Mám rád kyslú kapustu. Zbožňuje guláš. Ale segedín? To je podľa mňa hnus. Nepopulárny názor, no mám to tak. A prečo taký divný úvod recenzie hry? Lebo niektoré veci, ktoré mám aj rád, by sa miešať nemuseli. Existuje riziko, že to nemusí dobre ladiť. A to je podľa mňa aj prípadom rebootu značky Screamer. Hra mieša anime s arkádovou racingovkou a aj keď mám rád oboje, Screamer podľa mňa nefunguje. Hra je unikátna, ale čo z toho, keď jednoducho nebaví. na to, aby to bolo dobré anime, je tu málo anime. A na to, aby to bola dobrá racingovka, tu jednoducho nie sú kvality.

Úprimne ani neviem, prečo takáto razantná zmena identity. Nie je však prvá v rámci značky. Tým mladším by asi bolo vodné ju predstaviť. Séria je tu od roku 1995, vytvorilo ju talianske štúdio Graffiti, ktoré sa neskôr premenovalo na Milestone. Bola to arkádová jazda trochu v štýle Ridge Racer. O rok neskôr vyšla dvojka, ktorá zmenila zameranie a sústredila sa viac na rally. V tomto duchu sa niesla aj trojka Screamer Rally z roku 1997. V roku 2000 sme sa dočkali vydania Screamer 4x4, ale už od maďarského štúdia Clever's Games, pričom sa opäť zmenila hrateľnosť na offroad jazdenie v teréne. A odvtedy značka spala až dodnes, kedy ju opäť oživili Milestone v tomto netradičnom mixe.

Príbeh sa snaží hrať na vážnejšiu nôtu. Máme tu päť tímov zložených z vojakov, vedcov, kriminálnikov či celebrít, pričom každý má vlastnú motiváciu - od túžby cez ambície až po pomstu. Všetkých však spája účasť v turnaji Screamer, ktorý riadi tajomná postava s vlastnou agendou. Na papieri to znie ako slušný základ pre štýlové anime, no v praxi hra tieto motívy len načrtne a nedokáže ich poriadne rozvinúť. Minimálne nie tak, aby vám na tom aj reálne záležalo. V príbehu tak postupne prevezmete viacero postáv z rôznych tímov, čo vám celé zaberie cez 15 hodín.

Nie je to málo, ale možno je problémom skôr to, že to je až príliš. Jazdenie je prekladaná anime scénami a statickými obrazovkami s dialógmi postáv, ktorými sa musíte preklikávať. Je škoda, že to už celé nie je v anime štýle, takto to pôsobí lacno, nedotiahnuto. Anime sekvencie pôsobia dobre, animácia je veľmi dobrá a má to ten dojem 90. rokov, no rýchlo si uvedomíte, že sú krátke a je ich málo. Neónový, až kyberpunkový svet je ale lákavý na pohľad, no nie som si istý, že z toho vie hra niečo vôbec vyťažiť.

Ako sa ale tento mix hrá v praxi? To sa v priebehu hry dosť mení, ale vedzte, že vás tu čaká obrovské množstvo príbehových kapitol, ktoré odsýpajú veľmi rýchlo. V niektorých sa ani nejazdí, v iných je to napríklad len bleskový tutoriál nejakej novej mechaniky. Za prvých 20 minút hrania tak toho veľa nenajazdíte, ale budete mať za sebou možno aj nejakých 8 kapitol. Chvíľka jazdenia je poprekladaná statickými obrazovkami s dialógmi a raz za čas do toho vojde aj skutočná anime sekvencia. A takto dookola, až to postupne spadne do strašného stereotypu.

A s tým mm možno najväčší problém. Niektoré veci tu fungujú lepšie, iné zase horšie, ale ono to časom nebaví. Nebaví vás to hrať, nebaví vás to sledovať, po hodinách neprichádza nejaký moment príjemného prekvapenia, už len rutina, kde sa menia postavy a autá a farby prostredí, ale stále tá istá rutina. Je pravdou, že pribúdajú nové mechaniky, ale taktiež musím dodať, že zážitok nijako razantne nemenia, nezlepšujú. Akurát sa vám zrazu do súperov oplatí aj búrať, neskôr si už musíte sledovať aj „život“ a podobne.

Už som viackrát spomínal, že toto je arkádovka. To znamená, že sa vysokými rýchlosťami rútite pokrútenými traťami, aby ste sa pokúsili dostať do čela. No nie je to úplne o jazdeckom umení, keďže vyhrať viete aj tak, že budete jazdiť aj po mantineloch. Tie sú tu dokonca občas neviditeľné, ale hra sú tu. Je tu zaujímavá QTE mechanika radenia hore, kde zaradením v správnom čase získate trochu energie a z nej potom môžete cez ďalšiu krátku QTE mechaniku využiť boost. Takže je to všetko o správnom načasovaní využitia energie. Vlastne mi to trochu pripomína tohtoročné pravidlá a technologické zmeny v F1. Jednoducho sa do čela dostane ten, kto má v správnom momente dostatok energie.

Odkazom na korene série je driftovanie ako jeden z kľúčových mechanizmov, ale má pár problémov. Nepáči sa mi, akým spôsobom je spracované a ovláda sa. Taktiež naň nie sú úplne navrhnuté trate. No a tiež nemám dojem, že by z neho hra dokázala ťažiť a využívať ho zábavne. Ale poďme od začiatku. V tejto hre jednou páčkou ovládate smer auta a druhou drift. Takže vlastne stále hru ovládate naraz obomi páčkami a takmer stále ich akurát obe tlačíte rovnakým smerom. To je nuda. Ďalšia vec sú trate. Na zábavné driftovanie musia byť dobre navrhnuté trate, napríklad Ridge Racer séria to dokazuje dekády. Tu ale nie sú dobré, sú tam fajn úseky, ale aj vyslovene hlúpe. Takže nakoniec máte pri hraní dojem, ako keby tam ten koncept drifto-lefto-rajto bol len dolepený niekedy neskôr.

No a časom si osvojíte aj trochu iné spôsoby, ako sa predrať dopredu. Po pár kapitolách sa vám do rúk dostane druhý ukazovateľ energie, ktorý vaše auto nabije silou a po aktivácii ho prudko vystrelí dopredu nie ako zrýchlenie, ale aby ste zlikvidovali súpera. Samozrejme, ešte ho musíte aj trafiť, čo je nie vždy jednoduché. Je to okej, nie je to zábava ako v Burnoute, ale je dokáže to hru trochu spestriť a zabaviť. Možno škoda, že to nie je celé jednoduchšie spracované, aby tu už niečo robil aj klasické búranie. Ale to by hra potrebovala aj model poškodenia a ten nemá (nerátam zlomený spoiler a podobne).

Vrcholom toho celého je Overdrive mechanika, ktorá vaše auto premení na raketu, doslova. Šľahajú z vás plamene a iné efekty, rútite sa vpred, nič vám nedokáže stáť v ceste a na brzdy tiež zabudnite. Ale pozor na to, aby ste to s Overdrive neprehnali. Tento režim auta je veľmi nestabilný a môže skončiť napríklad aj tým, že sami seba vyhodíte do vzduchu. A správne ho načasovať aj zvládnuť vám chvíľku potrvá. Koniec koncov hra má aj achievement za to, že vyhráte preteky a nevyhodíte sa počas Overdrive do vzduchu.

Celkovo Screamer prináša viac ako 20 postáv, z nich každá má vlastný štýl a aj svoje auto. Autá sa líšia jazdeckými vlastnosťami a aj schopnosťami, teda ten boost a podobné veci. Ale nedá sa povedať, že by ste tie rozdiely nejako výrazne cítili. So všetkými sa jazdí zhruba rovnako a ten jazdný model mi pripomína detské časy, keď som sa hral s angličákmi na zemi. Asi tak nejako sa tu autá ovládajú. K tomu to točenie a driftovanie dvoma páčkami, jazda pokojne aj po zvodidlách a bez brzdy. Ale ak chcete len vypnúť hlavu a neskladať nohu z plynu, môže zaujať.

Kampaň o rivaloch v turnaji a tajomnej osobe v pozadí je teda dlhá, ale nie je jediným režimom. Môžete si len tak zajazdiť proti AI v rýchlych pretekoch, pričom nechýbajú ani časovky či preteky cez checkpointy. Je tu aj online multiplayer pre až 16, kde sa mi ale nepodarilo nájsť žiadnych súperov. No a je tu jedna vec, ktorú môžem len a len chváliť. Screamer ponúka lokálny multiplayer v splitscreene pre 4 hráčov. To je skvelé a dnes sa to už takmer nevidí, ak nepočítam Mario Kart a jeho deriváty. V tejto oblasti tak hra naozaj boduje.