Terminator 2 je jeden z najlepších filmov vôbec. Perfektné sci-fi, vynikajúci akčný film, no a navyše má aj srdce. Jednoducho tam vyšlo všetko. Síce film úplne utlmil jeden z najzaujímavejších aspektov prvej časti, ale sám osebe je to jednoducho perfektný film, akých vzniklo len málo. Ale možno je to aj prekliatím. Pokusov nadviazať na dvojku bolo veľa, ani jeden ale nevyšiel. Dokonca aj v hrách tu bolo niekoľko pokusov, ale nedopadli dobre. Kedysi pradávno Future Shock a Skynet fungovali dobre, potom ale dlho, predlho nič. Pred 6 rokmi zabavilo akčné béčko Resistance, no až teraz tu je niečo, čo naozaj stojí za pozornosť.

Po naozaj mnohých odkladoch dorazil Terminator 2D: No Fate. Je to hra, ktorá priamo vychádza z druhého filmu a čiastočne to robí tak, ako sa to robilo kedysi. V dobách 8 a 16-bitov sa podobné hry objavovali na pultoch obchodov pravidelne. Niektoré boli lepšie, iné horšie. Známe filmové scény premenili na herné pixely a autori využili aj tvorivú slobodu, aby si domysleli veci medzi tým. Rozšírili tak filmové príbehy vlastným spôsobom a hráči sa mohli stať hrdinami, ktorých poznali z už dosť zošúchaných kaziet z vietnamskej tržnice či požičovne.

To je presne prípad No Fate. Hra je v zásade adaptáciou filmového príbehu. Ľudstvo v budúcnosti vyhráva nad umelou inteligenciou nazvanou Skynet, už by sa mohlo zdať, že je víťazstvo po rokoch bojov konečne na dosah, no vtom Skynet vytiahne eso z rukáva. Respektíve rovno dve esá. Najskôr navliekol robota do kože 1,90m vysokého rakúskeho bodybuildera a poslal ho späť v čase, aby zabil marku budúceho vodcu ľudského odboja. No a aby to nenechával na náhodu, poslal aj ešte pokročilejší stroj, aby zabil mladého Johna Connora, kým sa z neho stane tento vodca v budúcnosti.

A hra vám to všetko ukáže. Naozaj všetko, dokonca aj to, čo nebolo v ani jednom filme. Krásne to navyše ukazuje rozhádzanú chronológiu série, kde sa minulosť aj budúcnosť navzájom ovplyvňujú, takže postupne vidíte, kto poslal stroje do minulosti. Dokonca budete aj priamo pri tom. Hodnotiť príbeh v prípade takejto hry je trochu divné. Ten filmový je dobrý a hra ho kopíruje. Akurát navyše pridáva niekoľko detailov, ktoré vo filme neboli (alebo boli len naznačené) - boje v budúcnosti, ako sa Sarah dostala na psychiatriu a podobne.

Prečo by ste hrali niečo, čo ste už predtým tisíckrát videli vo filme? Jednak je to zábava, no tiež autori presne na toto mysleli a priniesli alternatívne príbehové línie. V priebehu hrania narazíte na dva body, kde máte možnosť urobiť rozhodnutia, ktoré ovplyvnia dej. No a od toho momentu sa môže odvíjať alternatívna dejová línia. Môžete vidieť, že stačí jedna zmena a budúcnosť môže dopadnúť inak. Hra má celkovo 3 konce - jeden ten filmový a dva ďalšie. Hru sa tak oplatí zahrať 3x, aby ste zažili všetky tri konce.

Pri takomto opätovnom prechádzaní sa však nelíšia len konce, ale aj zopár levelov, ktoré sa vám na alternatívnej ceste sprístupnia. Napríklad jedna postava bojuje v dobe, kam sa v rámci príbehového kánonu nedostane. V rámci hrateľnosti sa ale veci nemenia a to je možno trochu škoda. Síce tu hráte za viacero postáv a mierne sa hrateľnosť líši, ale rozdiely v skutočnosti nie sú vôbec veľké - niekto ma takú zbraň, iný zas onakú. Ale úprimne, aj tak hra dokáže udržať. Sám som ju hneď prešiel rovno trikrát.

Na jednej strane je to pochvala. Máloktorá hra dokáže chytiť tak, že ju dohráte, pozriete si záverečné titulky a do tabuľky skóre zapíšete svoje iniciály, no a štartujete ju znova. Na druhej strane je to ale aj problém. A asi ten najväčší, aký Terminator 2D: No Fate má. V mnohom si hra berie inšpiráciu z dôb 8 a 16-bitov, no v dĺžke by fakt nemusela. Vynárajú sa mi spomienky na fenomenálnu hru RoboCop 3. Bola fakt dobrá a strávil som s ňou kopu času. No vtedy som vedel svoj vek ukázať akurát tak na prstoch ruky, až neskôr mi došlo, že hra má reálne niečo cez 30 minút. A podobné je to aj tu, prvé prejdenie mi zabralo len 38 minút.

No a každé ďalšie je už len kratšie a kratšie, lebo však už to poznáte. Môžete si však zvýšiť náročnosť, ktorá pridá nepriateľov a tí prežijú viac zásahov, no to je tak všetko. Už viete, ako najlepšie poraziť toho a hentoho bossa, takže síce vám dá viac zabrať, ale čas to nepridá, lebo taktiku už viete. Hru tak prejdete 3x a zaberie vám to také 2 hodiny. To je strašne málo a autori to už trošku umelo naťahujú ďalšími režimami, ktoré si postupne odomknete. Môžete si prejsť misie čisto so Sarah Connor (teda len tie, v ktorých účinkuje ona), môžete sa pustiť do Boss Ruch režimu, prípadne do režimu proti nekonečným vlnám nepriateľov. Ale stále to je málo. Navyše za nie práve málo peňazí.

No ale poďme radšej na niečo veselšie. Čaká vás tu pomerne pestrá ponuka rôznych levelov s rôznorodou náplňou, pričom si zahráte za viacero postáv. Sarah sa hneď v úvode musí vydať na cestu zachrániť Johna. Nie je to z filmu, autori to tu použili vlastne ako tutoriál, ktorý vás naučí základné herné princípy. Potom sa to ale strieda a stanete sa súčasťou mnohých známych filmových scén - príchod Terminátora do motorkárskeho baru, Sarah na psychiatrii (so stealth hrateľnosťou), naháňačka na motorke, boje v budúcnosti proti Skynetu a rôznym druhom Terminátorov, až sa nakoniec dostanete do oceliarne, kde čelíte T-1000.

Hrateľnosť nie je nejako prelomová, ale možno práve tým boduje. Takéto hry mnohí z nás hrávali kedysi dávno od rána do večera a doteraz je poriadny kus krásy v podobnej jednoduchosti. Len skáčete, krčíte sa a strieľate. Akurát to musíte robiť správne, aby ste sa s obmedzenými životmi dostali od checkpointu k checkopointu. A možno ani to vás nezachráni, ak často zomierate a prichádzate o Continue. Je tu pár klasických spestrení, kedy ovládate auto alebo motorku a uhýbate sa prekážkam na ceste. Najlepším spestrením je ten stealth level so Sarah, keď musíte dávať pozor na to, kam sa práve stráže pozerajú. Predsa len by som ale toho chcel o niečo viac, niečo zaujímavejšie v budúcnosti. Lebo tá je možno až trochu príliš štandardná.

Ešte aj dočasné upgrady zbrane fungujú ako v Contre, takže zoberiete power-up a na nejakých 30 sekúnd má zbraň špeciálny efekt, ktorý viete použiť napríklad na mini bossa v strede levelu. Vizuálne sú tieto levely zaujímavé a radi sa necháte ponoriť do pixelartového spracovanie temnej vízie budúcnosti od Jamesa Camerona, ale hrateľnosť je trošku príliš obyčajná. Nie zlá, ale nie iná ako v mnohých iných hrách. Výhoda aspoň je, že pamätníci takúto hru dokážu hrať aj poslepiačky a nováčikovia sa to všetko naučia behom prvých sekúnd.

Pri hraní ojedinele (ale naozaj len tu a tam) narazíte aj na nejaké skryté bonusy, takže sa oplatí skúšať loziť po rebríkoch, aj keď možno nikam nevedú. Okrem toho je to ale lineárna jazda vpred. Niekedy doslova. Dokonca sa tu ani nedá vrátiť späť, keď sa obrazovka posunie vpred. Ako som už písal niekde vyššie, No Fate naozaj vo veľkom čerpá inšpiráciu z 80. rokov. No a vtedy sa hralo tak, že niet cesty späť. Zabudli ste zobrať checkpoint? Váš problém. Ale prejdenie trvá 30 minút, tak môžete nabudúce.