Čakali sme dlho. Ale po MDK každý vytušil, že Shiny vedia spraviť takmer dokonalú hru a všetci očakávali príchod ich nového počinu s napätím. A dnes konečne prichádza vykupiteľ, záchranca a osloboditeľ Messiah... aby ukázal veľmi nemorálnemu Father Primeovi, že nápad vymeniť aktuálneho boha na jeho mieste nepatrí medzi tie najlepšie. Na tomto mieste by sa mal podľa zabehaného štandardu zapojiť do deja niekto fyzicky a psychicky veľmi zdatný, niekto, kto bude rozbíjať jednu držku za druhou. Lenže to sa na Shiny nepodobá (pamätáte sa ešte na tie šialené úrovne v MDK?). Hlavným hrdinom je anjelik – cherubínok Bob, ktorý je vysoký približne ako priemerné päťročné dieťa a vyzbrojený bielou plienkou omotanou okolo zadku a párom veľmi podradných krídel sa vydáva poraziť Father Primea (spolu s jeho súkromnou armádou) a zabrániť Satanovi v príchode do nášho sveta. Anjelik má zachrániť svet... no neznie to šialene? Lenže to nie je všetko. Boh si uvedomil, že sám Bob toho veľa nezmôže, takže mu dal jeden dar, pomcou ktorého by sa možno mohol celou tou absurdnosťou presekať. Respektíve prestrieľať, či prekopať. Jednoducho povedané, môžete ovládnuť každé telo, na ktoré si ukážete. Aj keby bol Messiah strašne nudná a po technickej stránke úbohá hra, minimálne za tento nápad by si zaslúžil zaradenie do skupiny preveratných hier. Celý proces prebieha tak, že keď z nejakého dôvodu musíte, či chcete opustiť svoju aktuálnu telesnú schránku, stlačením jednej klávesy tak urobíte. Anjelik sa vypotáca von a je pripravený sa pomocou svojich krídelok zmocniť iného človeka. Často sa nedostanete cez určité miesto bez toho, aby ste nezmenili „hostiteľa“. Chlapík z bezpečnostných zložiek síce dokáže v sniperskom móde pohodlne odstreliť takmer každú hlavu, ale nato aby ste otvorili zabezpečené dvere budete potrebovať vedca. Takéto a podobné situácie sa vysktujú v Messiahovi dosť často, ste nútení neustále meniť telá a občas budete musieť použiť tiež svoje vlastné bacuľaté nožičky, čo dodáva hre ten správny spád. Prirozdene sa priamo ponúka aj brutálnejšie využitie tejto geniálnej možnosti. Ukážkovým príkladom je hneď úvod, kde vás čaká súboj so štyrmi strážcami. Dá sa to ale vyriešiť veľmi elegantne (aj keď nie práve najhumánnejšie) – „nasadnete“ do jedného zo strážcov a v tej chvíli začnú po ňom ostatní strieľať ako šialení (vediac, že ho ovládate), takže promptne otrčí kopytá a takto môžete postupovať, kým neostanete sami. Nech to vyzerá akokoľvek jednoducho, z času na čas vás Bob poriadne vytočí. Ľudkovia majú obmedzenú životnosť a prekvapivo ju má aj samotný cherubínok. Je teda dosť nepríjemné, keď vás počas divokej pretrelky „vystrelia“ z tela – žiadny Primeov poskok pravdaže nemá dôveru ku krpcovi s krídlami a svätožiarou nad hlavou, pripraveného si s ním urobiť čo si zmyslí a tak sa vás všetci prítomný snažia všemožnými spôsobmi umlčať (kopanie, streľba a tie ďalšie nepríjemnosti). V takom prípade dá vzlietnutie za chrbát vyhliadnutej obete (jedine tak je totiž možné sa tela zmocniť) poriadne zabrať. Navyše anejlik je stvorenie relatívne krehké a energiu doplníte jedine zmocnením sa nového človeka. Ono vôbec kompletné špičkové zvládnutie Messiaha si žiada kopec času, trpezlivosti a šikovnosti a jedine ak dokážete s Bobom dokonale realizovať všetky vaše plány si hru vychutnáte naplno. Na nízku úroveň obtiažnosti si tým pádom rozhodne nemôžme sťažovať a aj funkcia save/load sa uživí :-). Svojou troškou do mlyna prispieva aj Bob... vezmite si napríklad ako sa ten bastard tvári, že vie lietať. Má krídla, fajn, dokonca sa s nimi dá aj mávať. Keď sa však prvý krát dostanete k fakt veľkej priepasti a zoskočíte dole, veľmi rýchlo si uvedomíte, že sa musíte skutočne veľmi snažiť aby sa anjelik dostal na dno tej istej priepasti ešte živý (v praxi to znamená neustále zúrivé stláčanie klávesy nakonfigurovanej na mávanie krídlami). Raz som experimentoval s obrovskými ventilátormi, nechal som toho magora chvíľu levitovať asi pol metra nad rotujúcimi čepeľami a šiel som si naliať vodu. Keď som sa vrátil bol na franforce a na monitore svietila hláška „Do you call yourself Messiah ?“. Samotná hra je vcelku vysoko zábavnou záležitosťou, predovšetkým kôli neustálim prestrelkám a iným akčným vložám. Neprídete ani o pozamkýnané dvere, silové polia, skákacie sekcie plus ďalšie osviežjúce prvky. Zďaleka najlepšia je ale, podľa môjho názoru, rozsiahla interakcia s prostredím, teraz myslím najmä na širokú škálu použiteľných postáv a zbraní (ak nemáte pri sebe búchačku, môžete si ju zobrať od mŕtveho strážcu, alebo ju od živého šikovne vytĺcť).

 Grafika je veľmi kvalitná, efektná, farebná a detailná. O prijateľnú rýchlosť sa stará skvelý systém RT-DAT, ktorý podľa konfigurácie vašeho počítača oberá menej podstatné predmety o poligóny (dokonca sa mi v súvsilosti s Messiahom niečo marí o textúrovej technológií, ktorú si dalo Shiny patentovať, ale už si fakt nespomínam). Zvuky uspokojivo dotvárajú celkovú atmosféru, ale čo rozhodne stojí za zmienku je vynikajúca hudba, ktorá je dielom Fear Factory. Nestáva sa často, aby sa na hernom trhu objavila taká dobre vyvážená hra (game design, hratelnosť, grafika aj ozvučenie sú perfektne zosúladené). Tým nechcem povedať, že by Messiah nemal žiadne chyby, nakoniec to ste už dávno mohli postrehnúť sami z výsledného hodnotenia.  Áno, levely mohli byť variabilnejšie, obtiažnosť vyváženejšia, systém kamery prehľadnejší a celkový design hry o kúsok lepší (a tým pádom celá hra zábavnejšia). Napriek tomu je Messiah hra, ktorá by mala v momentálnom hernom suchu potešiť každého z vás.