Je zaujímavé, akým spôsobom funguje naša pamäť. Napríklad by som odprisahal, že som pred nejakými 22 rokmi hral Legacy of Kain: Defiance niekoľko mesiacov. Desiatky hodín som snáď nechal v tej hre. Teraz tu je remaster, 10 hodín a koniec. Pritom sa nedá povedať, že by mi práve pamäť pomohla pri hraní. Naposledy som hru hral asi pred 19 rokmi, takže si na postup či hádanky veľmi nepamätám. Skôr je to ako déjà vu. Ako keď sa snažíte rozpamätať sa na sen spred týždňa. Príbeh stále máte v hlave, ale už nie to, ako prebieha a čo sa deje na obrazovke.

Legacy of Kain: Defiance Remastered je hra, ktorú som si nemohol nechať ujsť. Originál mám veľmi rád a patrí medzi moje najobľúbenejšie hry vôbec. Osudný duel dvoch ikonických postáv, ktoré proti sebe postavil samotný osud. Zamotaný fantasy príbeh o upíroch, takmer lovecraftovských bohoch a zrade. Gotický epos o vlastnej vôli a tragickom hrdinovi. Veľa prívlastkov, ale aj veľa vecí, ktoré si tu môžete zamilovať. Síce som si myslel, že sa ešte pred Defiance dočkáme aj remastru oboch častí Blood Omen, aby bol príbeh kompletný, ale aj tak dobre a ak ste nehrali, rozhodne sa na remaster pozrite.

Hra kombinuje dve podsérie, je ich kulmináciou. Po Soul Reaver a Blood Omen máme prvý raz šancu si naraz zahrať za oboch protagonistov, z ktorých každý ponúkne svoju perspektívu, je pre toho druhého vlastne antagonistom, aj tak sa ale navzájom potrebujú a len spolu dokážu zachrániť Nosgoth. Príbeh v zásade pokračuje presne tam, kde Soul Reaver 2 skončil. Ideálne by ste sa tak mali pustiť do Soul Reaver kolekcie pred touto hrou. Príbeh je tu totiž naozaj komplexný, rozťahaný cez stovky rokov a ešte viac zamotaný cestovaním v čase. Aj tu sa opäť cestuje časom a priestorom, kým sa to celé uzavrie a je pomerne náročné to sledovať. No stojí to za to.

Ak sériu nepoznáte a veľmi sa vám nechce púšťať sa do ostatných častí, viete aspoň časť z predchádzajúcich udalostí dobehnúť vďaka kronike, ktorá niektoré udalosti mapuje. Zvyšok stručne zhrnie aj po rokoch stále štýlové intro. Dozviete sa tak, kto je to Kain, ako zomrel, ako sa vrátil medzi živých, ako odsúdil Nosgoth ku skaze a ako si vytvoril najvernejších stúpencov z mŕtvych tiel svojich nepriateľov. Potom sa na scéne objavil Raziel, Kainov najvernejší, ktorému narástli krídla a to ho stálo život. Respektíve tú tradičnú podobu života, ďalej existoval ako prízrak hltajúci duše.

Úprimne, nečakal som po toľkých rokoch, že ma hra zase tak výrazne chytí, že ju zhltnem za 3 dni. Ale stačilo úvodné menu, pripomenulo najmä skvelú hudbu, a išlo sa na vec. Hra je rozdelená do 13 kapitol, kde postupne na striedačku ovládate obe hlavné postavy, aby ste ich postupne doviedli k spoločnej ceste. Áno, dajú si tu navzájom do držky, no nie je to o tom. Ako som už písal, príbeh je zamotaný a aj keď z veľkej časti stoja proti sebe, nie je to o tom. Užijete si tak peknú porciu hrania za obe postavy, prejdete s nimi aj rovnaké lokality v rôznych časoch, aby ste využili ich unikátne schopnosti.

Defiance je akčná adventúra s veľmi ľahučkým systémom vylepšovania základných atribútov cez hľadanie rún, ale postupne si osvojíte aj nové schopnosti a naučíte sa využívať rôzne nové bojové techniky pre lepšie sekanie nepriateľov. Snaží sa zjednotiť prvky zo Soul Reaver aj Blood Omen, ale niektoré ich unikátne prvky dáva bokom. Je však pravdou, že za Kaina je hra viac akčná a za Raziela si užijete viac hádaniek. Obaja sa však vedia oháňať mečom a trošku potrápia aj vašu hlavu. Medzi spoločné črty patrí aj to, že si musíte strážiť ich život. Kain musí hasiť svoj smäd po krvi, takže by ste tu a tam mali pokukovať po krkoch nepriateľov.

Razielova situácia je trochu komplikovanejšia. Pohybuje sa totiž v dvoch svetoch - prízračnom a fyzickom. Je prízrakom, takže ten prvý je jeho novou domovinou, ľahšie sa tam udržiava pri živote a dokáže tam prekonávať prekážky, ktoré mu bránia v postupe vo fyzickom svete. Keď však nájde vhodné telo, dokáže sa doň vteliť a prejsť do fyzického sveta. Tam je však jeho telo krehké a nevydrží dlho, ak nebudete pravidelne pohlcovať duše. Na tejto dichotómii sveta v kapitolách za Raziela sú aj vystavané hádanky, kedy prechádzate medzi dvoma verziami sveta tak, aby ste prekonali prekážky. V prízračnom svete sa totiž menia niektoré veci, ich výška alebo tvar, takže doskočíte niekam, kam to vo fyzickom nejde. Potom si len musíte hľadať  vhodné telo, aby ste sa preniesli späť.

Obe postavy tu majú len jednu zbraň a v zásade tú istú, ale v iných podobách. do rúk sa vám tak nedostanú iné zbrane, ale v priebehu hry sa budete učiť nielen nové kombá, ale tiež meniť podobu Reaverov. Kain získava emblémy ovplyvňujúce schopnosti Reaveru, ale aj jeho samotného, takže neskôr dokáže napríklad zapaľovať veci. Raziel si časom osvojí ešte viac podôb svojho prízračného meča, ale neslúžia len v boji, ale aj na otváranie dverí, prekonávanie prekážok (keď sa napríklad zneviditeľníte) a riešenie hádaniek. Len musíte mať oči otvorené, aby ste vedeli, kedy akú podobu vhodne využiť.

Medzi podobami mečov sa prepínate manuálne podľa potreby a využiť môžete aj špeciálne schopnosti/útoky po naplnení ukazovateľa meča. Môžete tak napríklad podpáliť všetkých nepriateľov navôkol a podobne. Na dnešné pomery je to všetko aj s obmedzeným počtom útokov možno trochu jednoduché, ale stále to dokáže zabaviť. Navyše v rámci žánrovej krabičky akčnej adventúry je toto stále viac v tej adventúrnej časti ako tej akčnej. A hre to tak naozaj sedí. Až mi možno chýba, že dnes nie je veľa podobných hier, kde nestačí len sekať, ale občas aj pohnúť hlavou. Pritom hádanky vôbec nie sú náročné, ale príjemne obmieňajú tempo hry. niekde treba niečo presunúť, zapáliť, otočiť a podobne. Ale nebojte sa, za rohom už čakajú dve oživené sochy anjelov, ktorých musíte rozsekať.

Obe postavy navyše ovládajú telekinézu, ktorá padne vhod pri bojoch a rovnako aj pri hádankách, kedy vďaka nej dokážete aktivovať vzdialené spínače. V boji majú rôzne využitia od jednoduchých a priamočiarych útokov až po napríklad zhadzovanie nepriateľov z hradieb. To sa hodí v prípadoch, kedy pred sebou vidíte trojicu Sarafan bojovníkov a fakt na nich nemáte chuť. No a je tu ešte ich uchopenie na diaľku a napichnutie na rôzne ostré predmety či hodenie do plameňov, čo je aj po toľkých rokoch stále veľmi uspokojujúce.

Postavy sa líšia aj svojimi schopnosťami, takže Raziel napríklad dokáže plachtiť vzduchom, aj keď z jeho krídiel zostali len deformované pahýle. Ale taktiež na rozdiel od Kaina vie aj plávať a potápať sa, takže sa s ním pozriete aj pod vodnú hladinu. Kain zas dokáže prechádzať mrežami, keďže sa ako upír dokáže zmeniť na hmlu. A tiež sa vie premeniť na kolóniu netopierov a preletieť niekam inam. To sa síce zväčša využíva najmä na koncoch kapitol, ale párkrát to využijete aj na prekonanie menších vzdialeností. Vďaka týmto unikátnym schopnostiam autori už pred rokmi zabezpečili, že aj keď sa druhý raz pohybujete v tom istom prostredí, nájdete tam iné cesty a vyriešite tam iné problémy.

Na jednej strane je to trochu lacný trik na natiahnutie hernej dĺžky a ušetrenie zdrojov, ale nedá sa povedať, že by sme ho nevideli v iných hrách predtým a aj potom, takže to ani dnes nepôsobí nejako nevhodne. Backtracking tu tak nie je strašný a naozaj pomáha to, že každá z postáv aj v tých istých lokalitách robí iné veci. A keďže sa to odohráva v inej dobe, tak tie lokality aj vyzerajú trochu inak. Aby toho nebolo málo, vždy môžete vo svete hľadať runy na zlepšenie zdravia aj telekinézy, prípadne zväzky odomykajúce bonusové materiály ako koncepty a podobne. Takže hru môžete prejsť za 10 hodín, ale ak je to pre vás premiéra a chcete nájsť všetko, možno sa dostanete na nejakých 14 hodín a to nie je zlé.

Ešte kým sa dostanem k novinkám remastru, musím sa pozastaviť pri jednej veci, ktorá fungovala pred 23 rokmi a funguje aj dnes - dabing. Ten je neuveriteľne dobrý a rovnako ako skvelá hudba sa veľkou mierou podpisuje pod vynikajúcu atmosféru. Hra je plná charizmatických hlasov, ktoré oživujú pestrú paletu postáv s rôznymi motiváciami. Bohužiaľ, niektorých už dnes nežijú, ale aspoň takto si ich viete pripomenúť. Sú to napríklad Tony Jay (Elder God) alebo Rene Auberjonois (Janos Audron). Vynikajúcu och dopĺňajú herci ako Michael Bell, Simon Templeman, Richard Doyle alebo Anna Gunn (neskôr známa napríklad z Breaking Bad).

No a poďme na tie novinky. Je to remaster, takže asi grafika vás zaujíma ako prvá. Nečakajte moderný vizuálny zážitok, stále je to stará hra, akurát s modernejšími modelmi, ostrejšími textúrami a lepším nasvietením, takže to vyzerá lepšie, ale nie ako hra z roku 2026. Vždy si však kedykoľvek počas hrania môžete prepnúť vizuál do toho pôvodného, aby ste videli rozdiel. Niekedy sú naozaj obrovské, inokedy menšie. Je tu aj ár prípadov, kedy mi originál pripadal lepší, ale to skôr z artového hľadiska. Napríklad modely niektorých postáv sú výrazne odlišné od tých pôvodných (hlavne strážcovia, proti ktorým bojujete), taký Vorador má zas inú farbu. Ale to je skôr vec vkusu ako nejakého objektívneho zhodnotenia.

Musím pochváliť kameru, keďže remaster prichádza s kamerou pekne za chrbtom postavy. Kedykoľvek si môžete zapnúť pôvodnú fixnú kameru, ale veľmi rýchlo vás to omrzí, keďže často vidíte veľké nič a poviete si, v akej skvelej dobe to žijeme, že nemusíme okrem nepriateľov bojovať ešte aj s kamerou, čo bolo kedysi štandardom. Bohužiaľ. Nejaké menšie chybičky môžu nastať, ale stále je to výrazný pokrok smerom ku komfortu pri hraní a aj prostredie si lepšie užijete.