Značka Hell Let Loose nie je fanúšikom multiplayerových akcií neznáma. V roku 2021 nás pôvodná hra zaviedla na bojiská druhej svetovej vojny a dosiahla slušný úspech. V pokračovaní sa autori rozhodli presunúť do vietnamskej džungle, kde sa USA  angažovala v jednej z mnohých zbytočných vojen. Je otázne, či zmena prostredia prospela a do akej miery sa dá hovoriť o progrese série.

Na úvod nie je na škodu absolvovať sériu tutoriálov, keďže hra ponúka bohaté možnosti a rôzne mechaniky, ktoré si treba osvojiť. Okrem bežného tréningu zameraného na samotnú akciu sa bližšie zoznámite s možnosťami doplnkovej výstavby, spôsobom velenia a komunikácie. Hra ponúka tri komunikačné kanály, určené na priame dorozumievanie s velením, čatou a celým tímom. Velitelia jednotky a čiat môžu v teréne umiestňovať podporné štruktúry - predsunuté stanovište a post na spawnovanie spolubojovníkov a tiež tunely s prepojeniami na rýchly presun v krajine.

Ďalšie užitočné objekty vedia vystavať špecialisti a inžinieri. Môže to byť box s muníciou, barikády z vriec, ostnaté drôty, zásobovacie body na podporu pechoty, privolávanie vozidiel a podporné útoky. Väčšinou na to treba mať dostatok zásob a po umiestnení ešte nastane samotná výstavba pomocou nástrojov. Objekty sa dajú aj upgradovať. Okrem toho sa naučíte pracovať s náložami, ovládať a opravovať tanky, autá a vrtuľníky a osvojíte si aj nejaké ďalšie veci. Mnohé z nich však v praxi zrejme ani veľmi nevyužijete.

Podporovaný je crossplay - v lobby sa môžu spájať konzoloví a PC hráči. V ponuke sú štyri herné režimy - Warfare, Offensive, Conquest a Domination. Základom je vždy obsadzovanie nepriateľských teritórií a udržiavanie vlastných, ale podmienky sú trochu odlišné. Vždy proti sebe stojí vietnamská armáda a vojsko USA, pričom na jednej mape môže byť až sto hráčov rozdelených do dvoch tímov. Po výbere strany si ďalej vyberáte čatu, s ktorou by ste mali na bojisku úzko spolupracovať. Okrem postu pre hlavného veliteľa sú otvorené pozície špecializované pre pechotu, obrnené jednotky, prieskum a mortar.

Základom čaty je jej veliteľ, ktorý si na rozdiel od ostatných, maximálne piatich k nemu pridružených hráčov, nemôže meniť svoje zameranie. Ostatní si smú prepínať svoje úlohy - strelec, medik, špecialista, guľometčík, granátnik alebo inžinier. S výnimkou strelca je ale spravidla limit pre ostatné zamerania len jedna osoba. No každé povolanie vám umožňuje úplne iný dizajn postavy a jej vzhľadu, ako aj individuálny výstroj, čo zahrňuje primárnu a sekundárnu zbraň a doplnky. Navyše, s každým povolaním získavate individuálne skúsenosti a levely, ktoré vám odomykajú viac slotov na výbavu aj nejaké zbrane a vybavenie. Nie je však toho až tak veľa.

V teréne sa oživujete pri hlavných bodoch, na vysunutých stanovištiach a v blízkosti vozidiel. Mapy sú veľmi rozsiahle a presun okrem spomínaných tunelov urýchľujú člny na vode, nákladné autá a vrtuľníky. Natrafíte aj na tanky. Bežný vojak však nemôže šoférovať ľubovoľný dopravný prostriedok - ale nákladiak zvládne každý. Väčšina hráčov funguje ako pechota, ktorá je určená hlavne na spacifikovanie nepriateľských obrancov a obsadzovanie nových pozícií. Aby sa to podarilo, malo by byť v blízkosti cieľového bodu viac vašich mužov ako nepriateľských - inak rozhodnú prestrelky. Môžete pobehnúť, prikrčiť sa, plaziť, vykukovať spoza rohu, skrývať sa v budovách a vode, do ktorej sa viete aj ponoriť. Okrem streľby, prípadne pristavovania podpory, môžete bojovať zblízka pomocou bodáku.  

V džungli sa nachádzajú okrem prehustenej flóry aj vojenské hangáre, vietnamské dedinky, ryžové polia a a iné zaujímavé úseky. Dobre sa na to pozerá, avšak spozorovať nepriateľov medzi palmami a v bujnej vegetácii je problém. Veľmi dobre totiž splývajú s terénom. Vašich spojencov aspoň vidíte zvýraznených farebnými značkami, podobne ako body, ktoré máte obsadzovať alebo brániť. Medici vidia aj ikony zranených spolubojovníkov, ku ktorým môžu prísť a zachrániť ich pred smrťou medikamentmi.

Hra je veľmi výrazne orientovaná na tímovú spoluprácu, obzvlášť koordinovaný postup čiat. To je však hlavnou devízou aj problémom. Jednak by hra mohla viac odmeňovať aj podnecovať spoločné aktivity členov čiat - napríklad aj spawnovaním v blízkosti svojich druhov alebo aspoň veliteľa čaty. No kameňom úrazu je nedisciplinovanosť samotných hráčov a neochota postupovať v združenom celku. Málokedy som na bojisku registroval pokope viac ako dvoch členov môjho družstva. Väčšinou boli roztrúsení na niekoľkých, od seba poriadne vzdialených miestach. To je potom ťažká spolupráca. Podobne je napríklad bežné, že umierajúci hráči okamžite ukončia svoj život a nečakajú na medikov, ktorí by ich mohli opäť postaviť na nohy. Jednoducho, komunikácia a dôvera vo svojich spolubojovníkov viazne a týka sa to väčšiny zúčastnených. Takže ak do hry nejdete vyslovene so skupinou kamarátov, s ktorou už ste zohraní, väčšinou nemáte nijakú podporu vašich kolegov z čaty.

Vaše úsilie na bojisku vyjadruje skóre rozdelené v tabuľke do štyroch kategórií - boj, ofenzíva, defenzíva a podpora. Množstvo bodov síce zhodnocuje, či ste aktívnejší hlavne v útoku, pri obrane teritórií alebo podpore kolegov, ale ak vás zaujímajú presnejšie čísla, musíte si odskočiť do podrobnejších individuálnych štatistík. Až tam napríklad vidíte konkrétny počet zabití a úmrtí, takže ak vás zaujímajú presné údaje, je to trochu od ruky. I keď je pravdou, že v tejto hre až tak nejde o to, koľkých nepriateľov ste zabili. No predsa len, nie je na škodu mať rýchly prehľad, ako vám to ide. Tu však často ani neviete, či ste niekoho dostali - priamo pri hraní to nijako zvýraznené nie je a a často netušíte, čí ste tú bodku niekde v diaľke trafili.

K tomu sa pridružujú rôzne menšie chyby, napríklad ikonky s pozíciou mŕtvych, ktoré nie sú aktuálne, ale visia na obrazovke a pôsobia rušivo pri výhľade. Inokedy som videl vojaka bez rúk, ktoré sa mu skrátka nevykreslili. Ojedinele hra bezdôvodne spadne. Väčšinou ale funguje stabilne a pri vysokých fps. To už sme pri audioviozuálnej stránke, ktorá je sama osebe veľmi slušná. Zahrnuté sú  moderné technológie, vrátane DLSS a Hardware Lumen. Animácie sú pekné krajina je vymodelovaná parádne. Druhá vec je, že je neprehľadná, čo je ale realistické. No  niekedy je lepšie, keď je hra radšej menej realistická, ale zábavnejšia - tu často dlho bežíte, zasiahne vás guľka, o ktorej ani netušíte, odkiaľ priletela a čaká vás ďalší respawn. A to teda nie je príliš zábavné. Pekné sú rôzne efekty, napríklad zdvihnutý zvírený prach počas pristávania vrtuľníka. Zvuky sú slušné, významná je aj hlasová komunikácia členov tímu a hudba to pekne dopĺňa.

Hell Let Loose: Vietnam je dobrá, vojnová multiplayerová hra, ale oproti svojmu predchodcovi menej prehľadná a neprináša nejaké zásadné novinky. Nesadne každému - predovšetkým ak očakávate, že budete vo veľkom kosiť protivníkov v dynamických prestrelkách, môžete byť sklamaní. Tu je to skôr o pomalšom, realistickejšom a opatrnejšom postupe a koordinácii s tímom, hoci práve tá často nefunguje - hlavne kvôli nedisciplinovanosti hráčov. Ak máte dôveryhodných parťákov, s ktorými ste zladení, hru si môžete parádne užiť. V opačnom prípade vás ale Vietnam až tak veľmi neuchváti.