Dvanásta minúta tretej tretiny, forčekujúci Ovečkin sa zmocňuje puku v strednom pásme, na modrej spomalí, rozhliadne sa, niet komu prihrať, berie teda zodpovednosť na svoje plecia a korčuľuje ďalej smerom k súperovej bráne. Naberá rýchlosť, miesi puk medzi kruhmi, naznačuje strelu, ale to už ho zozadu napadá dobiedzajúci obranca. Ovečkin stráca rovnováhu, v páde reflexívne strieľa zápästím, ale neskóruje, brankár však nemá puk vo svojej moci. Trma vrma pred svätyňou, brankár čaruje, ak za toto nezapredal dušu diablovi, tak už za nič, obrancovia výdatne pomáhajú, napriek tomu sa im nedarí odvrátiť nápor. Až teraz,fa za cenu faulu, hra je prerušená, dvere na trestnú lavicu dokorán.

Presilovka, Washington zamyká klietku, séria prihrávok rozhadzuje obranu, strela, dorážka a nič, puk poskakuje, zúfalý obranca sa v snahe vyhodiť ho naprahuje z celej sily, ale puk míňa, tak aspoň skolí útočiaceho hráča. Hra je znova prerušená, bude sa hrať presilovka piatich na troch, teraz už tam musí padnúť.

Nepadol, mužstvo z Kladna vlastnené výrobcom plastových okien hrá proti Washingtonu Capitals vyrovnanú partiu a ja sa nemôžem zbaviť dojmu, že som stal obeťou škaredého sprisahania. Akoby ani proti mne nehral sviatočný hráč virtuálneho hokeja, sparing partner, ktorý po novej NHL siahne len vtedy, keď ja potrebujem vyskúšať offline multiplayer, ale priamo Veľký brat. AI hry výrazne dotuje jeho hráčske schopností, dokonca sa odvážim tvrdiť, že nekoordinované zásahy môjho živého oponenta to kladnianskym len kazia, napriek tomu sa mi nedarí vybudovať náležitý náskok. Prevaha je jasná, bijem ich, drvím, likvidujem, hráči Washingtonu sú všade, hráči Kladna akoby sa báli opustiť striedačku, hoci, báť sa nemusia, rozhodca je otvorene na ich strane, len hokejka mu chýba, skóre ale zostáva nemenné. Len česť mi bráni prehodiť ovládanie o odvolať kladnianskeho brankára.

Nová NHL nie je nová, ako nie je nová posledných desať rokov, je len ešte vylepšenejšia, ešte optimalizovanejšia, ešte ústretovejšia, ešte mainstreamovejšia, ešte korektnejšia a tento rok sa nemôžem zbaviť dojmu, že v EA už skutočne prehnali. S korektnosťou predovšetkým. Aby bolo jasné, o čo ide:

Trend vo vlajkových športových sériách posledných rokov je jasný, uvidíme, ako FIFA, ale NHL 10 mu zodpovedá dokonale a je to trend, ktorý sa mi nepáči. Aký? Trend stierajúci rozdiel medzi hard core fanúšikom, hráčom série, ktorý pred ňou sedí týždne a týždne, hrá, hrá, hrá, naberá skill, až by sa mal nebeských výšin dotýkať, a sviatočným hráčom, ktorý si občas hokej zahrá, ale inak ho príliš nerieši.

Hral som proti skutočným majstrom, nakoniec vyhrali, o gól, o dva, ale mal som pocit, že som im vlastne vyrovnaný súper, ale nie som, rozniesť na kopytách ma mali, vyrolbovať so mnou ľadovú plochu, roztrhať na päťdesiat maličkých. Ale neroztrhali. Hrali proti mne ľudia, ktorí hrali NHL prví krát v živote, a znova, vyhral som síce, o gól o dva, ale oni mali pocit, že sme vlastne vyrovnaní, no dobre, som možno trocha lepší, ale žiadneho výraznejšieho rozdielu medzi nami niet. Lenže ten rozdiel tam je, hrám, kombinujem, mením taktiky, ovládam hru, ovládam ju veľmi presne, panák sa hýbe presne ako chcem, pravý analóg telo, ľavý hokejka, ostatní panáci sledujú taktické pokyny a chovajú sa podľa nich, viem vyrobiť prečíslenie, keď chcem, viem sa stiahnuť, viem rozbíjať hru, kúskovať ju zo stredného pásma, mal by som teda, človeka, ktorý NHL hrá prvý krát v živote a sotva vie, ktorý dzindzík je na čo, absolútne ponížiť, poraziť na plnej čiare. Lenže neporazím, lebo hra sama, akýsi algoritmus či čia psia krv v nej, sa postará o to, aby ten slabší mal pocit, že mu to vlastne ide.

A toto nie je v poriadku, toto sa mi nepáči, nejde totiž o plnokrvné hranie, ale o akési čiastkové asistovanie, potemkinovské hranie, v ktorom to síce vyzerá, že ja hrám, ale väčšinu za mňa odmaká hra. Načo potom hrať? Načo sa snažiť? Na nič! Žiadnych 26:0 a pokorení, ponížení virtuálni hokejisti s plačom utekajúci z ľadu. Zahráme si, fajn, lenže všetky zápasy sú akoby na jedno kopyto, šedé, nevýrazné. .

Iste, ako hráčove schopnosti rastú, hra mu odovzdáva čoraz viac kompetencií až sa skutočne dostane na úroveň, v ktorej si plnokrvne zahrá len proti živému, rovnako trénovanému oponentovi, ale pachuť z inšitucionalizovaného, do algoritmov hry implementovaného podvádzania zostáva. Inak je NHL 10 v poriadku, hra, ktorá by pokojne mohla byť svojim vlastným datadiskom, desina - datadisk deviatky, deviatka - datadisk osmičky a tak ďalej.

Čo bolo minulý rok fajn, to zostalo, Be a Pro mód funguje ešte optimálnejšie, manager tak isto, aktualizovali sa štatistiky, urobil sa grafický lifting, a aby sme predsa len urobili za dosť faktu, že NHL 10 je normálna „nová“ hra, pridáme dve výraznejšie vylepšenia.

Prvým je šarvátka, respektíve box, hra sa necháva ovládať aj po prerušení hry rozhodcom, nie je teda problém dobiedzať do rivalov na sucho, bez puku, a keď ono dobiedzanie presiahne únosnú mieru, prídu na rade päste. Stačí zachytiť ponúknutú voľbu zhodenie rukavíc. Hra zmení zobrazenie, kamera sa sústredí sa na klbčiacich šarvancov a tí už sa márujú. Nie je to síce žiadny Tekken, škála pohybov sa obmedzuje na slabé a silné údery a ťahanie za dres, ale na chvíľu to stačí. Odpustiť paru a tak.

Druhým, zásadnejším vylefpšením NHL je implementovanie hry pri mantineloch. Konečne sa dá v NHL kempovať, prikryť telom puk pri mantineli, počkať na spoluhráčov a potom ho posunúť nohou, prípadne dosiahnuť prerušenie hry. Plynulosť hry sa síce rozbíja, ale znova je to o kúsok viac hokej. Kempovanie je užitočné ako v obranných činnostiach, tak v útočných, navyše sa vynikajúco intuitívne ovláda. Sprvu človeku vlastne ani nedôjde, že ovládanie v hre pri mantineloch sa modifikovalo, len pandrláčik zrazu trocha inak reaguje na pokyny a hráč sa celkom prirodzene začne podľa toho riadi. Hru pri mantineli si potom prirodzene osvojí kým skončí prvý zápas. Veľmi dobre.

Inak je NHL 10 štandardným, a teda dobrým dielom série, nad ktorým fanúšikovia nemusia váhať a sviatoční hráči po ňom môžu smelo siahnuť, zvlášť v prípade, ak sa minulý rok rozhodli počkať. Osobne by som ale, ako majiteľ NHL 09, ktorý hokej hráva rád a pravidelne, ale určite nehrá len ten, NHL 10 pokojne vypustil, platí väčšina z toho, čo platilo pred rokom. Naozaj nové zásadnejšie prvky sú totiž skutočne len oná hra pri mantinelfoch a bitky, ktoré ale bezprostredne priamo s hokejovou hrateľnosťou nesúvisia.