Základom hry už nie je klasická lineárna kampaň, ale séria opakovaných výprav naprieč rozbitými univerzami. V jednotlivých arénach likvidujete hordy nepriateľov, zbierate bonusy a postupne si upravujete svoj build. Po smrti začínate znova, tentoraz však už s novými možnosťami, ktoré ste si medzičasom odomkli. V zásade však stále čistíte podobné arény, čo môže najmä pri hraní sólo pomerne rýchlo omrzieť.

I keď sa prostredia opakujú, nejde len o bezcieľny grind. V pozadí sa posúva jednoduchý príbeh, v ktorom sa rôzne verzie Serious Sama snažia napraviť škody spôsobené Uber Mentalom a zlikvidovať jeho piatich hlavných poručíkov. Príbeh tu slúži skôr ako ľahké spojivo než plnohodnotná kampaň. Uber Mental totiž narušil hranice medzi dimenziami a v mnohých z nich už Sama porazil. Ako reakcia vznikol Serious Program, ktorý spája alternatívne verzie hlavného hrdinu a vysiela ich dokončiť prehrané boje.

Na výber pritom nemáte len jedného Sama s rôznymi skinmi, ale hneď niekoľko jeho unikátnych verzií. Nechýba tradične pôsobiaci low-poly Retro Sam, kreslený Cartoon Sam, štvorruký Alien Sam, ženská Orphan Sam či vojnou poznačený Broken Sam. Každý z nich ponúka odlišné vlastnosti a vlastnú ultimátnu schopnosť, takže nejde iba o kozmetické zmeny. Jednotlivé postavy si postupne odomykáte a vyberáte si s kým chcete hrať. Váš vzhľad však hlavne vidia kooperační spoluhráči.

Samotná hrateľnosť stále výrazne pripomína klasického Serious Sama. Nepriatelia sa na vás valia vo veľkých počtoch a vracajú sa známe kreatúry ako Kleeri, Gnaari, harpyje či kamikadze protivníci. Podobne povedomý je aj arzenál, ktorý dopĺňa niekoľko nových kúskov. Prestrelky sú založené na neustálom pohybe, uhýbaní pred útokmi a krvavom likvidovaní nepriateľov skôr, než vás obkľúčia. Vo väčších súbojoch dokáže hra vytvoriť typický chaos série a najmä v kooperácii funguje dobre.

Namiesto klasickej kampane vyrážate na samostatné výpravy zložené z deviatich oblastí. Po každých dvoch bežných arénach nasleduje súboj s bossom. V jednotlivých sekciách likvidujete vlny nepriateľov, chránite alebo aktivujete dôležité body, zbierate predmety či napájate oltár zabíjaním protivníkov v jeho blízkosti. Medzi bojmi môžete doplniť zdravie, navštíviť obchod alebo vylepšiť výbavu. Bossovia prinášajú väčších a odolnejších protivníkov s vlastnými útokmi, no ani oni zásadne nemenia rytmus hry a pri opakovaných výpravách postupne strácajú moment prekvapenia.

Počas výprav získavate rôzne bonusy zvyšujúce poškodenie, rýchlosť či účinnosť zbraní. Nachádzate ich v odlišných kvalitách a postupne ich vymieňate za výkonnejšie varianty. Pri nízkom zdraví môžete oslabených protivníkov doraziť finisherom a obnoviť si časť života. Samotné dorážanie však nie je spracované ideálne. Nepriatelia pokračujú v útokoch a namiesto efektných animácií ide väčšinou len o jednoduchý úder sprevádzaný krvavým efektom. Mechanika tak slúži predovšetkým ako spôsob doplnenia zdravia.

Dôležitou súčasťou Shatterverse je náhodné skladanie oblastí. Hra využíva ručne vytvorené arény, ktoré počas výprav kombinuje do odlišných sekvencií. Navštívite staroveké ruiny, džungľu, zasnežené krajiny či vulkanické prostredia. Ich ponuka však nie je mimoriadne široká a pomerne rýchlo sa začnú opakovať. Určité spestrenie prinášajú skryté portály do bonusových arén, jednoduché hádanky a tajomstvá, no oproti klasickému Serious Samovi chýba výraznejší pocit objavovania nových prostredí a postupného presúvania sa rozsiahlejšími levelmi.

Od druhého aktu pribúdajú anomálie, ktoré menia pravidlá súbojov. Niektoré vás prinútia hrať z pohľadu tretej osoby, iné znemožnia cúvanie, obmedzia viditeľnosť alebo spôsobia explóziu nepriateľov po smrti. Ich aktivovaním získavate Dust na vylepšovanie trinketov, teda predmetov poskytujúcich pasívne bonusy. Postupne pribúdajú aj elementárne efekty zbraní a ďalšie vylepšenia, takže neskoršie výpravy už ponúkajú zaujímavejšie kombinácie schopností. Problémom je pomalý rozbeh, keďže prvé hodiny pôsobia podstatne jednoduchšie a stereotypnejšie.

Jedným z hlavných problémov hry zostáva progres. Za výpravy získavate Catalyst Orbs, menu na odomykanie ďalších verzií Sama, zbraní a vylepšení v centrálnom hube. Odomknutú zbraň však nedostanete automaticky do výbavy. Iba sa pridá medzi predmety, ktoré vám hra môže náhodne ponúknuť. Môžete si tak konečne odomknúť minigun, no ďalšiu výpravu opäť strávite iba s pištoľou, brokovnicou a guľometom. Pre túto sériu ide o zvláštne rozhodnutie, keďže široký arzenál a jeho neustále striedanie vždy patrili medzi jej hlavné piliere.

Pri vydaní bol navyše progres výrazne pomalý. Catalyst Orbs pribúdali pomaly, zbrane boli drahé a prvé hodiny ste trávili s obmedzenou výbavou. Autori na kritiku reagovali septembrovým updatom, ktorý zvýšil odmeny, zlacnil zbrane, upravil ich náhodné získavanie a znížil odolnosť niektorých nepriateľov a bossov. Progres sa tak zrýchlil, no základný problém zostáva. Ani po odomknutí nového arzenálu totiž nemáte istotu, že sa k nemu počas konkrétnej výpravy vôbec dostanete.

Hoci Shatterverse môžete hrať aj osamote, celý koncept je orientovaný hlavne na kooperáciu až pre piatich hráčov. Tí si môžu vybrať rôzne verzie Sama, kombinovať svoje špeciálne schopnosti, oživovať spoluhráčov a spoločne čeliť hordám nepriateľov. V singleplayeri zostáva všetka pozornosť protivníkov sústredená na vás a pri neúspechu musíte celú výpravu začínať odznova. Kooperácia tak lepšie využíva potenciál nového konceptu, no ani spoločné hranie nedokáže úplne odstrániť opakovanie rovnakých arén a pomalší rozbeh výprav.

Hra tentoraz namiesto pôvodného Serious Enginu využíva Unreal Engine 5, čo mení jej celkový vzhľad aj pocit z pohybu. Po technickej stránke však funguje bez väčších problémov. Vďaka jednoduchšej grafike nemá vysoké hardvérové nároky a približne pri 40 fps sa rozbehla dokonca aj na integrovanej grafike notebooku s procesorom Intel Core Ultra 5.

Zvuková stránka je skôr priemerná a menej úderná než v starších častiach série. Zvuky zbraní aj nepriateľov pôsobia nevýraznejšie a sprievodná hudba nemá takú energiu, akú si pamätáme z minulých dielov. Nečakajte ani veľké prestrihové scény či rozsiahle dialógy. Nechýbajú síce tradičné Samove hlášky, no ich počet je obmedzený a pomerne rýchlo sa začnú opakovať. Celkovo tak zvuk nenarúša hrateľnosť, ale ani výraznejšie nepodporuje atmosféru prestreliek.