ASUS VIVOBOOK - POROVNANIE INTEL, AMD A ARM |
ASUS VIVOBOOK - POROVNANIE INTEL, AMD A ARM |
Nestáva sa veľmi často, aby sme mali možnosť dostať sa hneď k trom rôznym verziám toho istého notebooku v totožnom čase. Konkrétne ide ASUS Vivobook verzie a výnimočne sa nám vďaka ASUS-u podarilo vystaviť priamemu porovnaniu nielen Intel a AMD procesory, ale dokonca aj najnovšiu ARM verziu so Snapdragon procesorom. Každý z procesorov sa drží trochu inej filozofie, no vo výsledku chcú všetci dosiahnuť rovnakú vec - vysoký výkon pri čo najvyššej výdrži batérie. A v čom sú teda jednotlivé rozdiely?
AMD so svojim Ryzenom 7 260 stavilo na osvedčené ZEN4 jadrá v konfigurácii 8 jadier a 16 vlákien, ktorá sa už neraz osvedčila ako univerzálna voľba pre dobrú výdrž batérie, tak aj vysoký výkon. Intel v aktuálnej generácii na rozdiel od AMD stavia na trochu inú konfiguráciu, a teda jeho Core Ultra 7 255H disponuje 16 jadrami a 16 vláknami. Intel v aktuálnej generácii stratil možnosť hyperthreadingu, no kompenzuje to počtom jadier. Z hľadiska rozdelenia obsahuje 6 výkonných jadier, 8 efektívnych jadier a 2 vysoko efektívne jadrá. Hoci v porovnaní s AMD dokáže generovať v maximálnom zaťažení prakticky dvojnásobnú spotrebu, pri bežných nenáročných činnostiach dokáže spotrebou AMD výrazne podliezť vďaka jeho efektívnym jadrám. Počas testov bolo pekne vidieť, že na novú filozofiu Intel procesorov pekne zareagovali aj tvorcovia softvéru a dokážu ho konečne využívať oveľa efektívnejšie než pri uvedení na trh.
Najväčším lákadlom bol ale Vivobook S16 so Snapdragon X X1-26-100 procesorom, ktorý je postavený na ARM architektúre, ktorú môžete dobre poznať zo smartfónov a tabletov. Hoci sme mali k dispozícii len základnú verziu s menším počtom jadier, konkrétne 8 jadier a 8 vlákien, tak sme počas testovania a ani počas bežného používania nezaznamenali žiadne zaváhanie alebo nedostatok výkonu na bežné činnosti. Samozrejme, procesor má vďaka polovičnému počtu jadier aj reálne polovičný viacjadrový výkon, konkrétne 16 843 bodov oproti 29 767 bodom pri AMD a 30 601 bodom pri Intel procesore, no napriek tomu ide o veľmi slušnú hodnotu, ktorá bola pred pár rokmi štandardom pri výkonnejších zariadeniach s oveľa vyššou spotrebou. Rovnako máme nižší výkon aj na jedno jadro, a to 2 892 bodov oproti 3 834 bodom pri AMD a 4 430 bodom pri Inteli. V čom ale Snapdragon exceluje, je spotreba, ktorá sa pohybuje na úrovni od 15W po 30W. Vďaka tomu dokážete dosahovať často až dvoj alebo trojnásobné časy pri reálnej výdrži notebooku oproti Intel alebo AMD verziám.
Windows ARM notebooky sú s nami na trhu už niekoľko rokov, no seriózne využiteľného stavu sa dostali prakticky až koncom minulého roka vďaka novej emulačnej vrstve, ktorú Microsoft pomenoval Prism. Tá sa podobne ako Rosetta od Applu stará o emuláciu x86-64 prostredia a prekladá jednotlivé inštrukcie pre váš ARM procesor. Vyriešilo to teda veľa problémov s kompatibilitou, no nečakajte od emulácie zázraky. Pri náročnejších programoch príde k spomaleniu, prípadne trhaniu animácii a pod. Jednoducho emulácia nebude dosahovať kvality natívnej aplikácie. Veľa aplikácií ale už svoje natívne ARM aplikácie má a veľmi rýchlim tempom pribúdajú ďalšie. My sme počas testu narazili na niekoľko menších problémov z pohľadu vývojára, nakoľko bolo možné natívne nainštalovať napr. základný Node.js, no k dispozícii už nebola ARM verzia npm, vďaka čomu sme do nášho projektu nevedeli posťahovať potrebné dependencie pre jeho spustenie. Určite sa dá daný problém nejako vyriešiť, no budete musieť mať chuť a znalosti ako si s podobnými problémami poradiť a nebude to problém na pár minút. V porovnaní napr. klasickými x86-64, kde je inštalácia všetkého potrebného len na pár kliknutí, sa ide o zbytočnú komplikáciu.
Ak ale zvažujete ARM notebook a nie ste si istí, či je pre vás vhodný, určite si overte kompatibilitu programov, ktoré pravidelne využívate. Dá sa to jednoducho napr. cez webovú stránku, na ktorej si viete vyhľadať požadovanú aplikáciu a dozviete sa či beží natívne, či sa dá emulovať, prípadne má beta ARM verziu, alebo sa nedá spustiť vôbec. Ak sú teda všetky aplikácie, ktoré potrebujete podporované a preferujete čo najdlhšiu výdrž batérie v kombinácii s tichým chodom notebooku, siahnite jednoznačne po ARM verzii. Už len to že sa pri bežných činnostiach dokáže Vivobook chladiť pasívne je veľmi návykové.
Kde ale Snapdragon medzi konkurenciou neexceluje, je výkon grafickej karty. Hoci majú všetky tri verzie integrovanú grafickú kartu, Snapdragon X X1-26-100 stavil na slabšiu grafiku X1-45, ktorá disponuje výkonom len okolo 1,7 TFLOP. Podporuje ale napr. HW encoding a decoding AVC, HEVC a AV1 kodekov. Oproti tomu Intel stavil na výkonnejšiu ARC 140T grafickú kartu, ktorá disponuje 8 Ray-tracing jadrami, maximálnou spotrebou 35W a výkonom na úrovni 4,8 TFLOP pri FP32 a 9,6 TFLOP pri FP16. Lepšie je ale na tom AMD ktoré použilo dobre známu Radeon 780m, ktorá dosahuje maximálnu spotrebu len 15W, obsahuje 12 Ray-tracingových jadier a dosahuje výkon na úrovni 8,3 TFLOP pri FP32 a 16,59 TFLOP pri FP16. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že v oboch prípadoch ide o výkonné karty, ich primárne určenie je skôr na akceleráciu výpočtov pri pracovných činnostiach ako na hranie. Samozrejme si viete na nich zahrať staršie alebo menej náročné hry, no maximálne vo FHD rozlíšení. Prípadne v 900p alebo s využitím technológií ako FSR alebo XeSS.
Nakoľko všetky tri verzie disponujú integrovanými grafickými kartami, tak tie budú svoju „VRAM“ zdieľať s pamäťou RAM. My sme mali vo všetkých modeloch k dispozícii 16GB RAM a odporúčame to brať ako minimálnu kapacitu aj pre nenáročné používanie. Nakoľko sa RAM zdieľa s GPU, často sa stane že budete mať k dispozícii pre systém len 12GB alebo menej, a to už začína byť hraničná hodnota. Výhodou v prípade Intel a AMD je možnosť rozšírenia pamäte, nakoľko Vivobook disponuje jedným rozšíriteľným slotom a jednou pamäťou priamo na doske, ktorá je typu DDR5 a dosahuje rýchlosť na úrovni 5600 MT/s. Iné je to ale v prípade Snapdragon ARM verzie, nakoľko pamäť RAM je priamo súčasťou čipu. K dispozícii ale máte 16GB rýchlej LPDDR5x pamäte, ktorá dosahuje maximálnu rýchlosť 8448 MT/s.
Notebooky sú, samozrejme, kvalitne vypracované, aj keď prémiovejší kovový materiál nájdeme len na veku displeja. Zvyšné plastové časti sú ale pevné, nič nevŕzga a ani sa nič neprehýba. Na bežné používanie dané vypracovanie plne postačuje a poteší aj dizajnová inšpirácia drahším modelom Zenbook. Pochváliť treba ako klávesnicu, tak aj obrovský touchpad, ktorý môže bez problémov držať krok s oveľa drahšími zariadeniami. Dominantou každého notebooku je ale samotný displej. My sme mali k dispozícii opäť tri rôzne verzie, a to 16“ QHD+ 144Hz displej pri ARM verzii, 16“ FHD+ 144Hz pri Intel verzii a 14“ FHD+ 60Hz pri AMD verzii. Asi netreba nikomu vysvetľovať, že najlepší z týchto displejov bol ten pri ARM verzii, no podobné kvality dosahovali aj zvyšné dva. Pri Inteli a aj AMD viete ale siahnuť aj po kvalitnejších OLED paneloch s 3K rozlíšením, takže výber je len na vašich preferenciách. Pri Vivobook S14 je ale FHD+ plne postačujúce.
Čo sa týka konektivity, sú na tom opäť všetky tri notebooky rovnako, pričom na pravej strane nájdeme len jeden USB-A 3.2 Gen1 port. Vľavo sa nachádzajú dva USB-C 4.0 Gen 3 porty, ktoré podporujú prenos videa a aj napájanie (65W). jeden USB-A 3.2 Gen 1, HDMI 2.1 TMDS a 3,5mm combojack. Získate teda všetky potrebné porty okrem ethernet portu, ktorý sa ale vzhľadom na tenkosť samotného notebooku (len 1,59 cm) nepodarilo vtesnať do jeho tela. Čo ale zamrzí, je absencia čítačky SD alebo aspoň microSD kariet. Prakticky rovnakú hrúbku dosahuje aj S14 verzia, no tá sa líši okrem rozmerov zariadenia aj jeho hmotnosťou, ktorá klesla z takmer 1,8 kg na 1,3 kg.
Notebooky sme podrobili aj praktickým testom, pričom sme sa zamerali na otestovanie ako pracovných aplikácií v podobe DaVinci Resolve a Blender, tak aj herných benchmarkov a hier.
V aplikácii Blender sme sa rozhodli siahnuť po našom tradičnom Classroom teste, ktorý využívame takmer pri každom zariadení, môžete si teda namerané výsledky porovnať aj s inými zariadeniami ktoré sme v minulosti testovali. Zameriavali sme sa ako na CPU rendering, tak aj na GPU rendering. Samozrejme sme porovnávali namerané hodnoty pri napájaní zo siete ako aj pri napájaní z batérie. V prípade ARM verzie sme na razili na problém, že hoci Blender disponuje natívnou aplikáciou pre ARM, neumožňuje akceleráciu renderingu pomocou GPU. Podobný problém sme mali aj pri Intel verzii, kde pokusy o GPU rendering končili chybovou hláškou. Namerané hodnoty teda vyzerali nasledovne:
Ako môžeme vidieť, bezproblémový beh sme zaznamenali len pri AMD verzii, no Intel ukázal svoju silu v oblasti výkonu CPU, a to aj pri náročnejšom a intenzívnom teste. Snapdragon bol síce pomalší, no celkom slušne držal krok minimálne počas napájania z batérie, čo je rozhodne dobrý výsledok ak zvážime, o koľko je daný procesor slabší oproti konkurentom.
Ďalším tradičným testom simulovania pracovnej činnosti bude editácia a rendering videa pomocou programu DaVinci Resolve, ktorý taktiež disponuje natívnou aplikáciou pre ARM Windows. Ako obvykle sa budeme snažiť editovať, farbiť a exportovať 6k a 8k ProRess Raw video s dĺžkou 1min 30s do 1080p rozlíšenia. Pri všetkých zariadeniach bola práca s videom v rámci prostredia DaVinci Resolve bezproblémová, no len pri ARM verzii sa občas objavilo mierne trhnutie pri prehrávaní náhľadu videa. Farbenie bolo ale na všetkých zariadeniach prakticky rovnako rýchle a, samozrejme, bezproblémové. Opäť sme testovali export ako pri napájaní zo siete, tak aj pri napájaní z batérie, kde sme dostali nasledujúce výsledky:
Hodnoty to nie sú najlepšie, no na príležitostné alebo núdzové editovanie na cestách sú to časy plne postačujúce. Do pozornosti dávame čas, ktorý dosiahol Snapdragon pri napájaní z batérie, ktorý je takmer identický s Intel verziou a oproti AMD zaostáva len o pár sekúnd. V prípade napájania zo siete sme ale zistili zaujímavý jav, kedy export trval dlhšie. Pravdepodobne však ide o softvérovú chybu aktuálnej verzie.
V prípade syntetických herných testov sme sa rozhodli siahnuť po programe 3DMark a jeho benchmarku TimeSpy, ktorý je dostupný aj pre ARM zariadenia. Ani tu sa, žiaľ, nekonalo prekvapenie na strane ARM verzie, ktorá dosiahla len slabých 1046 bodov, pričom dole ju ťahá najmä grafická časť procesora, ktorá dosahuje len 915 bodov. Oproti nej CPU získalo veľmi solídnych 5682 bodov. Intel v teste nezaháľal a získal celkové hodnotenie 2775 bodov, pričom GPU dosahovala 2471 bodov a CPU 9188 bodov. A na záver je tu AMD, ktoré nesplnilo pôvodné očakávania a získalo len 1831 bodov aj napriek papierovo silnejšej GPU, ktorá dosiahla len 1608 bodov. Zaostáva mierne aj v CPU časti, kde získalo 8619 bodov. Po dlhej dobe sa tak javí ako najschopnejšia Intel verzia.
Z hier sme sa rozhodli siahnuť po jednoduchších hrách, a to CS2 a Warhammer 40 000: Boltgun. V oboch hrách sme sa snažili využívať FHD+ rozlíšenie. Pri CS2 sme sa rozhodli siahnuť po High nastaveniach s FSR na Ultra Quality, pričom v prípade ARM verzie sme boli nútení nastavenia znížiť na Medium a FSR na Quality. Výsledky benchmarku boli nasledovné:
Hoci sa z nameraných výsledkov môže zdať, že hra je podobne hrateľná na Intel aj ARM verzii, opak je pravdou. Pri ARM verzii sme boli svedkami výrazných prepadov, zásekov a nepríjemných trhaní, čo robilo kompetitívnu hru, akou je CS2, prakticky nehrateľnou. Najlepšie bola hrateľná na AMD verzii.
Lepšie hrateľná už bola pixel-artová FPS Warhammer 40 000: Boltgun, ktorá sa radí síce k menej náročným hrám, no aj napriek tomu dokáže v určitých pasážach dať vášmu zariadeniu pekne zabrať. Vo všetkých prípadoch sme siahli po 1200p rozlíšení a Medium nastaveniach, pričom sme dosiahli nasledujúce výsledky:
Hra bola najlepšie hrateľná na Intel verzii, no boli sme svedkami výraznejších prepadov. Oproti tomu najstabilnejšie bežala AMD verzia. Ak by ste chceli dosiahnuť najlepšie výsledky, bolo by vhodnejšie siahnuť po 900p rozlíšení. Hra bola dobre hrateľná aj na ARM verzii, no boli sme opäť svedkami menších trhnutí, no nejednalo sa o nič hrozné.
Viac informácií sa môžete dozvedieť v našom videu.
Záver
ARM notebooky prešli za posledných pár rokov značný kus cesty a stali sa nielen použiteľnými na bežné jednoduché činnosti, ale aj na komplexnejšie a náročnejšie úlohy. Samozrejme, majú pred sebou ešte značnú časť vývoja, aby sa plne vyrovnali klasickým riešeniam v podobe Intel a AMD, no už teraz sú oblasti, v ktorých dokážu dominovať a byť atraktívne aj pre bežných používateľov. Ak ale nechcete riešiť prípadné ťažkosti s podporou aplikácií a chcete overené riešenie, siahnite po AMD. No ak ste ochotní vydržať pár týždňov alebo mesiacov na odomknutie plného potenciálu vášho zariadenia, siahnite po aktuálnych Intel procesoroch. Ako sme si ukázali v praktických testoch, ak všetko funguje, tak dosahuje výborné hodnoty, zároveň vie byt vďaka efektívnym jadrám aj veľmi úsporný a pri jednoduchých úkonoch len mierne zaostáva výdržou za ARM verziou. Rozhodnutie je teda na vás, čo je pre vás dôležité, no netreba mať pri ARM verzii predsudky a rozhodne sa oplatí dať jej šancu.
