Pozrite si film Turbo Kid. Naozaj, aj hneď teraz. Kašlite na recenziu, dočítate si ju neskôr. Aj tak pre jej najlepšie pochopenie potrebujete vidieť filmy. A navyše je to skvelý film, parádne sa pri ňom zabavíte, bol nazývaný rôzne - Mad Max z chránenej dielne, Mad Max na BMX, farebná pocta osemdesiatkam a dalo by sa pokračovať. A na všetkom z toho je niečo pravdy. Je to krásne krvavý malý indie film s veľkým srdcom o komiksovom fanúšikovi, ktorý sa stane hrdinom v nebezpečnom svete po konci spoločnosti. Na tejto ceste stretne niekoho naozaj špeciálneho, poráta sa so zloduchom a uvidí viac krvi a vnútorností ako doteraz za celý život.

A hra Turbo Kid je vlastne to isté. Respektíve pokračovanie filmového príbehu, kde ste síce „zachránili svet“, ale teraz váš čakajú ďalšie nebezpečné kúty, kam sa môžete vydať, priniesť vodu a mier. Sadnete tak na svoju BMX a idete ďalej do sveta. Ďaleko ale nezájdete, lebo najbližšie nebezpečenstvo je hneď za rohom. Prídete o svoje vybavenie, tak ho najskôr musíte získať späť a potom sa spolu s Turbo Kidom vydáte likvidovať armády nepriateľov. Toľko pixelartovej krvi sa len tak často nevidí, takže sa pripravte na poriadne akčnú jazdu na bicykli.

Filmové hry nemajú dobrú povesť a to právoplatne. Ojedinele sa objavili nejaké výnimky, ale ak vyšla nejaká hra podľa hollywoodskeho trháku, zväčša to bol strašný hnoj. No keďže toto nie je hollywoodsky trhák (a na hru sa čakalo až 9 rokov po premiére filmu), toto je našťastie jedna z tých výnimiek a naozaj sa tu zabavíte. Navyše hra robí to, čo aj film. Berie si inšpiráciu z minulosti, pridáva k tomu unikátne indie čaro a príliš si neláme hlavu tým, či niečo dáva zmysel. Dôležité totiž je, aby ste sa hlavne bavili.

Herný svet je naozaj nebezpečný, čo zistíte vlastne hneď v úvode. To aby ste si nezvykali, že to bude prechádzka ružovou záhradou. Nie je to ani nejaká pekelná výzva. Len klasická metroidvania zo starej školy, ktorá vie, kde vám má dať zabrať, kde zas poľaviť. Akurát, že tu je to založené aj na príbehu. Nie je nejako extrémne hlboký a prepracovaný, ale je tu, funguje a zabaví. Na ceste hrou stretávate rôzne postavy, dobré aj zlé. S niektorými pokecáte, dajú vám úlohy, prípadne odmeny. Iné musíte premeniť na kôpku pixelovej krvi, kostí a vnútorností. Ale predtým s nimi tiež pokecáte. Ak vás príbeh nezaujíma, všetko to môžete preskočiť a bude to pre vás len o strieľaní, skákaní a jazdení.

Keďže je to ale Turbo Kid hra, je to naozaj svojský svet. Taká uletená postapokalyptická vízia, skoro ako v spomínanom Mad Maxovi, akurát sa tu jazdí na BMX a každá jedna postava je divná. Nikto to nie je normálny. Ale má to svoje čaro a zamilujete si to. Hru to robí unikátnou, vy ste zvedaví a tešíte sa, koho objavíte za ďalším rohom a čo za divnú figúrku to bude. A podľa toho, ako vám kto prirastie k srdcu, môžete robiť aj niektoré rozhodnutia a získať iné výsledky. Nehovorím priamo o rôznych koncoch a veľkých rozdieloch, ale pri opakovanom prechádzaní môžete zažiť niečo trochu iné.

A to nie je jediná oblasť, kde si môžete hru formovať podľa seba. V zásade veľmi nezáleží na tom, kam sa v hre vyberiete. Jej svet je rozdelené na niekoľko zón, každá je iná - prostredím, nepriateľmi a aj bossom na záver. A v každej zóne vás čaká nejaká hlavná úloha. Je ale na vás, v akom poradí sa do nich pustíte. Hra nemá jednu jasnú cestu vpred, namiesto toho vám dáva na výber. A tiež to funguje. V jednej zóne sa možno zaseknete, neviete tam prejsť nejakú ťažkú pasáž s pascami a podobne. Tak si od nej dajte pauzu a skúste to inde. Možno vám to o 2 hodiny v tej prvej už pôjde lepšie, akurát medzitým dáte dole bossa niekde inde.

Veľká časť štruktúry hry je postavená naozaj voľne. No a potom sú tu ešte súčasti, kde sa dostanete až po získaní nejakej schopnosti. To je tradičná metroidvania štruktúra, ale nie je tu až tak pevne zakorenená. Tých nutných schopností zas nie je až tak veľa, primárne je to opätovné získanie BMX, vďaka ktorej dokážete jazdiť a skákať po rampách. Okrem toho sa ale naozaj viete voľne pohybovať hore a dole. A nemusíte ani chodiť dlhú dobu po naozaj rozsiahlom svete, keďže po svete sú rozmiestnené teleporty a tie vám cestovanie skrátia. Nie je ich veľa a stále musíte občas zdolávať krkolomné pasáže, ale aj tak vám to cestovanie po svete skráti. Najskôr si ich ale vždy musíte sprístupniť.

Ale už som sa dosť rozpísal o svete, čo je tu ďalej? Akcia. Je to Turbo Kid, musí tu byť akcia a musí byť poriadne krvavá. V priebehu hry dostanete do rúk viacero rôznych zbraní. Niektoré využijete pekne zblízka, iné zase na rozstrieľanie nepriateľov. Pri akcii musíte aj premýšľať, je tu viacero druhov nepriateľov a ak chcete postupovať s čo najväčšou porciou života, musíte sa vedieť brániť a aj správne zaútočiť - v správny moment, zo správnej strany, správnym spôsobom. Pomôžu variácie zbraní, niektoré sa hodia lepšie na iné situácie, ale so si už sami vyskúšate. Prípadne aj sami pochopíte, kedy sa oplatí čo použiť. Hra je inteligentne nadizajnovaná, takže nebudete tápať, blúdiť a zbytočne sa zasekávať. A aj bláznivo nadizajnovaná, takže občas pomôže po jednom nepriateľovi vystreliť hlavu iného. Akurát variabilita nepriateľov by mohla byť lepšia.

No a potom sú tu bossovia, ktorí vás vedia potrápiť a musíte si najskôr odsledovať ich vzorce útokov, aby ste odhalili tie správne momenty na zarazenie úderov (či vystrelenie). Pri niektorých je to pomerne priamočiara cesta na ich porazenie, pri iných musíte využiť väčšiu časť svojho arzenálu - sekanie, strieľanie a aj BMX, aby ste sa napríklad dostali na miesta, ktoré vám nie sú prístupné na dobehnutie či doskočenie. Celkovo hra dosť prevetrá aj vaše platformovkové schopnosti, skákania je tu dosť, občas vie byť aj náročné a presné, ale ovládanie je navrhnuté dobre a responzívne, takže to nebude problém.

No a koľko času vám to celé zaberie? Nejaký ten rýchly základ aj s preskakovaním dialógov a vedľajších úloh bude na 10 hodín, čo nie je málo. Chcete viac? Dostanete sa nad 15 hodín. Chcete splniť všetko? Bude to cez 20 hodín. A je tu toho naozaj veľa. Nejde len o vašu cestu vpred. Stretávate postavy, dávajú vám úlohy a môžete ich plniť. Niektoré sú jednoduché, iné komplexnejšie a žiadajú si toho od vás viac. Plus sú tu aj rôzne výzvy. Snáď ste si nemysleli, že v hre o jazdení na BMX nebudú rôzne časovky. Len by to k nim možno chcelo aj online rebríčky.

Audiovizuálna stránka sa mi hodnotí ťažko. Na jednej strane je to naozaj umne spracované retro, kde pixel art sadol ako uliaty, spracovaný je pekne a bohato. Hudba to celé fajn dokresľuje, aj keď je pomerne repetitívna. Na druhej strane ale zbožňujem estetiku Turbo Kid filmu. Vyzerá ako nič iné a soundtrack je perfektný. To sa bohužiaľ do hry nepodarilo pretaviť a hlavne tá hudba zamrzí. Pritom tu tiež robia hudbu Le Matos, ale pôsobí to nudnejšie oproti filmu. Priamo filmové melódie tu ani nenájdete. Nie je to zlé, ale film znel lepšie.

Turbo Kid je kvalitná metroidvania s poriadnou porciou obsahu a bohatým príbehom plným podivných postavičiek, dobrých aj zlých. Prináša vám fakt kopu hodín zábavy, akcie, skákania a aj jazdenia na BMX. Nie je ti nič vyslovene zlé, skôr len množstvo menších nedostatkov. Tie hru nerobia zlou, ale cítite, že to mohlo byť tu o chlp lepšie, tam zas o dva. Dať príbehu lepšie tempo, priniesť väčšiu variabilitu nepriateľov, sprehľadniť niektoré veci a mechaniky, dať lepšie využitie niektorým prvkom (lebo máte dojem, že ich v hre využijete len na jednom mieste) a podobne. Stále dobrá a zábavná hra, ale keď sa nad tým fakt zamyslíte, tieto veci sa dali lepšie dotiahnuť.