Poďme si spoločne predstaviť hypotetickú situáciu: zostáva vám už len 30 minút života, no chceli by ste ešte niečo dokázať. Chceli by ste v živote prejsť ešte jednu celú hru. Napríklad preto, aby ste si počet prejdených hier zaokrúhlili na nejaký pekný počet. Do čoho sa pustíte? Veľa možností nemáte. Môžete siahnuť po nejakej overenej klasike napríklad z éry 8-bitov, kde bola podobná dĺžka pomerne bežná. Môžete skúsiť prvý House of The Dead, ale asi po ruke nebudete mať automat a svetelnú pištoľ. Je tu aj Battle: Los Angeles, čo je jedna z najhorších filmových hier všetkých čias, ale zábavnejšie je pozerať na stenu, ako na nej schne farba. Alebo vyskúšate Frog Legs.

Rovnako ako skutočné žabie stehienka je aj táto hra takou jednohubkou, malou porciou, ktorá vám dlho nevydrží. Akurát na rozdiel od nich je hra lacná. Kým za necelé kilo stehienok dáte zhruba 15 eur, táto hra vás vyjde len 3 eurá. To znamená 1 euro za 10 minút hrania. Ten pomer stále nie je nič moc a to si ešte musíte zobrať do úvahy, že ono sa tu vlastne občas ani nehrá, ale len medzerníkom odklikávate dialógy v scéne. Takže si skôr rovno povedzme, že dostanete pomer 1 euro za 10 minút zážitku poriadne pritiahnutého za vlasy.

Kedy ste naposledy mali ale že naozaj zlú horúčku? Takú, pri ktorej sa pomaly dostávate do delíria a v noci sa vám snívajú tie najdivokejšie sny, v ktorých nič nedáva zmysel? Ak ste napríklad ešte nezažili niečo v štýle, kedy vás po lese naháňali žirafy s fialovým neónovým podsvietením (keď ste to napríklad kedysi naozaj prehnali s nonstop hraním Need for Speed Underground), toto vám fenomén divokých horúčkových snov môže priblížiť. Frog Legs je síce len jediným sústom, ale aj tak je toho v ňom veľa.

Kombinuje sa tu psychologický first person horor, klasické FPS hry ako Doom, hádanky z dungeon crawlerov a dokonca aj Frogger, nestarnúca klasika z roku 1981. Až sa človek trochu divý tomu, čo všetko sa tu vlastne nakoniec zmestilo. A nielen to. Ono to aj drží pokope a z istého uhla pohľadu to dokonca dáva zmysel.

Všetko to začína na jednej osudovej ceste. Ako to býva v živote žiab, skupinka mladých žabiakov chce prejsť cez cestu, s čím im musíte pomôcť. Podarí sa vám to s prvým, druhým, tretím...až sa nakoniec stane niečo nemysliteľné. Jeden z mladých farebných hrdinov to nedal a spomienka na kultového Froggera sa razom mení na hrôzu a paniku. Jeden z priateľov je preč, ostatní ho k tomu hecovali, no po tomto nešťastí spravili to, čo robí každý mladý a hlúpy žabiak v takejto situácii – v panike utečú. Kto je teda na vine? A dokážete s niečím takým žiť?

To všetko je však ďaleká minulosť. Prebúdzate sa zo zlého sna, spomienky na niečo, čo sa stalo kedysi dávno. Teraz ale musíte čeliť ďalším problémom. Je noc, niečo sa deje. Niečo nie je v poriadku. Vydávate sa tak túlať po dome, riešite hádanky, no objavujú sa ďalšie záhady, napätie stúpa a tušíte, že sa za rohom skrýva niečo zlovestné. No a hlavne sa úplne zmenila perspektíva. Retro Frogger? Ten je preč. Teraz hráte vlastne first person hororovú adventúru, chodíte po dome, hľadáte predmety a snažíte sa pomocou nich a aj niekoľkých indícií vyriešiť všetky problémy, ktoré vám stoja v ceste. Myslíte si, že tým to skončí?

Kdeže! Niečo sa stane a vy sa zrazu preberáte v dungeone. Pred vami sú mreže, okolo horia fakle a zo stien cítiť vlhkosť. Ako sa zo žalára dostať? A kto vás tam dostal? Všetko si tu vyžaduje svoj čas. Rozhliadnite sa okolo seba, nájdete tu ďalšie indície a môžete sa pustiť do hľadania odpovede na prvú z týchto otázok. No a odpoveď na tú druhú tiež nebude ďaleko, akurát musíte prekonať ešte niekoľko hádaniek. Niekde sú odpovede a indície jasnejšie, inde ani tak nie a musíte už len skúšať. Zaseknúť sa tu nedá, ale minimálne v jednom prípade by dizajn hádanky mohol byť aj výrazne lepší.

Ale ani tým to nekončí. Na scénu prichádza záporák, ktorý z pozadia ťahal za nitky a dotiahol vás do celej tejto situácie, vysype na vás svoju motiváciu, no teraz už treba zaujať trochu aktívnejší postoj. Zoberiete do rúk dve ikonické zbrane – brokovnicu a BFG (nie to, iné). Nečakajte ale nejaký akčný masaker. Ak správne počítam, v tejto hre dokopy zastrelíte 6 nepriateľov. Vlastne to dokonale vystihuje celý aspekt. Je tu tak 6 hádaniek, rovnako aj nepriateľov a vlastne aj herných kapitol. Teda tých je vlastne 7, ale jedna z nich je neinteraktívny epilóg, takže aj tých aktívnych je len 6.

A presne kvôli tomu sa tu podarilo napchať toľko rôznych nápadov, prvkov, žánrov a podobne. Jednoducho je tu z každého rožka troška. Ale fakt len troška. Až som chvíľu premýšľal nad tým, či má zmysel hru recenzovať. Ale má. Už len tá netradičná kombinácia, ktorá je ešte viac zvýraznená zmenou vizuálnych štýlov. Tu je to 2D, tam zase moderné 3D (a v tom dungeone aj fakt pekné) a inde to zas pekne pripomína klasický Doom, ešte aj s modelmi zbraní či nepriateľov. Zvuk tomu celému mixu obstojne sekunduje.

Možno sú medzi vami aj takí, ktorým čítanie tejto krátkej recenzie zaberie viac času ako hranie samotnej hry. A to je vlastne aj jej najväčší problém. Dostať 30 minútový zážitok, aj keď za extrémne nízku cenu, zanecháva takú divnú pachuť v ústach. Stále si nie ste istí, či to za to vôbec stálo. Nejde o to, že by to nebol zaujímavý zážitok. Takúto hru ste pravdepodobne ešte nehrali a je to veľmi zaujímavý experiment s unikátnym príbehom. Ale keď už tvorca chcel robiť takúto nápaditú jednohubku, mal si dať aspoň pozor na to, aby to bol bezchybný zážitok. Ale nie je. Pritom tie bugy nie sú ani neškodné. Hra má 30 minút a raz som musel reštartovať checkpoint, lebo som zobral do rúk predmet, položil ho a on zmizol. Nič by na tom nebolo, keby ho neskôr nebolo treba na vyriešenie hádanky. Ďalší predmet bol prepadnutý cez model v prostredí, takže som ho našiel náhodou, keď som šiel okolo a na obrazovke mi naskočila možnosť interakcie.