STAR TREK: NEW WORLDS |
STAR TREK: NEW WORLDS |
In the galaxy far, far away... a sakra to som si asi s niečím pomýlil, takže znova: Vesmír. Konečná hranica. Menej sklerotickí a senilní čitatelia a hlavne skalní trekkies si určite bez problémov spomenú na jeden fajn sci-fi seriál, na vesmírnu loď Enterprise, stanicu Deep Space 9, na kapitána Kirka, Spocka, kapitána Pickarda, Data aj na toho ušatého ferengijskeho obchodníka, viete koho myslí, už si nemôžem spomenúť ako sa volal. Star Trek. Stal sa svetoznámym vďaka televíznym obrazovkám, filmovým plátnam a čoraz častejšie to skúša už aj cez naše monitory. Našťastie tentokrát to nebude ani ďalšia first-person stirelačka (tých tu bolo už dosť) ani divná ťahová stratégia, ale čistokrvná real-time stratégia a to rovno z dielne Interplayu. Star Trek: New Worlds vyzerali už od začiatku mimoriadne zaujímavo, ja sám som sa na tento projekt dosť tešil a rozruch neustáva ani po jeho vydaní. Niektorí totiž New Worlds považujú za malú revolúciu a iní za úplne obyčajnú, priemernú stratégiu. A čo na to ja? Poďme pekne od začiatku. Ak ste si naivne mysleli, že NW odštartujú premakanou a originálnou zápletkou, je to predsa Star Trek, môžete sa upokojiť, majú presne taký príbeh, aký sa očakáva u každej inej podobnej stratégie. Vo vesmíre sa objavil nový zdroj surovín o ktorý má záujem nielen Federácia, ale aj Klingóni a Romulánci, a samozrejme nikto sa nechce deliť takže... vašou úlohou samozrejme bude riešiť misie na planétach inkriminovaného sektoru za stranu, ktorú ste si vybrali. Na začiatku budete možno trochu dezorientovaný a preto neuškodí najprv si zahrať tutorial, ktorý je rozdelený na rôzne časti ako stavba kolónie, suroviny a boj.
Prvá vec, ktorá ma veľmi pozitívne šokovala, bola vynikajúca grafika. Najlepšia a najefktnejšia z poslednej várky stratégií, okrem bezkonkurenčnej Ground Control. K dispozícií máte okrem rotovania a zoomovania niekoľko kamier, ktorých ovládanie nie je príliš komfortné, ale niektoré vyzerajú sexi. Terén, samozrejme plne 3D, budovy, jednotky, lesy, hory, jazerá, vodopády a fantastické svetelné efekty sa starajú o perfektný vizuálny zážitok. Autorom sa podarili aj jednotky a budovy. „Alma mater“ vašej kolónie je Colony Hub, prostreníctvom ktorého staviate ďalšie budovy. Tie nie sú ničím výnimočné, stačí vám rovná plocha kdekoľvek na mape a pracovné včeličky respektíve pracovné vznášadielka sa pustia do stavby elektrárne, construction yardu alebo medicínskeho centra. To o čo tu beží sú vylepšenia, výborne vymyslené vylepšenia, skoro každú budovu môžete upgradeovať, čím si otvoríte dvere k lepším dostavbám a novým jednotkám. A jednotky tiež nie sú na tom najhoršie, máte tu stavacie a prepravovacie vznášadlá, skautov, APCčka, fotónové tanky a podobné futuristické srandy. Problém je len v tom, že všetky sú vznášadlové a oproti takému C&C strašne nudné. Na túto nepríjemnosť zabudnete hneď ako narazíte na nepriateľa. Vtedy začnú vznášadlá po sebe strieľať z phaserov, laserov a ja neviem z čoho ešte, ale vyzerá to výborne, niektoré zbrane mi pripomenuli Straship Troopers (ktorí by už tiež mohli vyjsť) a nesmiem zabudnúť ani na tlakové vlny :-). Vy to môžte pekne koordinovať pomocou príkazového menu, ale to nie je ešte všetko, pretože musíte myslieť aj na to, že strategicky mimoriadne dôležité je využívanie terénu, alebo napríklad na to, že jednotka občas jednoducho netrafí pohybujúceho sa nepriateľa.
Môžete a niekedy aj musíte pomocou niektorých jednotiek skenovať nepriateľské jednotky a budovy a kradnúť ich technológie. Najlepšie som si ale nechal nakoniec a je to hudba, ktorá je jednoducho úžasná. Už dávno ma žiaden hudobný doprovod tak nepotešil a nezaujal. Ako som už naznačil, ST:NW obsahujú bohužiaľ aj niekoľko chýb, ktoré by teoreticky mohli strhnúť celú hru do šedého bahna priemeru. Aj mne prekážalo napríklad dosť neprehľadné a neintuitívne ovládanie a fatk, že kampane sú pomerne jednoduché a krátke a misie dosť stereotypné. Samozrejme je nepríjmné, keď je ovládanie a systém kamier chaotický a obtiažnosť trochu nevyvážená, lenže Star Trek: New Worlds v tomto smere nie sú žiadnou tragédiou a pre mňa je oveľa dôležitejšie, že som pri hraní dobre bavil. Takže to hodnotenie, ktoré je na konci recenzie je úplne zaslúžené. A trekkies? Tí sa zbláznia od radosti...