Ženy a muži pri hraní zapájajú odlišnú časť mozgu

Zoberme si jednoduchý pokus. Predeľme hernú plochu jednoduchej hry múrom na dve polovice. Z pravej strany smerom na múr vypustíme 10 guličiek a ak sa vám podarí na guličky klikať dostatočne včas pred tým, než sa dotknú steny, herná plocha sa zväčší (múr sa posunie doľava). Ak sa naopak budú guličky často dotýkať steny, začne sa múr postupne posúvať doprava, čo nevyhnutne znamená koniec hry. Presne takýto pokus urobili na Stanford University School of Medicine s účelom zistiť, ako prebieha hranie hier z pohľadu zapojenia mozgu u žien a u mužov.

Výskumníci zistili, že ani jedna zo skupín nemala problém s rýchlym odhalením podstaty hry – pred jej začatím im totiž bolo povedané iba to, že majú klikať na guličky. Muži však podstatne rýchlejšie zistili, že čím bližšie k stene guličku zastavia, tým viac sa stena posunie v ich prospech a začali tento fakt využívať. Ženy boli v hraní rovnako dobré, ale jednoducho ako keby nemali motiváciu zvyšovať svoje úsilie. Vedci pomocou prístroja zvaného fMRI merali jednotlivé aktivity počas hrania a prišli k nasledovným záverom.

Mužom sa v oveľa väčšej miere pri hraní zapája do činnosti časť mozgu, ktorá je zodpovedná za motiváciu, pocit uspokojenia, ale tiež aj za závislosť. To by vysvetľovalo, prečo majú muži dva až trikrát väčšiu náklonnosť stať sa „závislým“ na videohrách. Štúdia tiež ukázala, že mužské neuróny sú viac náchylné na vnímanie odmien z teritoriálne a agresívne orientovaných hier, teda z hier, kde dobíjate/zväčšujete nejaké svoje územie. Ako hovorí jeden z vedcov: „Nemusíte byť génius na to, aby ste si domysleli, kto boli najväčší dobyvatelia a tyrani histórie ľudstva. Boli to muži“.