Upozornenie: Táto hra môže byť urážlivá pre moderné publikum. Toto nie je môj recenzentský výmysel, ale súčasť varovnej obrazovky, ktorá sa vám zobrazí po spustení Sacred 2 Remasteru. Autori upozorňujú, že obsah a vyobrazenia postáv ostali nezmenené v porovnaní s pôvodnou hrou a príbeh, texty či obrázky môžu byť urážlivé pre moderné publikum. Táto úplne zbytočná hláška sa pravdepodobne snaží ospravedlniť dobu, v ktorej bikiny boli najsilnejším brnením. Po niekoľkých desiatkach hodín v Sacred 2 Remaster je však táto hláška platná aj pre publikum, ktoré od remastrov očakáva viac, než len to, že budú fungovať na súčasných platformách.

Sacred patrí medzi moje najobľúbenejšie ARPG, a aj keď k druhému dielu nemám až taký vľúdny vzťah, myšlienka zahrať si ho v modernejšom prevedení a stratiť sa vo svete Ancarie znela ako výborný nápad. Aj THQ Nordic chcelo pravdepodobne oživiť túto značku s dobrými úmyslami, no pod vedením štúdií Funatics a Nukklear dostala hra remaster, ktorý ju v istých aspektoch nielenže nevylepšuje, ale dokonca jej robí hanbu. Okrem návratu starých bugov, ktoré má na svedomí pôvodné štúdio SparklingBit, pribudlo aj niekoľko nových a motivácia hrať len pre nostalgické čaro časom opadne.

Príbeh Sacred 2 opisuje udalosti, ktoré sa udiali dvetisíc rokov pred dejom prvej hry. Boj jednotlivých národov a rozdelených frakcií elfov o T-energiu, ktorá poháňa všetko živé aj magické vo svete Ancarie, vyústil do toho, že sa stala neovládateľnou. Naprieč krajinou sa začali objavovať zmutované monštrá a následky sužujú všetky rasy na celom kontinente. Ocitnete sa tak v konflikte, ktorý dejovo nie je až taký zaujímavý, ale poskytuje pozadie pre stovky úloh, ktoré vás donútia objavovať všetky kúty Ancarie.

Svet plný obsahu, ale aj starých a nových chýb

Už prvý Sacred bol oproti hlavnému konkurentovi Diablo II v tom čase výnimočný svojím otvoreným svetom, ktorý ste mohli preskúmať na koni. Sacred 2 priniesol ešte väčšiu mapu, viac regiónov aj úloh a osvedčená hrateľnosť založená na vraždení hôrd nepriateľov a zbieraní cenných predmetov zatienila inak nezaujímavý príbeh. K základu sa v tomto remastri pridáva aj expanzia Ice and Blood, ktorá prináša ďalšie regióny na skúmanie, postavu Dragon Mage, nové úlohy a predmety. Na papieri to znie ako recept na desiatky hodín zábavy. Remaster však už krátko po spustení odhalí chyby, ktoré sčasti vychádzajú z pôvodného základu z roku 2008 a v prípade moderného remasteru sú neospravedlniteľné.

Aj keď nie je povinnosťou remasteru pridávať do hry nový obsah, cenným prídavkom by mohol byť tutoriál, ktorý hre chýba ako soľ. Hráči sú tak stále odkázaní na vyhľadávanie informácií na internete o tom, ako fungujú napríklad runy, ktoré vám hra úplne náhodne hádže pod nohy. Ide pritom o základnú mechaniku, ktorá tvorí schopnosti vašej postavy. Keďže sa vývojárom nepodarilo vylepšiť ovládanie, viaceré prvky a objekty ostávajú akoby neaktívne. Tlačidlo na zbieranie okolitých predmetov sa tak stane nutnosťou, pretože hra vám mnohokrát neumožní pozbierať cenné predmety zo zabitých nepriateľov.

To isté platí aj pre NPC postavy a nepriateľov. Niektorých jednoducho nebudete vedieť zamerať, pokiaľ sa nepohnú. Inokedy sú neviditeľní, akoby ich hra zabudla načítať. Nepomáha tomu ani kamera, ktorá však ponúka aspoň možnosť zapnutia a vypnutia sledovania postavy. Na nefunkčné prvky v inventári obchodníka však neexistujú žiadne návody ani klávesové skratky. V hre tak došlo ku krízovej situácii, v ktorej nebolo možné kúpiť žiadne liečivé nápoje a zásobiť sa na boje ďaleko od portálov. Súboje s bossmi sa tak po dlhom cestovaní stali úplne novou výzvou bez možnosti liečenia.

Ťažkopádne ovládanie po novom aj na gamepade

Vývojári sľubovali plynulejšie ovládanie, no realita je taká, že hra je pomalá a zasekaná úplne rovnako, ako bola v čase svojho vydania v roku 2008. Animácie sú zdĺhavé, postava pôsobí neohrabane a o dynamickej akcii s reťazením schopností môžete len snívať, aj keď má ísť o jednu z hlavných devíz hry. Nezdá sa, že by sa autori remasteru snažili niečo zlepšiť. Zmenilo sa síce používateľské rozhranie, no na druhej strane sa obmedzil inventár aj počet slotov. Pribudlo ovládanie gamepadom, ale aktivácia schopností pomocou dvoch tlačidiel namiesto jedného je taká krkolomná, že aj pôvodné konzolové porty dávali väčší zmysel než tento remaster pre súčasnú generáciu konzol.

Po grafickej stránke síce hra nosí nálepku „4K“, tá však iba zvýrazňuje nedostatky hranatých postáv s nízkym počtom polygónov a škaredé textúry. Efekty kúziel a schopností vytvárajú na bojisku neprehľadný farebný guláš a v niektorých lokalitách sa objavuje výrazný stuttering. Ani kapela Blind Guardian s vlastnou piesňou a príbehovou linkou nedokáže zachrániť tento remaster. A aj keď sa po hudobnej stránke niekomu hra trafí do vkusu, pretrvávajú tu rôzne zvukové bugy, keď hra náhle stíchne alebo, naopak, niektoré zvukové efekty prerážajú z pozadia.

Sacred 2 Remaster nie je hra, ktorú by sme zásadne potrebovali a ak po nej aj niekto túžil, určite si ju nepredstavoval v tejto podobe. Ak malo byť inšpiráciou Diablo II: Resurrected, tak vývojári buď vôbec nepochopili zadanie, alebo sa jednoducho vysmiali hráčom do tváre a priniesli bezduchý, nekvalitný produkt založený na nostalgii. Chyby je možné neskôr opraviť patchmi, no vo vzduchu visí otázka, prečo teda vydávať remaster v takom zlom stave, keď už existujúce komunitné patche robia hre omnoho lepšiu službu. Sacred 2 Remaster preto musíme zaradiť medzi nevydarené príklady éry remakov a remasterov, ktorá by sa už mohla skončiť, pretože len v máloktorých prípadoch priniesla niečo skutočne hodnotné.