Playdate recenzia: Gloom Gate

Asi takmer nikto z vás podivný malý handheld Playdate nemá, ale toto je presne hra, ktorá ukazuje, prečo by ste ho mali mať. Nemá výkon, nemá dokonca ani farebný displej, takže musia hry zaujať nápadmi a táto ich má na rozdávanie. Dokonca by som povedal, že posúva možnosti handheldu ako takého. V hrateľnosti aj technickom spracovaní. Až by som si želal, aby Gloom Gate vyšla aj na iných platformách, nech si hru užije čo najviac ľudí.

Čo to teda je? Temná fantasy RPG, ktorá vás zavedie do sveta, ktorý postupne ničí temnota. Cez tajomnú bránu na hrade sa vkradla do kráľovstva a jeho obyvateľov postupne zmenila na monštrá. Nikto nevie, kde sa brána vzala a ani čo je na druhej strane. Jasné je len to, že treba zastaviť túto temnotu, aby sa nešírila ďalej. A tam prichádzate na rad vy. Presekali ste sa hustým lesom až do záhrad pred hradom. Ste malá bodka a pred vami sú dve cesty.

Nebojte sa, Gloom Gate nie je až taká minimalistická RPG, ale má dve podoby. Jedna je mapa, kde ste naozaj len bodkou a skúmate cesty okolo seba. Druhá je až v prekvapivo peknej 1bit grafike, ktorá má množstvo detailov a dokonca vyvoláva dojem troch rozmerov, takže prostredia majú hĺbku a vaša postava rytiera sa v nich plynulo pohybuje pri útokoch či obrane. Je to RPG o správnych reakciách, manažmente zdrojov a aj dobrej pamäti.

Na úvod máte len dve možné cestičky, ale svet sa postupne stáva komplikovanejší a to hlavne vtedy, keď už vleziete do hradu a začnete skúmať jeho chodby. Pri pohľade na mapu pred sebou vidíte miestnosti. V niektorých nie je nič, v iných sú nepriatelia, no nájdete aj niekoľko priateľských tvárí, miestnosti s výzbrojou, podivné artefakty či skratky. Svet sa stane naozaj komplikovaný, no mapu na orientáciu v ňom nemáte. A to je pre mňa aj najväčšia výhrada. Často som vedel, do ktorej z už prejdených miestností sa mám vrátiť, no nevedel som si spomenúť, ktorými chodbičkami presne sa tam dostanem. Takže prechádzate stále všetko dookola. Nepomáha ani rýchle cestovanie, ktoré si sprístupníte v závere.

Takže keď sa práve nepohybujete po mapke, hra sa mení vlastne asi trochu na third person záležitosť. Sú tu hlavne boje. Väčšina miestností obsahuje nepriateľov. Najskôr sú to potkany, ale postupne prituhuje a čelíte silným a často aj poriadne obrneným monštrám rôzneho druhu. Máte len jeden útok a obranu štítom. To si musíte správne načasovať, lebo stamina nie je nekonečná. Ideálne zasadíte niekoľko úderov, využijete presne parry na odrazenie útoku nepriateľa a zasiahnete ho v takto otvorenom a hlavne zraniteľnom okne. Načasovanie je však komplikovanejšie a musíte sa ho chvíľu učiť.

Navyše nepriatelia sú naozaj rôznorodí, ich animácie sa musíte naučiť dobre čítať, aby ste správne odhalili útok. A niektoré ani nedokážete odraziť či blokovať, len pred nimi uskočiť, čo ale tiež žerie dosť staminy. Potom sú tu aj nepriatelia, ktorí sami blokujú a blok im musíte najskôr rozraziť. Na hru pre takúto platformu je prekvapivo komplexná a nezaostáva ani v RPG mechanikách. Porážaním nepriateľov zbierate skúsenostné body a tie potom investujete do 4 atribútov. U kováča si viete vylepšovať zbrane a vybavenie a to môžete nachádzať po hrade s rôznymi schopnosťami. Môžete nájsť rýchlejší meč, štít s extra poist damage po parry, náhrdelník s väčším ziskom skúsenostných bodov alebo prsteň s nejakým efektom.

Takže si vlastne vytvoríte dosť unikátny build. Niekto to postaví na obrane a výdrži, iný zas na agresívnych útokoch. Nie je tu tak jediná správna možnosť na vylepšovanie, čo je fajn. Hra sa ukladá pri ohniskách, takže tu je vlastne bonfire mechanika známa zo soulslike hier a nie je jediná. Pri ohniskách môžete meniť výbavu aj investovať expy. Zároveň sa na nich automaticky vyliečite a doplníte si zásobu liečivých elixírov. Ale tiež sa na mape respawnujú monštrá, takže ak chcete niekde vytĺcť celú chodbu a potom sa vrátiť späť automaticky vyliečiť, môžete v tej chodbe bojovať zase. Zabije vás niekto? Vraciate sa k poslednému ohnisku, ale zároveň prichádzate o expy, ktoré si musíte ísť zobrať na miesto, kde ste skonali.

Ono to neznie až tak originálne, sú to prvky, ktoré poznáte z iných hier, ale tu je to všetko pekne chytľavo zladené, veľmi dobre hrateľné, obohatené o unikátne ovládanie a príjemné audiovizuálne spracovanie. Naozaj hra vyzerá artovo dobre a aj zvuky a hudba pekne dotvárajú atmosféru. Úprimne, ťažko sa to vypína. Poznáte ten pocit, prejdem ešte k jednému ohnisku a vypnem to...a ešte k jednému a tak dookola.

No a hra je zrazu za vami. Chcel by som, aby bola dlhšia, no prejdete ju za nejaké 4 hodiny. Ak sa budete ponáhľať a nebudete skúmať skryté chodby a cestičky, dáte to aj za 3. Pokojne by som v hre strávil aj raz toľko, lebo ma jednoducho nezačala nudiť. Pekne buduje pocit vašej narastajúcej sily, no aj keď si myslíte, že už zvládnete všetko, lebo pôvodne nezdolateľných nepriateľov zdoláte na 3 zásahy, do cesty vám postaví nové monštrum, pri ktorom sa zapotíte. Jednoducho skvelý pocit z hrania.

Za mňa je Gloom Gate doteraz najlepšou hrou na Playdate a presne jeden z tých dôvodov, prečo ho mám doma. Unikátne hry plné nápadov, ktoré jednoducho bavia, lebo baviť musia. Ak Playdate náhodou máte, táto hra samotná je dôvod, aby ste si zaplatili tretiu sezónu hier. Možno to bude dokonca aj jedna z mojich najobľúbenejších hier tohto roka.