Ba-dum ta-dum, ta-dum... Noty sa odrážali po vyprahlých stenách mojej nezamestnanej mysle ako oplašené nábojnice. Zúfalo som potreboval nový prípad, no aj tie najtemnejšie zákutia Mouseburgu už nejaký čas zapáchali iba plesnivým syrom. Bol som švorc a s tou čedarovou otravou mojich čriev som už odmietal vyjednávať. Preto, keď sa spoza stola sa na mňa zašklebil verný parťák, hlavou mi prestrelila vražedná myšlienka. Hlaveň Mausera som priložil k frňáku, pátrajúc po štipľavých tónoch mesiace prenasledovaného ementálového banditu, no myseľ mi zatemnila iba predstava ozvláštnenia diéty krvavým fondue. Pazúr začal zvádzať súboj so spúšťou, no dymom cigár zahalené napätia rozvírila vŕzgajúca podlaha pred mojou kanceláriou. Povedomý závan čerstvého parmezánu mi naznačil, že toto bude sústo, nad ktorým moje hlodáky slintali už roky!

Šuplíkovka, ktorá očarila svet a rozbila Steam?

1.1. 2024 vstúpil Mickey Mouse z krátkeho animovaného filmu Steamboat Willie (1928) do verejnej domény a jeho podobizeň tak môže byť slobodne využívaná pre kreatívne počiny. Približne v tomto období sa začali objavovať viaceré horory, paródie a taktiež hry, ktoré práve s touto známou postavičkou pracovali. Ešte o kúsok skôr na internete vybuchlo aj zopár krátkych videí z čiernobielej FPS s tou ikonickou animáciou a odvtedy som vývoj Mouse celkom podrobne sledoval. V roku 2024 vývojári z Fumi Games zbalili vydavateľa PlaySide a ešte v tomu roku som dostal šancu sa s autormi stretnúť na Gamescome. Tu som mal možnosť priamo z ich úst počuť, že koncept sa v ich hlavách zrodil už dávno - krátko po vydaní pôvodného Bioshocku (2007). Odvtedy však čakal na svoju resuscitáciu v prachom zapadnutom šuplíku. A preto, keď sa vývoj konečne začal, nešlo o umelecký počin, ale o poctu jednej z najlepších FPS vôbec.

Od prvých videí sa však hra pomerne intenzívne zmenila, nabobtnala obsahom a pridala elementy, ktoré ju radia do výšin podobných aj tomu Bioshocku. Ani Mouse si servítok pred ústa neberie a servíruje nám tridsiate roky myšacieho letopočtu bez filtra ružových okuliarov. Namiesto zlatých tridsiatok vhadzuje hráča do intrigami, diskrimináciou a komplexnými sociálnymi otázkami pretkanej čierno-bielej detektívnej drámy s hektolitrami monochromatickej krvi a tisíckami vystrelených nábojníc. Nablýskaný povrch síce zláka na gumené animácie, ktoré preslávil práve Disney, no v jadre sa skrýva kvalitná FPS s jedinečným vizuálom, kreatívnym level dizajnom, fantastickými zápletkami, hviezdnym obsadením a všeobecnou poctou videohernej histórii (aj prostredníctvom kvanta easter-eggov a referencií). A vo výsledku to funguje bravúrne!

Jack Pepper, k vašim službám!

Od momentu, kedy si uvedomíte, že rokmi nesignifikantných prípadov dobitý súkromný detektív Jack Pepper má meno identické s americkým syrom „pepper jack“, že takmer v každej vete sa nachádza slovná hračka spojená so syrom či, že na každom rohu nájdete referencie na iné fantastické hry, bude vám jasné, koľko lásky do tohto projektu poľské štúdio vlastne nalialo. Začnime však od samotného Jacka. Vojnový veterán, bývalý policajt, teraz súkromné očko a... už zae Troy Baker. Mnohí asi už prevrátime očami pri saturácii tohto mena v hernom priemysle, avšak podobne ako Indiana Jones, aj tu Troy prekvapil. Jeho hlboký a častokrát vďaka replikám až poeticky znejúci chraplák mi z nejakého dôvodu okamžite pripomentul Jamesa McCaffreyho, ktorého Max Payne vo mne vyvoláva zimomriavky dodnes. V skratke, v úlohe Peppera je vynikajúci a hoci miestami zabudne replikovať presný prízvuk a intonáciu, akú nastavil na začiatku hry, postavu si vďaka nemu zamilujete.

Jack má napriek tvrďáckemu zovňajšku silné morálne zásady, rád si vždy vypočuje nejaké mestské ohováračky a hlavne mu záleží mu na hlodavcoch navôkol. Silných postáv je tu okrem neho celá kopa a každá je skutočne unikátnou myšou. Mojou najobľúbenejšou bola investigatívna novinárka Wanda Fuller (fantastická Florian Clare sa objavila v hre AFK Journey, Division 2 alebo aj seriáli Silo), ktorá dohadzuje Jackovi tipy. Z ich rozhovorov cítiť napätie, ale aj akúsi blízkosť zo spoločnej histórie. Mladá mechanička Tammy Tumbler (Camryn Grimes) sa stará o Jackove nástroje a on jej na oplátku nosí suveníry z jeho ciest. Medzi výrazné antropomorfné hlodavce patrí ešte aj kandidát na starostu Cornelius Stilton a piskora John Brown, ktorý vlastní bar blízko kancelárie nášho detektiva.

Nezanedbateľný podiel na šarmantnosti postáv má, samozrejme, scenár a príbeh, ktorý sleduje. Ten sa začne síce in medias res naháňačkou jedného z hlavných podozrivých, no rýchlo sa vrátime k prvej stope spred zopár týždňov. Známy kúzelník sa doslova vyparil uprostred svojho predstavenia a je na vás, aby ste ho našli. Krátko na to sa však v Jackovej kancelárii objaví femme fatale Vivian McCarthy s prípadom o smrti jej drahej kamarádky a známej herečky Betty Lynch, či Cornelius s prípadom o masových zmiznutiach z populácie piskor. Všetky tri prípady sa postupne začnú viac a viac prepletať a Jackova tabuľa s dôkazmi sa v priebehu najbližších 20 hodín hracej doby poriadne zaplní. Rasizmus, mafia, politické intrigy, úplatky a všeobecná skorumpovanosť verejných činiteľov sú ťažké témy rezonujúce celou hrou. Scenáristi ich navyše zvládli spracovať fantasticky pohlcujúco a bolestivo realisticky.

O farbách, tónoch a scenériach Mouseburgu sníva každý hlodavec

Je pravda, že hry sa dnes predávajú najmä očami a Mouse vás už na prvý pohľad rozhodne zaujme. Napriek tomu, že prostredia sú 3D, všetky postavy v hre - Jack, jeho spojenci aj nepriatelia, sú 2D animované sprity v takzvanom „rubber hose” štýle. Každá postava je ručne nakreslená minimálne spredu a zozadu a spolu s rozanimovaným UI, krásnymi animáciami prebíjania, dopĺňania životov a vlastne všetkých akcií hráča, narátali autori čosi okolo 54000 individuálnych snímok ručne kreslenej animácie. A mimochodom, áno, celá hra je iba čiernobiela a presne to si na nej zamilujete! Navyše podporujúc estetiku starých filmov a analógovej doby, nájdete tu aj možnosť pridať si digitálne zrno, pokrútenie hudby alebo vizuálne artefakty/deformáciu obrazovky.

Na všetko sa pozerá veľmi príjemne a rozpor medzi 2D a 3D dizajnom sa tu nekoná. Pripomína to taký všade citovaný Doom, keďže len veľmi ťažko obídete nepriateľov a aj keď ich porazíte, na zemi po nich zostane mŕtvola, kosti či popol, ktorý vždy bude rotovať vzhľadom na vašu kameru - tak, aby vždy smerovali tieto ostatky rovno proti Jackovi (bez ohľadu na vzdialenosť). Pritom aj 3D a aj 2D modely si ponechávajú ten kreslený groteskný vizuál s prehnanými proporciami objektov aj postáv. Navyše, všade sú hlodavce, takže to vyzerá ešte o kus unikátnejšie.

Nikdy by mi nenapadlo, že pri noir jazze, big bande či swingu sa bude tak dobre vraždiť (teda brániť nájazdom nepriateľov). Soundtrack je niečím, čo v poličkách online obchodov či na obrázkoch recenzie neuvidíte, ale verte mi, že ikonickejšie tóny som už dlho v hre nezavetril. Už len samotná téma Jacka v hlavnom menu vás navnadí na noir detektívnu drámu, piánko hrajúce popri brázdení autom po mape zas naznačuje veľkú záhadu, no a každá akčná sekvencia ukazuje, že jazz sa do prestreliek prosto hodí! Každá úroveň v hre má aj nejaké unikátne tóny, no faktom je, že časom sa môže stať hudba trochu repetitívnejšou, keďže misií je celkom dosť v porovnaní s počtom skladieb.

Čo si však zaslúži menej pochvaly, je technický stav. Aj keď väčšinu času hra bežala elegantne a absolútne bezproblémovo, približne v polovici som si začal viac a viac všímať prepady FPS, a to najmä vtedy, ak sa išlo o väčšie prestrelky. Niekedy nábojnice preletovali cez nepriateľov bez toho, aby som ich poškodil, inokedy zas pôsobil môj hitbox absurdne a ja som zomrel aj na strely či údery ďaleko odo mňa. Sú to v porovnaní so všetkým ostatným drobnosti, no vytrhnú vás z inak dokonalého pohltenia.

Prstom, či skôr autom detektíva po mape...

Hra je štrukturovaná do 24 hlavných misií, v ktorých sa takmer vždy pozriete na inú, krvopotne vymodelovanú koridorovú mapu. Častokrát sa však dizajnéri hrajú s komplexnosťou úrovní pridávaním skratiek, tajných miestností či vertikality. V komplexných leveloch využijete mnoho špeciálnych schopností, ako je točenie chvosta umožňujúce plachtenie vzduchom, či nástroje ako topánky s pružinami, ktoré umožňujú dvojskok (sám Jack spochybňuje fyziku tejto skutočnosti). Levely sú veľmi zábavné a hoci sa raz či dvakrát vrátite na to isté miesto na mape, vždy v nich bude čosi nové na objavenie alebo otvorenie. Zároveň Jack všetky zámky otvára veľmi vtipnou minihrou opäť iba vlastným chvostom a nie šperhákom. Mouseburg je rozmanitým mestom v rozpade, a tak sa ani biómami nešetrilo. Pozriete sa na útroby mestských kanálov, cirkus, okultistické lesy, zatuchnuté močiare, tmavé uličky v centre, zablúdite na skorumpovanú policajnú stanicu či výletnú loď a kopu ďalších lokácií.

Podobne ako v mnohých ikonických RPG, aj tu dostanete možnosť ovládať presun po mape medzi misiami práve vy. Z misie do misie vás prevezie autíčko detektíva pohybujúce sa po miniaturizovanom meste. Po každej misii sa s Jackom tiež vrátite do jeho kancelárie a tu si popripínate na tabuľu prípadov všetky zozbierané stopy. Nie je to také komplexné, ako napríklad v Alan Wake 2, ale atmosféru to navodí vynikajúco. Tento HUB obsahuje okrem kancelárie aj viacero uličiek, bar na hranie kariet, stanicu na upgrade zbraní, obchod na nákup nábojov a kopu NPC postáv, ktoré sa tu objavia napríklad aj ak niekoho zachránite. Veľkým lákadlom pre veľa hráčov bude asi aj spomínaná kartová hra, ktorá je v podstate transformáciou klasického baseballu do kariet. Naprieč celou hrou zbierate alebo kupujete karty nadhadzovačov a odrážačov a to všetko okolo - neviem, veľmi som minihru neskúmal, baseballu nerozumiem, ale spracovanie to bolo unikátne, kvalitné a hodné pochvaly. Mňa však najviac bavilo behať po skrytých miestach a pátrať po zapatrošených kartách alebo útržkoch z komiksu.

Jedna z vecí, čo však sklame po dohraní, je absencia New game + alebo možnosť znova si zahrať levely a vrátiť sa tak k nevyriešeným záhadám alebo vyzbierať všetky zberateľské predmety. Jediná vaša možnosť bude vrátiť sa k starej uloženej pozícii alebo jednoducho spustiť celú túto parádu od začiatku - čo vlastne vôbec neznie zle. Aj keď sa priznám, že som mal pocit, že niektoré levely boli až zbytočne naťahované (ale to skutočne len raz alebo dvakrát).

Kto do teba päsťami, ty doňho kanónom, dynamitom a kyselinou!

Ako keby ste spojili Cuphead a Doom. Takto opísalo Mouse mnoho recenzií a ono to vlastne celkom aj sedí, no ten Bioshock sa tu tiež nezaprie, a to najmä mechanikami siahajúcimi za hranice poriadneho arzenálu. Ale pozrime sa prv, aké krásky náš detektív v pazúroch vlastne môže pozvierať.

Bude to presne 11 strelných aparátov a jeden pár skúsených zubo-vylamovačov. Jednou z prvých polo-automatických pištolí inšpirovaný Micer, ikonického Thompsona pripomínajúci James Gun, pocta dvojhlavňovej brokovnici Kiss Kiss, kyselinu-pľuvajúci Devanisher, stará dobrá pumpovacia brokovnica Boomstick alebo prosto obyčajný kanón a dynamity. Tieto a ďalšie krásky si v priebehu hrania Jack privlastní pre účely eliminácie návalov nepriateľov, ktorí sa v každej miestnosti na vás vyvalia z dedikovaných dverí so symbolom lebky na ráme. Okrem jedinečného prebíjania každého kalibra ich máte možnosť za zozbierané plány zbraní v HUBe aj upgradovať až na troch úrovniach. Každá takáto úroveň zároveň pridá ďalší, unikátny vizuálny element na dizajn zbrane - napr. horiaca lebka na Kiss Kiss zdobí uzáver na najvyššom upgrade.

Separátnou kapitolou by sa dali nazvať aj environmentálne zbrane, akými sú napríklad výbušné, kyselinové alebo zmrazovacie sudy (tie sa dajú tiež na nepriateľov kopnúť alebo hodiť), či vo výške priviazané kovadliny/piána/závažia, ktoré po zostrelení spravia z nepriateľa, na ktorého dopadnú, krásnu 2D textúru podlahy. Na špecifické súboje alebo miestnosti existujú aj skonzumovateľné, krátkodobé vylepšenia. Automat s chili papričkou vám pridá ohnivé výstrely, šáločka čaju zas premení vašu ruku na zbraň (jasná Cuphead referencia) a v neposlednom rade tu máme konzervu špenátu, ktorá vám dá takmer nepriestrelné lakte. Autori zdanlivo mysleli na popkultúru po celom svete.

Kto všetko však vaše guľky a údery zblokuje vlastným telom? Mestskí grázli? Skorumpovaní policajti? Životom dobité piskory? Myšací okultisti? Moderní piráti? Šialení vedci alebo nacistov pripomínajúci dôstojníci myšacích légií? Tí aj tí a vlastne všetci! Dizajnovo rozmanitých nepriateľov je mnoho, ale variability nie je práve najviac, a to platí aj pre všadeprítomné NPC. Ak teda vojdete do lokácie s viacerými postavami, nájdete tie isté páry alebo dobité piskory v rovnakej miestnosti hneď niekoľkokrát. Väčšinu času túto absenciu diverzity však autori skrývajú výnimočne dobre. Postavíte sa základným gaunerom s obuškami, selekcii samopalov, piskorom s bombami,

Čerešničkou na tejto čiernobielej torte je už potom iba hŕstka komplexných bossov, z ktorých každý ponúkne unikátne mechaniky. Vaša stratégia tak raz obnáša utekanie po malej aréne pred besným krokodílom a čakanie, kým prebíja svoj veľký guľomet. Inokedy zas musíte poriadne trénovať postreh pri bullet hell robotoch alebo po miestnosti kmitajúcom sniperovi. No a čo by to bolo za bossfighty, ak by tu nebolo ostreľovanie lietadla delami či vyháňanie duchov v štýle Alan Wake - s baterkou ako sa patrí? Takže ani tu nenarazíte na miesto, kde by chýbala kreativita, referencie na iné hry alebo jasný zápal autorov. Jediné, čo sa možno dá vytknúť, je nevyvážená obťažnosť bossfightov, keďže niektoré boli až absurdne ľahké.