú najlepšie.

Úprimne poviem, že som možno až nečakal, že ma príbeh v Metroid Prime až tak zaujme. Od ostatných komponentov hry som to však čakal a tie nesklamali. Hrateľnosť je naozaj klasická v rámci žánru. Síce dostanete nové schopnosti, ale naozaj je to stále o tom, že máte pred sebou rozsiahly herný svet, ktorý vás do jednotlivých kútov nepustí, kým na to nebudete mať správne schopnosti. Stále dokážete skúmať poriadnu porciu z levelov, len teda nie úplne všetky zákutie, či už tie povinné alebo aj tie skryté, kde na vás čakajú bonusové upgrady, útržky príbehu a podobne.

Aj pri tom strieľaní tu musíte používať hlavu. Väčšinou totiž práve tak vyriešite hádanky. No a musíte sa okolo seba dobre poobzerať. Cestičky sú často skryté, možno tu a tam sa na chvíľku zaseknete, toto nie je hra, ktorá by vás vodila za ručičku (aj keď v niektorých prípadoch môžete požiadať o pomoc cez vysielačku). Taktiež sa musíte vedieť dobre zorientovať na mape, keďže prostredia sú naozaj komplexné. Niektoré dvere otvoríte len istým druhom strely, rovnako aj rôzni nepriatelia reagujú inak na rozdielne zbrane a upgrady. Takže aj v tomto musíte používať hlavu. Nie je to len o tom, aby ste vedeli kedy a kde vystreliť, ale aj čím.

Okrem bežných nepriateľov na vás čakajú aj obrovskí bossovia, ktorí naozaj preveria vaše schopnosti. A tu si myslím, že autori možno až trošku príliš stavajú na jednej z nových možnosti Switch 2 - mierenie myšou. Hra podporuje premenu Joy-Conu na myš a funguje to bleskovo, behom pár sekúnd sa dokážete prepínať medzi režimami ovládania. Akurát tie citlivé miesta na telách nepriateľov sú možno až trochu príliš malé a dobre kryté. Na myšku akurát, no ovládanie páčkami alebo pohybom to dá viac zabrať. Teda aspoň na klasickej obťažnosti. Nehovoriac o tom, že bossovia sú na vás pripravená ešte väčším arzenálom útokov ako vy na nich.

Pri naozaj náročných bojoch to tak chce od vás viac taktiky, viac uskakovania aj šikovnosti, hlavne cviku s mierením na ovládači. Ale s Joy-Conom ako myškou dokážete lepšie a pohodlnejšie mieriť na tie slabé miesta a dobre ich zasiahnuť v správny moment (čo je často kľúčové). Až mi to trochu pripomínalo občas prvé dve časti House of the Dead, kde sa slabé miesta bossov čoraz viac zmenšovali, až to bola len drobná bodka, ktorú musíte presne zasiahnuť. Ale vďaka tomu sú boje napínavé aj náročné. A aj zábavné.

Na to je naviazaný naozaj kvalitný dizajn. Áno, backtrackingu nie je málo, ale tentoraz je výraznejšie sprevádzaný novým obsahom, ktorý môžete objavovať. Nájdete tu džungľu, púšť, ľadové jaskyne, nebezpečné bane, vulkán a ďalšie zaujímavé prostredia. Každé s vlastnými nástrahami, mnohými odbočkami a niečím dôležitým, čo tam musíte objaviť. Hra robí dve veci veľmi dobre. Prvou je fakt, že si pri jej hraní budete pripadať veľmi chytrí. Dizajn je inteligentný, ponúka nejakú výzvu a za jej prekonanie vás odmení dobrým pocitom. Druhou je zase zmysluplnosť prostredí. Všade niečo je. Aj v tej púšti medzi levelmi narazíte na svätyne v štýle Zeldy (a škoda, že ich nie je viac), ruiny, nepriateľov a mnoho ďalšieho. Vy tu prakticky stále niečo robíte, objavujete a aj keď to práve teraz k ničomu nevedie, posúva vás to ďalej v nejakej úlohe. Jednoducho sa nenudíte.

Celé je to tak chytľavý a zábavný herný zážitok, no tiež veľmi slušne dlhý. V zásade závisí od vás, koľko času v hre strávite. Pritom sa oplatí skúšať preskúmať aj rôzne skryté zákutia, lebo tam nájdete upgrady pre zbrane aj schopnosti, ktoré vám zas pomôžu v bojoch. Už len to, že máte o pár (desiatok) rakiet v zásobníku navyše, vám dokáže zachrániť život. Takže také štandardné prejdenie vám pohodlne zaberie cez 20 hodín a nebudete sa nudiť. Toľko som tu strávil ja a to som mal len málo cez 80% vecí nájdených a naskenovaných. Pritom mám dojem, že som bol všade a už fakt netuším, kde mohli byť zašité. No nič, hra je za mnou a idem znova na čerstvo odomknutom Hard móde.

Znovuhrateľnosť tu tak je, vecí na zbieranie je tu kopa a naozaj vás vylepšujú zmysluplným spôsobom. Dokonca môžete aj trochu meniť podobu hlavnej postavy a to nie iba získaním sci-fi motorky Viola, kedy Samus dostane dosť iný skin. Ale to už možno prezrádzam trochu veľa. Odomykáte si galériu bonusov v menu a pri opätovnom hraní môžete skúšať odomknúť tie veci, ktoré zatiaľ nemáte. Veď už viete čo a ako, pomôžete si aj rýchlym cestovaním a bohato využijete spomínanú motorku, na ktorej nielen jazdíte, ale aj bojujete.