Rozprávky majú čo ponúknuť každému. Bez ohľadu na vek  je v nich vždy niečo, čo si môžete odniesť. Nie je to len o boji dobra so zlom, čo nám dáva nádej, že aj v skutočnosti môže nakoniec gangster doplatiť na svoje činy, ale alegoricky sa tam toho skrýva oveľa viac. Rozprávka môže byť o radosti, strate, utrpení, strachu, láske. Môže byť o oveľa komplexnejších veciach, emóciách a aj životných situáciách. Príkladom môže byť novinka Once Upon A Puppet, ktorá už na prvý pohľad zaujme, ale nie všetko je také ružové, ako sa z povrchu zdá.

Toto je naozaj typická rozprávka – príbehom, formátom, zasadením a tak ďalej. Nechýba tak ani postava rozprávača v podobe starenky, ktorá vás zavedie do netradičného kráľovstva. Je totiž bábkové, ale tieto bábky žijú, nikto ich neovláda. Kráľovstvo ale chradne, upadá do temnoty, vytráca sa z neho radosť a príbehy. Na vine je kráľ, ktorý hľadá dokonalosť a ak ju niekto nesplní, skončí vo svete pod divadelnými doskami. Tam prežijú len tí najodolnejší, ktorí dokážu zbierať zvyšky a unikať pred monštrami. Ale nie je to život, len prežívanie. Bohužiaľ, takto sa do nemilosti kráľa dostala tkáčska ruka Nieve.

Našťastie v tomto nebezpečnom svete nie je sama. Po chváli túlania narazí na drobného panáka Dreva, ktorý je z dreva. Malá bábka má veľké srdiečko a aj keď ich spolu zviazala náhoda (a čarovná niť), bude ho potrebovať v boji proti temnoty. Nieve a Drev sú rozdielni, sprvu sa naozaj to medzi nimi naozaj škrípe, no ako odhaľujú viac z pozadia príbehu úpadku kráľovstva a musia spolupracovať na prekonávaní prekážok, tak sa aj zbližujú. V konečnom zúčtovaní odhalia príbeh, ktorý je osobný, chytí za srdce a je relevantný pre mnohých z nás. Ale taktiež príbeh, ktorý nie je prekvapivý a aj keď sa hra dlho tvári, že je strašne tajomný, tak v ňom čítate ako v otvorenej knihe. Ľahko predvídate, čo sa tu vlastne stalo, kto je Drev a vlastne aj koniec.

A podobne by sa vlastne dala zhrnúť celá hra. Je tu toho veľmi veľa dobrého, pekného a nápaditého. Ale zároveň to všetko má aj aspekty, ktoré celkový zážitok ťahajú dole. A pritom v tom príbehu je predvídateľnosť jedným z tých najmenších problémov hry. Dokonca by sa dalo povedať, že sa nad ňou aj dá prižmúriť oko, lebo koniec koncov si ten príbeh užijete. Mohlo to byť lepšie, ale sú tu väčšie problémy a to dokonca na miestach, kde to hráčov bolí viac. Bohužiaľ. Pozrime sa teda na hrateľnosť, kde to už škrípe trochu viac.

Hra je atypická tým, že v nej vlastne ovládate dve postavy v jednej. Keď sa Nieve a Drev spoja, sú ako jeden, ale stále si zachovávajú niektoré samostatné prvky. Keď napríklad s postavami chodíte, ovládate ich pohyb, skoky a podobne naraz. Ale ak už niečo máte uchopiť, držať, stláčať či ťahať, tam to je za každého zvlášť. Jedným triggerom ovládate držanie jednej postavy, druhým zase druhej. A niekedy si situácia vyžaduje dokonca oboch, keďže Drev sám neutiahne ťažké veci, takže musíte zapojiť aj Nieve a hneď nejakú veľkú debnu ťaháte ľahšie. Postupne sa k tomu všetkému držaniu a ťahaniu dostanú aj trochu iné variácie, ale aj iné interakcie – dvojskoky, plachtenie, strieľanie lukom, čakan na lozenie po ľadových stenách a lampa na svietenie.

Musím hru pochváliť za to, ako príjemne dávkuje novinky do hrateľnosti. Občas sa v hrách stáva, že vás naraz zahltia všetkými vašimi možnosťami a už len dookola do konca opakujú ich využitie. Tu vám hra postupne sprístupňuje nové schopnosti, aby vám ponúkla stále niečo nové. Pritom drvivú väčšinu času tu nebojujete, koniec koncov v porovnaní s Monštrami je Drev slabučký. Až v záverečnej tretine získate nejaké možnosti čeliť im. Problém je sprvu to všetko ťahanie, ktoré nie je veľmi intuitívne. Raz ten trigger, inokedy zase onen, pričom máte dojem, že je to taká istá akcia, len vyžaduje iné tlačidlo. Postupne, keď so mixu prídu aj iné prvky, už je to oveľa lepšie.

Once Upon A Puppet je v zásade 2.5D logická platformovka, takže je to nielen o skákaní, ale aj o riešení hádaniek a problémov. Tie nie sú nijako zvlášť náročné, ale vždy vás na chvíľu zdržia, trochu si polámete hlavu a idete ďalej. Musíte napríklad rekonštruovať nejakú divadelnú scénku – pripraviť kulisy, rozostaviť postavy a odstrániť prekážky. Následne sa odohrá scénka, ktorá posunie dej pre postavy a aj pre vás. Problém je ale s tým rozmerom. Hry s 2.5D perspektívou až tak nevyužívajú hĺbku, ale Once Upon A Puppet aj v nej pracuje v plnom rozsahu. Akurát je to rozsah iba divadelnej scény.

A ono sa v tom ľahko stratíte, lebo hra úplne nevie tu hĺbku dobre vyjadriť. Nepomáha ani kamera, ktorá občas neukazuje, kam máte ísť, respektíve vám to nevie naznačiť. Inokedy zase postava prejde niekde dozadu, ale kamera sa zasekne vpredu, takže nevidíte vôbec nič, len nejakú dosku či inú časť scény. A ak sa tieto problémy spoja, prehľadnosť ide do hája, u vás rastie frustrácia a akurát sa snažíte doskočiť niekam, kam sa to nedá a ani tam ísť nemáte. Ale úplne nevidíte, kam máte ísť. V takomto zobrazení sa neraz stratia aj dôležité veci. Nejde len o úlomky skla, ktoré vám dotvárajú kontext príbehu, keď ich zozbierate všetky v danom leveli, ale aj veci potrebné pre progres.

A to už je o dosť väčší problém, no stále to nie je to najhoršie, čo som pri hre zažil. Ono sa totiž ešte kamera a neprehľadnosť hĺbky môžu skombinovať s bugmi a to je pre hru a aj váš dojem z nej úplná katastrofa. Pritom tie bugy sú fakt hlúpe. Nechce sa mi veriť, že si to pri testovaní nevšimli autori. Neviditeľné steny, neinteraktívne predmety, ktoré by mali byť interaktívne, zaseknuté animácie, nepriatelia a mnoho ďalšieho. Niektoré z nich sa navyše dajú prekonať len tak, že hru reštartujete na posledný checkpoint.

Aby ste si to lepšie predstavili, uvediem jeden príklad. Mal som zostaviť divadelnú scénu. Jedna postavu som mal na streche, kam sa dalo doskákať len cez bočnú časť, ktorá ale bola blokovaná konármi. Na ich odstránenie bolo tlačidlo. To som aktivoval, vyskákal hore a spadol. Tak idem znova, ale skákať cez bočnú časť sa už nedá. Konáre sú vizuálne odstránené, ale akoby tam boli. Tlačidlo teda nič nerobí, ale ani skočiť tam nemôžem. Toto je tak trápna chyba, že by sa za ňu autori mali hanbiť. A podobných tu nie je práve málo. Je síce pravda, že zvyčajne až tak nekomplikujú život, ale stále vyzerajú zle. Aj v prípade, že je to „len“ efekt výbuchu nepriateľa, ktorý zostane na obraze aj po tom, čo je už nepriateľ dávno vybuchnutý.

Pritom takéto chyby kazia aj dojem z inak veľmi peknej grafickej stránky hry. Ani nie tak technologicky, ale artovo je hra krásna. Z bábkového divadla si berie to najlepšie, neraz využíva aj tieňohru, kombinácia 2D cutscén s 3D hrateľnosťou pôsobí pekne. Celkovo sa na to dobre pozerá. A ešte lepšie sa to počúva. Zvukový mix mi síce príde rozhodený a hlasitosť jednotlivých súčastí si treba upraviť, ale hudba je krásna a skvele buduje atmosféru. Dabingu nie je veľa, ale to málo, čo tu je, je tiež zvládnuté veľmi dobre.

Veľmi by som chcel mať rád túto hru. Respektíve ja ju mám rád, fakt sa mi v mnohých ohľadoch páčila a tých 6 hodín ubehlo pomerne dobre. Ale s takýmito hlúpymi chybami jednoducho hra nemôže vyjsť von v plnej verzii. Ak by tu nebolo, bavili by sme sa o úplne iných číslach v rámci hodnotenia. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som ju jednoducho vypol, lebo som nemal nervy na to, aby som riešil zase rovnaké veci kvôli nutnosti ísť na posledný checkpoint, lebo bug. Ak to niekedy autori opravia, rozhodne po hre siahnite. Zatiaľ si ju hoďte niekde do zoznamu/wishlistu a čakajte.