Ako to vlastne kedysi začalo? Ťažko povedať, ale možno sa niekto v Gearboxe zamýšľal nad tým, ako by asi vyzeral Diablo, ak by to bola sci-fi FPS, ale s podobnými princípmi. Lebo to v zásade Borderlands je. Samozrejme, je tam obrovská hromada vlastných vrstiev, ale niekde v jadre je Borderlands snahou preniesť to zábavné a milované z klasického Diabla do inej perspektívy a sveta. A rovnako ako Diablo aj toto funguje. Možno už nie na všetkých, ale funguje. Dokonca aj v štvorke, o čom sme sa mohli na vlastnej koži presvedčiť v nemeckých kanceláriách 2K. A aj keď nás na chodbe veľmi lákalo nazrieť za dvere s logom Rockstar, tých pár hodín s Borderlands 4 rozhodne nebolo márnych.

Nová lokalita, noví hrdinovia, nový záporák, ale stará známa hrateľnosť. Ak by som mal dojmy z hry zhrnúť v rozsahu krátkeho tweetu, v zásade by to bolo týchto pár slov. hra chce byť prístupná úplným nováčikom a osloviť nové publikum, ktoré nehralo predchádzajúcich 5 hier. Ale zároveň chce byť ihneď známa tým, ktorí sú so sériou už roky. A sú ich neuveriteľné milióny naprieč platformami. Každý by si tu tak mal nájsť niečo pre seba. A ešte oveľa viac, keďže jedným z motívov štvorky je, že chce byť nielen lepšia, ale aj oveľa väčšia ako predchodcovia.

Pozor, idú spoilery pre tých, ktorí ešte nedohrali trojku, ale zaujímajú sa o štvorku. Ak ste trojku nehrali a ani neplánujete, môže vám to byť jedno. Lilith na konci trojky teleportovala mesiac Elpis ďaleko preč vo vesmíre. Bola to jediná možnosť, ako zabrániť tomu, aby sa otvoril Vault na Pandore. Kam ho vlastne dostala? Na miesto, kde to nie je oveľa lepšie – planétu Kairos. Tá bola od zvyšku vesmíru oddelené ochrannou bariérou, vlastne akousi železnou oponou, ktorou diktátor Timekeeper bránil prenikaniu vonkajších vplyvov. Ako to bolo kedysi aj u nás a snáď už nikdy nebude, aj keď sa o to niektorí aktuálne veľmi snažia.

Timekeeper nad planétou nielenže vládne tvrdou rukou, v čom mu slúži armáda syntetických poskokov, ale zároveň pátra po zabudnutých tajomstvách mimozemských rás na tejto planéte, ktoré by mu do rúk dali ešte väčšiu moc. Motívy zatiaľ znejú pomerne genericky, ale autori sľubujú unikátneho zloducha, ktorý bude odlišný od všetkých predchádzajúcich. Už len kvôli svojim schopnostiam. V rámci novinárskeho dema sme s ním ale nemali možnosť stráviť veľa času. Namiesto toho sme demo strávili so skúšaním dvoch zo štvorice nových Vault Hunterov v úvode hry a aj v jednej z neskorších pasáží v súboji proti jednému z bossov. Mohli sme si to vyskúšať ako sólo, tak aj v kooperácii. Bohužiaľ, z nej vám nemôžeme ukázať video.

Zo štvorice dostupných Vault Hunterov sme mali na výber dvojicu, ale dosť rozdielnu. Ide však o klasické triedy v rámci série, takže síce prinášajú niekoľko noviniek, ale zároveň sú dostatočne známe na to, aby ste si ich ihneď osvojili. Rafa je Exo-Soldier, takže v zásade je to pomerne jednoduchá trieda zameraná na strelné zbrane a priamočiaru akciu. Hrateľnosť je fajn, dizajn je už menej zaujímavý a pomerne fádny. Čo je až trochu divné pri sérii, ktorá je známa špičkovým dizajnom postáv a dodnes hráči spomínajú na to, ako im do oka padli niektoré z postáv pred rokmi.

Nie je to však len o vojakovi a dostali sme možnosť si vyskúšať aj novú Sirénu, čo je už oveľa zaujímavejšia trieda pri pohľade na schopnosti. V štvorke sa volá Vex a je to poriadne sarkastická postava, ktorá v boji ťaží okrem strelných zbraní aj zo svojich špeciálnych schopností, ktoré dokážu na bojisku napáchať poriadnu paseku a aj naozaj obrovským bossom poriadne ukrojiť zo života. A čo sa týka dizajnu, Vex je presne tam, kde Sirény v tomto svete chcete mať. Dizajn je podobný predchádzajúcim, ihneď padne do oka, no zároveň je unikátny iba pre Vex.

Borderlands 4, podobne ako predchádzajúce hry, stavia na systéme tried a bohatých RPG možnostiach v ich prispôsobení nielen kvôli tomu, aby ste si vybrali herný štýl, ktorý vám najlepšie sadne, ale aby ste sa zároveň vhodne dopĺňali v kooperácii s ostatnými hráčmi, čo aj tu funguje veľmi dobre. Nebudú tu tak chýbať štandardné možnosti kooperačného hrania online vo štvorici a lokálne hrania vo dvojici v splitscreene. K tomu si pripočítajte aj dynamický level scaling a individuálne nastavenie náročnosti pre každého hráča, aby ste si mohli zahrať naozaj s kýmkoľvek a každý si hru užiť po svojom.

Kairos nie je divoký západ ako bola Pandora. Je to skôr doslovná divočina s množstvom zelene, rozľahlými pláňami a sem-tam nejakými menšími usadlosťami. Nesmiem však zabúdať ani na pevnosti. Cítiť, že tu vládne diktátor, no zároveň nechýbajú ani rôzne gangy, ktoré sa bijú o to málo koristi, ktorá vo svete zostáva. Vault Hunteri tu prichádzajú, aby do toho všetkého vniesli poriadnu dávku chaosu, zvrhli tyrana, zachránili svet (asi) a vy sa pri tom všetko máte baviť. Pridáte sa k miestnemu odboju, aby ste im pomohli, no okrem hlavných línií vás tu čaká aj množstvo vedľajších. Stretnete tiež aj niektoré známe tváre, veď bez Claptrapa by to asi ani nebolo ono. Niečo málo z toho môžete vidieť už v gameplay videu vyššie, kde vám ukážem zhruba 45 minút z hrania hry a pár questov spolu s pohybom po svete.

No a ten pohyb, to je jedna z vecí, ktoré sa tu dočkali niekoľkých zmien. Po svete nemusíte chodiť len pešo, ale môžete sa po ňom aj voziť, takmer vždy si môžete privolať svoj hoverbike. Ale to nie je nejaká veľká novinka, koniec koncov podobné stroje poznáme už z minulosti. Ale upravený je pohyb samotných postáv a tým pádom aj dizajn levelov, ktoré sú rovnako otvorené, ale väčšie a aj vertikálnejšie, takže tu budete oveľa viac skákať, využívať dvojskok, dokonca plachtiť vzduchom na väčšie vzdialenosti.

Hlavne je tu ale úplne nová mechanika energetického háku, ktorý môžete využívať v prostredí na to, aby ste sa dostali na zdanlivo nedostupné miesta, ale tiež sa dobre osvedčí aj v samotnom boji. môžete si ním pritiahnuť napríklad výbušnú nádrž z prostredia a hodiť ju po nepriateľoch. Prípadne sa ním prichytíte niekde vo výške prostredí, kým boss v rámci súboja zaplaví zem. Alebo ním v niektorých situáciách viete aj priamo útočiť. Je to jedna vec, ale dosť výrazne to obmieňa hrateľnosť oproti predchodcom a vďaka tomu je hrateľnosť ešte dynamickejšia. Len chvíľku trvá, kým si to osvojíte (čo uvidíte v ďalšom našom videu cez víkend). Podobne to bolo napríklad v Doom Eternal.

Ale aj napriek tomu všetkému je Borderlands vždy o zbraniach. O stovkách, ba dokonca tisícoch zbraní. No teraz? Neviem, všetky tie rôzne permutácie možno dajú dokopy pár miliónov. Autori prekopali systém zbraní, upravili systém lootu a pridali aj tri nové typy equipmentu v hre (granáty a ťažké zbrane v jednom slote, boosty na zbrane v druhom a liečenie či buffy v treťom), čo všetko samo o sebe prináša zlepšenia. Samotný systém zbraní je teraz založený na licencovaných súčiastkach, kde sa v jednej zbrani môže spojiť niekoľko rôznych výrobcov, čím vlastne získate unikátne efekty a pozitívne štatistiky rôznych druhov zbraní. Celkovo je tu 8 výrobcov, majú rôzne silné aj slabé stránky a potom je to o tom, ako sa to v hre skombinuje. Skvelým príkladom je puška Vladof s typicky veľkým zásobníkom s explozívnou muníciou Torgue.

Nájdete tu starých známych výrobcov a aj staré známe kúsky, no budú to hlavne nové zbrane, ktoré vás budú baviť. V Gearboxe si naozaj povedali, že prinesú zbrane, ktoré môžu byť maximálne uletené alebo dokonca OP. V prvom rade musia byť zábavné a keď sú, na ostatnom nezáleží. A ako uletené? Napríklad jedna z nových zbraní (aj vo videu vyššie) nemá zásobníky, po použití ju jednoducho zahodíte a ona vybuchne. Umožňuje to naozaj netradičné spôsoby využívania, kedy zbraň rovno používate ako granát. Podobných uletených zbraní je tu viac a každá zaujme (aj ničí) inak.