Leto je v plnom prúde, a to okrem hlavnej sezóny pre aquaparky a kúpaliská znamená aj vrchol roka pre iné športoviská. Nemyslíme tým golfové ihriská, atletické štadióny či tenisové kurty. Existuje šport, kde sa bez námahy dostanete hore na kopec a potom sa ochladíte rýchlou jazdou na bajku dole z neho, ideálne v tieni lesa a s nádhernými výhľadmi všade navôkol. To, že to môže občas priniesť aj pád a bolesť, je síce pravda, lenže porcia adrenalínu a zábavy za to stojí.

Slovensko taktiež pochopilo nezvratný fakt o nedostatku snehu a studených dní v zime. Prevádzkovatelia vlekov preto v rámci snahy o zachovanie svojho biznisu sledujú trendy zo zahraničia a na zjazdovkách budujú bajkové traily rôznej obťažnosti. Pár týždňov dozadu ďalšie dve naše veľké zimné strediská otvorili takéto bikeparky (pričom niekoľko iných už to stihlo minulé roky) a ponuka sa určite bude do budúcna rozširovať.

Hovoríme o horskom bicyklovaní, ale zameranom výhradne na cestu dole kopcom po trailoch. Nemusí ísť nutne o ultimatívne downhillové trate, kde jazdci doslova riskujú životy, ale aj pozvoľné zelené či modré trate, kde sa pohodlne povozia i rodiny s deťmi.

A prečo takýto zdĺhavý teoretický úvod? Jazdenie v bikeparku, od tých najľahších (dobre, pojem najľahší je v tomto prípade veľmi zmätočný) až po tie najextrémnejšie trate, je hlavnou náplňou titulu Mavrix, v pozadí ktorého stojí známy RedBull jazdec MattJones. Mavrix je hra výhradne o jazdení na cyklostrojoch, a to takmer stále smerom dole z kopca. Nič iné v nej nenájdete. Spawnete sa v strede realtívne rozsiahleho otvoreného sveta znázorňujúceho hornatú krajinu s množstvom vlekov, trailov, technických a slopestyle pasáží a jednoducho jazdíte podľa vlastných preferencií. Učíte sa nové triky, prekonávate časové rekordy, zlepšujete svoje skóre.

Istý typ progresu, samozrejme, vo svete Mavrixu existuje. Vaša postava získava na základe už skompletizovaných trailov EXP, EXP prináša levely a tie následne otvárajú ďalšie trate. Všimnúť si vás nakoniec môžu až sponzori, ktorí sú síce iba virtuálni, no reprezentovaní reálnymi značkami. Shimano, Marin, Insta360 alebo RedBull. V podobe zberateľných trofejí tiež na ploche 100 km² bikového rezortu môžete nájsť iných pro jazdcov- Sam Pilgrim je jedným z príkladov. A nie, Rasťo Baránek ani Bike O Clock tam, bohužiaľ, svoje zastúpenie nemajú. Pri vymenovávaní licencovaného obsahu nesmieme zabudnúť na soundtrack. Znova, plne licencované veľké svetové mená: Sub Focus, The Hives, Wolfmother alebo Toby Mac.

Každá trať má globálny rebríček a dostať sa na jeho čelo nie je vôbec ľahké. O to väčšia je však následne prestíž byť aspoň v prvej desiatke. Tak vlastne funguje celý koncept Mavrixu. Jazdíte v de facto multiplayerovom otvorenom svete, otvárate nové traily a snažíte sa prepracovať na vrchol rebríčkov. Sociálny aspekt v zmysle súperenia s inými hráčmi je pre core systém hry veľmi dôležitý a v podstate je na ňom celý založený.

Povenujme sa teraz trochu trailom. Rozdeliť ich môžeme do dvoch veľkých kategórií: gravitytraily (ako názov napovedá, ide o trate smerované dole kopcom) a technické traily. „Dolekopcové" chodníky sú klasické enduro, resp. downhill trate, ako ich poznáte z Kálnice, Mýta, Kubínskej, Donovál, Koliby, Žehry, Jasnej a z ďalších stredísk na Slovensku. Vyveziete sa vlekom hore a podľa farby: modrá, oranžová, červená, čierna či čierna s diamantmi, si zvolíte náročnosť. Modré, tzv. flowtraily, sú vyhladené diaľnice s krásne „našejpovanými“ klopenkami, bezpečnými skokmi primeraných rozmerov, bez zákerných či extrémne nebezpečných miest. V Mavrixe sú limity flowtrailov trochu posunuté, najmä v oblasti veľkostí skokov. Malé tu jednoducho nenájdete. Zmenou farby dochádza aj k zmene charakteru trailov. Pribúdajú náročné pasáže, korene, stromy, skaly, odklopené zákruty atď. Každý si nájde to svoje.

Technické trate stvárňuje napríklad lokalita Helfare farma. Tam máte z úzkych lávok, balíkov sena a podobných prekážok zostavené pasáže, kde nerozhoduje až tak veľmi rýchlosť, ale skôr presnosť a technika. Aby ste boli presní a technickí, budete sa musieť naučiť dokonale ovládať svoj bicykel. Ovládacia schéma je dizajnovaná pre gamepad a bez neho sa do hry ani nepúšťajte. Zvlášť kontrolujete prednú a zadnú brzdu. Samostatne sa rieši pedálovanie a nakláňanie jazdca na bajku. Kombinácie týchto možností umožňujú vykonávať na jednostopovom vozidle rôzne triky, od stoppie, manuálu či wheelie. Na skokoch zvládnete robiť saltá dopredu, saltá dozadu, 360-tky, barspiny, table, tuck no hander, superman atď. Keď vám to veľkosť skoku umožní, triky môžete aj kombinovať, len pozor na formu a štýl dopadu. Rozbité lakte, kolená, čeľusť ani chrbtica vo virtuálnom svete nehrozia, strata času a nutnosť opakovať posledný segment pretekov áno.

Veľký otvorený svet je paradoxne pozitívom aj najväčším negatívom titulu. Na jednej strane tu máte kopec miest na objavovanie, sprístupňovanie nových vlekov a tratí. Na druhej strane fast travel funguje iba niekde (do centrálneho bodu reprezentovaného automobilovou dodávkou a k technickým trailom), a tak keď chcete dookola trénovať jeden konkrétny downhillový pretek, po jeho odjazdení musíte došliapať k zodpovedajúcemu vleku a vyviezť sa hore. Neexistuje jednoduché tlačidlo na zopakovanie trailu ani možnosť fast travelu k jeho štartu. Taktiež orientácia v otvorenom svete nie je úplne dotiahnutá. Mapa síce funguje, rovnako aj zadávanie waypointov, ale vzdialenosti na kompase nevidíte, a tak často kontrolujete, kde vlastne ste a ako dlho ešte budete cestovať k vleku.

K negatívam radíme tiež technické spracovanie. Neustále generovanie shaderov pri každom spustení sa dá prežiť. Potom ale prichádza samotné spracovanie vizuálu a to naozaj nezodpovedá roku 2026. Slabšie textúry, geometria objektov či nadväznosť jednotlivých elementov na seba (povrch vs. steny). To všetko možno zanikne pri vyšších rýchlostiach, ale ak zastavíte a budete sa chcieť pokochať okolitou nádherou, radšej znova šliapnete do pedálov.

No a nakoniec tu máme najväčší otáznik, ktorým je realistickosť hry. Viackrát sme spomenuli, že hra je orientovaná na sociálne funkcie, keď jednak vidíte ostatných hráčov priamo na trailoch a jednak s nimi pretekáte v tabuľkách a rebríčkoch. Lenže realita týchto pretekov sa blíži takmer k nule. Bicykle a ich jazdci dosahujú častokrát rýchlosti nad 100 km/h a rovnako „100 km” vyskočíte do diaľky aj výšky. Ovládanie je síce na prvý pohľad správne komplikované, no aj začiatočník vie povedať, že takto sa bajky v realite nesprávajú. Snaha autorov je jasná, vytvoriť nie realistický, ale zábavný produkt, kde nie je problém spraviť X-násobné salto, dopadnúť a rútiť sa obrovskými rýchlosťami vpred. A možno to aj niektorým typom hráčov takto vyhovuje.

Mimochodom, do plnej verzie sme tak trochu dúfali v pridanie konfigurácie vášho súťažného stroja. Nestalo sa. Zvoliť si môžete enduro alebo DH tátoša s rôznymi charakteristikami. Ich ďalšia úprava, okrem vizuálnej, nie je možná. Žiadne nastavenie reboundu, kompresie, pridávanie závažia atď. Zoznam výčitiek ukončujeme in-game transakciami. Zatiaľ slúžia iba na nákup vizuálnych doplnkov, ako sú prilby, tričká, nohavice či skiny pre bicykle, a mince sa dajú zarobiť aj pretekaním. Len aby to takto ostalo natrvalo.

Schladiť sa v týchto horúčavách rýchlou jazdou dole kopcom na bicykli v  prostredí lesov a hôr sa javí ako výborný nápad. Najmä keď počas jazdy spravíte dvojité salto a megalomanský whip. Lenže potom sa dostanete na koniec trailu a k vleku treba došliapať za svoje, bez fast travelu.

Pozn.: Mavrix sa ako novinka práve tiež ocitla v Game Passe, fanúšikom bikeparkov ju radíme aspoň vyskúšať.