Vyriecť finálny verdikt nad Mixtape nie je nič príjemné. Odhliadnuc od toho, že vás jedna skupina čitateľov zavrhne pre nepochopenie toho, o čom vlastne tá hra je, alebo tá druhá, že to ani nie je hra. Mixtape je proste zážitok, ktorý nebude vyžadovať príliš mnoho námahy, aby ste ho pokorili. Na druhú stranu je to zážitok fantastický - teda pokiaľ ste vyrastali v analógovej dobe a najlepšie na západ od hraníc našej krásnej krajiny.

Nebudem siahodlho plkať a filozofovať, hoci práve k tomu hra tu menej a tam viac nenápadne núti. Zároveň nemá zmysel skrývať to, že Mixtape vyžaduje v niektorých prípadoch iba minimálny vplyv hráča či jeho námahy, aby sa príbeh posunul ďalej. Áno, dohráte to všetci a môžete nažhaviť CapsLocky a zdieľať svoje podnetné postrehy o "nehrateľnosti" tejto "nehry". A vlastne budete mať pravdu: interaktivita je mizerná, nezaseknete sa na hodiny, nebudete zdolávať bossov a zomierať. Niekedy to však padne aj vhod, nemyslíte?

Sladká sloboda 90.rokov

Mixtape je len filmovo podaný zážitok o dospievaní. No a vlastne ani nič viac. Takže teraz babo raď. V prvom rade je pre vychutnanie si zážitku - pretože o tom jedinom skutočne Mixtape je - sa správne naladiť. Aj Stranger Things malo, minimálne zo začiatku, svoju atmosféru vybičovanú na maximum vďaka dobe, do ktorej bolo zasadené. Mixtape je na tom rovnako: máme tu ranné 90.roky minulého storočia a pokiaľ ste tieto časy zažili (vo fialových šuštiakoch), bude na vás feeling okolo hry pôsobiť sympatickejšie.

Alebo takto: kto chodil do školy alebo len tak von s walkmanom a penovými slúchadlami, zasneným pohľadom a dobre urevanou muzikou, má nenápadné plus. A rozumie. Každé dobrodružstvo podporené hudobným podmazom, alebo ak chcete konkrétnou skladbou, znásobuje efekt zážitku. Jednoduchým príkladom za všetky je šoférovanie vozidla či vychutnávanie si samotnej jazdy v špecifickom prostredí, pri špecifickej hudbe. Nemusíte sa nikam hnať, len plyniete prostredím a užívate si.

Podobných príkladov si nájdete vo svojom živote desiatky až stovky, pokojne aj vysávanie (ak sa teda nespoliehate už len na tú brblajúcu beštiu, ktorá má dokonale zmapované vaše obydlie). Mixtape je o poslednom, spoločnom dni priateľov. Aby si ho dokonale užili, pripravila hlava gangu Stacey Rockford playlist, ktorým si pripomenú všetko to dobré a občas aj to zlé. Samozrejme sa všetko tak trochu pokazí, ale nič predsa nemôže skončiť tak zle, aby nám záverečná scéna s postavou odchádzajúcou do diaľky nevyronila malilinkatú slzičku v oku. Alebo už starnem a emocionálne ma dostane aj mňaukajúce mačiatko či mentálna výbava niektorých našich zákonodarcov.

Traja pátrači a záhada zabudnutých zážitkov

Takže tu máme trio: Stacey Rockford ako hlavnú rebelku vystupujúcu proti mainstreamovému prúdu, Van Slatera ako typicky fyzicky nedokonalého, no až stupídne odvážneho a dlhovlasého nezávisláka a Cassandru, dcéru policajta, ktorá by poľahky zapadla ako do spolku roztlieskavačiek, tak aj priateľov kníh o štrikovaní. Trojica, ktorá na skateboardoch brázdi cesty fiktívneho, kalifornského mestečka Blue Moon Lagoon, chce pripraviť poslednú party. Musí byť ohromujúca, Stacey odchádza do New Yorku za svojím snom, stať sa music supervisorom. Osobou, ktorá spája konkrétnu skladbu s konkrétnym vizuálnym prejavom alebo zážitkom.

Preto partia spomína na konkrétne zážitky, trvajúce niekoľko minút. Hra rozdelená na takmer tri desiatky kratučkých kapitol má svojské čaro práve pre zvolenú skladbu. Soundtrack pozostáva zo známych (Iggy Pop, The Cure, Smashing Pumpkins, Devo, Joy Division, Silverchair, Portishead...) i menej známych protagonistov, avšak playlist nie je zložený z najväčších hitov vyššie uvedených kapiel. Je to tak len a len dobre, atmosféra hry je pumpovaná o to intenzívnejšie, ako keby vás z pohltenia vytrhávala obľúbená odrhovačka.

Už keď sme načrtli technické spracovanie, poďme to doraziť: zvukov príliš nie je, dabing o pár postavách sa nedal pokaziť a hlasové prejavy presne vystihujú konkrétne postavy. Vizuálna stránka vzbudí znovu rozpoltené názory pre kombinovanie rôznych grafických prvkov, ale hlavne pre stop motion animácie. Pohyb je v určitých momentoch trhaný a principiálne môžete tento spôsob zobrazenia animácie nenávidieť, hre to neubližuje, avšak umelecky hru ani nedvíha do výšin. V niektorých prípadoch je grafika fotorealistická a umelo zasadené postavy do prostredia len podporujú známy fakt, že svoje spomienky máme často umelo prikrášlené, aby vyzerali lepšie, než skutočne boli.

„A nechceš si o tom popovídat“

Ako už bolo spomenuté, Mixtape je skôr o pocitoch ako o hraní. Budete jazdiť skateboardom, čo znamená, že sa snažíte vyhýbať prekážkam. Alebo fotografujete, hľadáte interaktívne objekty, presúvate nábytok... všetko sú to obyčajné minihry, pričom každá z nich prezentuje konkrétny zážitok. Či už je to prvý bozk, kedy ovládate jazyk postavy v obzvlášť nechutnom prevedení alebo sa snažíte nájsť v podguráženom stave vhodnú videokazetu na večerný relax.

Nie všetko je také ružové, ako sa zdalo v dobe, kedy sa jednotlivé dobrodružstvá odohrali a aj samotné postavy prichádzajú na tento smutný fakt. Road trip, ktorý trojica plánovala, no pre odchod Stacey teraz automaticky padá, mal byť únikom z každodennej reality. Postupne však každou ďalšou spomienkou sa na povrch derú nevypovedané tajomstvá a emócie. Naivne romantická predstava o dokonalom lete sa zrútila ako domček z karát, hoci možno práve to bude najlepšie pre naše postavy. Ktoré sa nechcú lúčiť, pretože odísť je vždy jedno z najťažších rozhodnutí. Ten moment, kedy máte skutočne ukázať chrbát svojim spriazneným dušiam, bolí často najviac. Niečo sa končí a už sa nevráti, hoci si do očí sľubujeme niečo iné. A na to naši protagonisti pomaly, ale isto prichádzajú.

Takže naposledy: Mixtape je skôr jazda emóciami, vychutnávanie si bezstarostnej mladosti, naivných zážitkov a hlavne pocitov. Vy viete, že sa objavia, pretože už nemáte pätnásť a tušíte, kedy to proste exploduje. Pretože to tak v skutočnom živote chodí. Mixtape predstavuje jeden deň spomienok, prípravu na party, rebelský boj mladých proti autoritám a napokon aj samotné vyvrcholenie s alkoholom na odľahlom mieste. Príbeh je fajn, hudba je úžasná, atmosféra vybičovaná emóciami, avšak ako hra je Mixtape slabučká. Preto pragmaticky nebudem hodnotiť zatrpknuto nízko, ani naivne vysoko. Viete, čo Mixtape ponúka a robí to sakramentsky dobre.