Keby ste hľadali na internete informácie o hernom štúdiu Propulsion Games, nenašli by ste ich veruže veľa. Sú to Slováci, sídlia v Žiline a podľa dostupných zdrojov majú troch zamestnancov. O to ambicióznejšie znie zámer ich prvotiny - vybudovať rozsiahly a hlboký vesmírny akčný simulátor pozostávajúci z dvoch rôznych pohľadov na to isté bojisko.

Dve roviny, o ktorých sa rozprávame, sú veliteľská a pilotská. Stíhačky, fregaty, krížniky i podporné pravidlá môžete ovládať jednak v strategickom štýle, na mape, ale tiež ich priamo riadiť a užívať si akčný element. Niekoľko dôležitých informácii sme však preskočili, a tak sa k nim ešte pred rozpitvaním oboch režimov vráťme.

SpaceReign sa odohráva v budúcnosti, kedy je cestovanie vo vesmíre samozrejmosťou a gigantické pozemské korporácie bojujú o nadvládu nad celými sektormi. Vašou úlohou je prebojovať sa troma rozľahlými hviezdnymi systémami a zničiť konkurenciu. Viac v príbehu nehľadajte, jednoduchšie a priamočiarejšie (a viac nezaujímavejšie) to už ani byť nemôže. Každý systém sa skladá niekoľkých sektorov, resp. planét. A jednotlivé sektory/planéty ponúkajú niekoľko misií. Aby ste sa dostali z jednej planéty na druhú, musíte poodomykať splniť požadovaný počet misií, aby sme boli konkrétnejší, dosiahnuť požadovanú hodnosť.

Nové hodnosti so sebou prinášajú zásadnú výhodu - rozšírenie počtu lodí, ktoré viete poslať do jednej misie. Začínate s pár kusmi techniky, získavanie skúseností prináša zvýšenie počtu lodí, až budete veliť celej bojovej skupine pozostávajúcej z rôznych typov plavidiel. So zostavovaním flotily to nie je úplne jednoduché. Hra vám síce povie, že môžete aktuálne naraz ovládať (napríklad) 9 lodí, lenže zároveň vám stanoví aj spoločnú maximálnu hodnotu týchto lodí pozostávajúcu v tzv CP (command points). Malá stíhačka má hodnotu 1 CP. Obrovský krížnik napríklad až 13 CP. A pri počte 9 lodí môže byť súčet všetkých CP vo flotile napríklad 22. Čiže buď 22 stíhačov, alebo 1 krížnik a 9 stíhačov, alebo iná kombinácia lodí s rôznymi CP, či už 2, 4, 7 alebo podobne. Je na vás, aby ste si pre danú misiu zostavili ideálnu kombináciu plavidiel. Lode najprv musíte jednorazovo „vyskúmať” (body na výskum rovnako získavate za úspešné misie) a potom si ich aj kúpiť. Problémom je strata lode v bitke, nielen kvôli tomu, že zahynie jej vytrénovaná posádka, ale, že ju znova musíte do flotily zakúpiť. A to najmä zo začiatku, kedy je peňazí veľmi málo, problém.

Lode sa od seba líšia nielen veľkosťou, ale aj vlastnosťami a schopnosťami. I v rámci tej istej triedy lodí (napr. stíhače) postupne odomykáte rýchlejšie, odolnejšie a lepšie vyzbrojené kúsky. Navyše, každú konkrétnu loď vo flotile ešte dokážete v niekoľkých rôznych smeroch vylepšovať. Podobným spôsobom ako lode skúmate a kupujete aj vybavenie. To je rozdelené do kategórií (projektilové zbrane, obranné zbrane, raketomety, torpédomety), ale aj do tried S1/S2/S3. Práve dostupnosť slotov S2 a S3 je jedným z dôvodov, prečo prechádzať na novovyskúmané rakety.Do starých kúskov jednoducho high-end výzbroj nenamontujete.

Upgradované lode a moduly veruže budete potrebovať ako soľ, pretože všetky novo otvorené sektory a neskôr aj systémy vás privítajú s oveľa náročnejšími protivníkmi. Lenže ako získať dosť peňazí, dosť CP a dosť výskumných bodov, aby bolo vôbec možné bez slzy v oku prezerať všetky tie krásne blýskavé kúsky v ponuke? Opakovanie, opakovanie a opakovanie. Space Reign stojí a padá na gridnovaní a opakovaní úloh tak, aby ste jednak vyskúmali a nakúpili všetko, čo potrebujete, ale tiež odomkli cestu k novým planétam. Hovoríme tu o desiatkach a desiatkach misií, ktoré chtiac alebo nechtiac budete už v otvorených planétach opakovať, až kým nezbierate toľko bodov, koľko potrebujete. Hra vás jednoducho nepustí dopredu, kým nesplníte to, čo od vás požaduje a ani vám len nedovolí vstúpiť do ďalších sektorov, kým do „zblbutia” nezopakujete všetky staré.

Možno budete mať pocit, že ako vyváženie grindovania je ponúknutá široká plejáda rôznorodých a zábavných misí, ale opak je pravdou. Budete ničiť lode, prípadne ničiť iné lode, obsadzovať stanice, obraňovať lode. Ako tak aspoň trochou sviežeho vetra prinášajú misie s transportom VIP osôb a ťažobné misie, kedy dokonca priamo tieto špeciálne plavidlá ovládate, ale to je tak všetko. Keďže hra nemá žiaden príbeh, neexistujú tu ani príbehové misie, proste musíte iba zaťať zuby a gridnovať dovtedy, kým nenasyslíte dosť bodov na prechod na inú planétu.

Aspoň malým rozptýlením sú dve rôzne optiky na bojisko, ktoré sme spomenuli už v úvode. Lode môžete (s prižmúrenými očami) kontrolovať podobne, ako napríklad v Home World stratégii, iba čisto na strategickej mape v režime realtime stratégie s možnosťou pauzovania. Zároveň ale platí, že do každého korábu sa dá “vojsť” a ovládať ho. Pri priamej kontrole naozaj vyniknú rozdiely medzi loďami. Nehovoríme teraz iba o tom, že stíhačky kontrolujete s pohľadu z kokpitu (t.j. ako strieľačku) a väčšie lode z pohľadu tretej osoby, ale doslova cítite, aký je medzi nimi rozdiel. Či už pri pohybe, útoku, alebo obrane. Iné je lietať s rýchlym obratným fighterom a s obrovským kolosálnym plavidlom, ktoré sa 30 sekúnd otáča okolo svojej osi. Trošku nás mrzí absencia možno aj obohratých, ale stále zábavných mechanizmov, ako rozdeľovanie energie na rôzne komponenty lodí, prípadne možnosť zameriavať na nepriateľoch konkrétne subsystémy.

Kombinácia strategického pohľadu na mapu a priamej kontroly plavidiel vám umožňuje vymýšľať rôzne taktiky a uhly útokov. Pravdepodobne napriek tejto možnosti skočíte pri tom, že vďaka grindu nakúpite silnejšie lode, vylepšíte ch, osadíte silnejšími zbraňami s väčším dostrelom a hrubou silou nepriateľov rozmetáte na franforce. Bez potreby plánovania či manažovania plavidiel. Iste, hra sa snaží vás nalákať k rozumnému hraniu, niektoré stanice vás dokážu počas boja opraviť a doplniť strelivo, iné dokonca v obmedzenej miere stavať nové obranné štruktúry. Otázka je, ako toto všetko budete využívať.

Malý vývojový tím sa asi najviac odzrkadlil na technickej stránke hry. Nebudeme zbytočne vŕtať do slabej grafiky, je jednoducho taká, aká je, napriek tomu, že je maximálne priemerná, v niektorých okamihoch vie ponúknuť aj pekné vesmírne scenérie. Rovnako priemerný je celý užívateľský interface, dôležité údaje sú maličkými písmenami, plávajúce nápovedy neraz plávajú aj mimo obrazovky, in-game shop zvykne lagovať, motory občas šľahajú plamene tam, kde by nemali. Zamrzí aj podivná fyzika - lode nevedia brzdiť, teda prednými tryskami zvyšovať brzdnú silu prípadne loď reálne posunúť do spiatočky. Vizualizácia trysiek na niektorých raketách je opačná, akoby zrejme mala byť. Nie sme teda žiadni experti na vesmírny pohyb, ale keď sa prova lode otáča doľava, pretože je v záťahu pravá predná tryska, asi pri tom pohybe nemôže byť aktívna aj zadná pravá tryska na korme. No a o tom, čo sa in- game stane, keď masívna vesmírna mašina v rýchlosti niekoľkotisíc metrov za sekundu do asteroidu, sa radšej ani nebavme. Nepotešilo by vás to.

Maličké slovenské štúdio sa pustilo do spracovania veľkého nápadu a nedopadlo to úplne najlepšie. Snaha sa cení a tej tu vidieť požehnane. Na druhej strane, nemôžeme zatvárať oči najmä pred „grindocentrizmom" celej hry, dookola sa opakujúcim misiami a technickými nedostatkami. Pozitívom je, že podobne orientovaných vesmírnych hybridných simulácii/stratégií nie je na trhu veľa. Svojich fanúšikov si preto hra určite nájde.