Pri naozaj dobrých hrách nechcete, aby skončili. Chceli by ste v ich stráviť ešte viac času. Po titulkoch vám hra možno ešte zostane na disku, ale vrátite sa ku nej neskôr. Naozaj výnimočné hry to majú podobné. Tiež nechcete, aby skončili. Ale pozriete si záverečné titulky, chvíľku dumáte a pozeráte na menu, no predsa len sa rozhodnete si hru pustiť zas. A to hneď. A tentoraz si to užijete ešte viac. Už predsa viete, čo treba robiť, kam ste sa predtým nedostali a aj ten jeden ********* boss vám už teraz nebude robiť problémy. Zoznámte sa s Ninja Gaiden 4, presne takým prípadom.

Hru som hral už pred nejakou dobou v preview verzii, z ktorej som tiež priniesol článok. V preview som hru prirovnával k Devil May Cry 4 na základe prvých pár kapitol. Teraz, keď mám za sebou celú hru, nejakých 19 kapitol príbehu, ja som vtedy ani len netušil, ako veľmi sú si tieto dve hry podobné. Možno je to tou štvorkou. Dokonca si myslím, že ak by som pred rokmi písal recenziu na Devil May Cry 4 ja, stačilo by mi teraz len doslovne prekopírovať niektoré časti textu a stále by platili. Ono sa niet čo čudovať, Team Ninja na hre spolupracoval s PlatinumGames (Bayonetta) a keď idete pri niektorých vývojároch dostatočne ďaleko, prídete až k sérii Devil May Cry.

Štvorka prichádza po dosť dlhej odmlke a nie práve najlepšie prijatej (a vlastne aj spracovanej) trojke. Vylepšila to až Razor's Edge verzia, ale stále to nebolo ono. Potom je tu ale dedičstvo značky ako takej. Tej pôvodnej z konca 80. rokov aj tej modernej, ktorú v roku 2004 priniesol Tomonobu Itagaki. Priemer hodnotení 94%? To len tak nedosiahnete, no jemu sa to podarilo. Poriadna výzva, krásne plynulý súbojový systém a hlavne nezameniteľný štýl. K tomu aj sympatická hlavná postava a zaujímavý príbeh. Dvojka? Tá tento rok dostala novú časť a ukázala, že je to aj po takmer 20 rokoch skvelá hra. Nie je sranda mať za sebou takéto dedičstvo, vzbudzuje to očakávania.

Možno aj preto je toto až tak výrazne iná hra. Cítiť tu Ninja Gaiden, ale aj nie. Devil May Cry či Bayonetta? Aj tie sú tu. No aj niečo úplne nové z pohľadu hrateľnosti. Je tu nový a mladý hrdina Yakumo - pripomína Nera. Väčšinu času hráte práve za neho. Ryu Hayabusa, majster klanu Hayabusa, je na vedľajšej koľaji, ale s dôležitým miestom v príbehu. Dokonca by sa dalo povedať, že stoja proti sebe. Budete musieť čeliť postave, do ktorej ste sa vžili v predchádzajúcich častiach. Trošku to bolí a hlavne vám dá poriadne zabrať.

Dej hry je rozprávaný čiastočne anachronicky a keď do seba zapadnú jednotlivé súčasti, pekne to funguje a pochopíte, prečo dvaja ninjovia stoja proti sebe. A je to naozaj tak? Celkovo však príbeh výrazne odskakuje predchádzajúcim častiam a posúva sa o roky vpred. Ryu kedysi porazil Dark Dragona, temného draka, ktorý je stelesnením hnevu a nenávisti. Jeho porážkou však svet nezachránil. Mŕtvola draka týčiaca sa vysoko nad mrakodrapmi Tokia je zdrojom nákazy, ktorá zaplavuje mesto. Miasma mení mesto na spustošené ruiny, v ktorých bujnejú démoni a iné monštrá.

Navyše je mesto pod správou rádu DDO, ktorý s ľuďmi nejedná práve v rukavičkách a snaží sa zabezpečiť, aby sa k drakovi nikto nedostal a nepokúsil sa ho znovu oživiť. Nie je to žiadna idylka, svet trpí a kým je v oblakoch mŕtvola draka, temnota z Tokia nikdy nezmizne. Práve preto sa tam vydal mladý ninja Yakumo, ktorého Raven klan má v dávnej veštbe predpovedané, že svet dokáže zbaviť tejto skazy. Stačí len zabiť jednu bosorku. Keď sa k nej však dostanete, presvedčí vás svojimi veľkými...argumentmi. A lepšie je spojiť sily s ňou, lebo draka nejde zničiť len tak.

Páči sa mi, že každú tu má svoju agendu. Ryu je už roky hrdina, to vieme, prečo teda teraz stojí na zdanlivo tej zlej strane? Naozaj je Yakumo nejaký vyvolený mladý ninja? Čo vlastne robí DDO? A čo sa deje medzi dvoma klanmi. Hayabusa aj Raven zjavne bojujú za pravdu a mier, ale každý inými zbraňami a metódami. Kým klan Hayabusa je oslavovaný za hrdinstvo, Raven sa pohybujú v tieňoch. Štvorka obrovsky rozširuje mytológiu známeho sveta a ak ste ju mali radi už predtým, teraz budete krochkať blahom. Možno to nie je najväčšia hra v sérii, ale príbehovo snáď jedna z najrozsiahlejších, kde sa toho deje naozaj veľa a svet sa rozširuje o nové zaujímavé prvky.

Yakumo síce je z iného klanu, ale s katanou sa oháňa rovnako umne ako Ryu. To znamená, že od prvého momentu, ako v hre uchopíte do rúk meč a naskočia vám tutoriálové okienka, máte pocit obrovskej sily. Nepriateľov porciujete na kusy, vzduchom lieta krv a neskôr aj končatiny. Séria Ninja Gaiden bola založená na presnom, rýchlom a hlbokom súbojovom systéme. Neraz aj poriadne brutálnom. Inak tomu nie je ani v tejto časti a aj keď sa to hrá inak, naozaj až podobne Devil May Cry, stále to má aj časť NG identity.

Nejde to úplne náhodným stláčaním, minimálne nie neskôr. Musíte sa učiť rôzne techniky a nie je to len o ľahkom a ťažkom útoku. Navyše to nie je len o útoku, ale musíte zvládať aj defenzívne techniky, kde sú blok, parry a úskok len základom. Dôležité je tiež správne načasovanie, lockovanie na súpera a smerovanie postavy. Ale keď si to celé osvojíte, je to krásne ladný a krvavý balet, v ktorom Yakumo lieta vzduchom, skáče medzi nepriateľmi a z nich sa stáva sekaná. V tomto hra naozaj odkazuje na korene moderného Ninja Gaiden a pridáva krvavé popravy. Keďže tu funguje systém oddeľovania končatín, ak sa vám podarí niektorému z nepriateľov niečo useknúť, dokážete vykonať efektívnu popravu. A ak máte dobré vybavenie, viete si tak doplniť aj život.

Postavu si vylepšujete rôznymi spôsobmi, napríklad zvyšujete jej život. Ale tiež sa učíte nová kombá, defenzívne techniky, no tiež získavate nové útoky pre zbrane. Tých postupne Yakumo dostane viacero a so sebou prinášajú rôznorodé spôsoby boja. Časom si tak viete vybrať zbrane vhodné na určité druhy nepriateľov, niektoré sú silnejšie, iné obratnejšie, ďalšie zase pomôžu v boji na väčšiu diaľku, takže si nepriateľov udržíte od tela. Naozaj tak pri boji musíte trochu pohnúť hlavou, ak sa nechcete spoliehať na rôzne liečivé či oživujúce predmety. A aby tých vylepšení nebolo málo, postavu si môžete vybaviť šperkami, ktoré vám dajú rôzne pasívne efekty - čiastočnú regeneráciu, vyššiu silu, lepšiu obranu a podobne. Ale sloty pre ne sú obmedzené.

A aby sa do už tak komplexného bojového systému pridali ďalšie prvky, pri dostatku nazbieranej energie dokáže Yakumo využiť Bloodraven Form. Teda krvou posilní útoky a transformuje svoju zbraň. Hodí sa to proti gigantickým bossom, ale aj na prelomenie obrany silnejších nepriateľov. Plus je tu ešte ďalší ukazovateľ, ktorého plnením získavate energiu, po ktorého naplnení môžete stlačením analógov aktivovať berserk formu hlavného hrdinu. Ak ich stlačíte opätovne, Yakumo vykoná špeciálny útok, ktorý zo života poriadne uberie aj tým najsilnejším bossom. Ale nebojte sa, stále to je poriadna výzva. Nedá sa to však využívať až tak často.

A viete čo je najlepšie? Je tu aj Ryu a ako hrateľná postava. Jeho časť hry je síce menšia, ale príbehovo dôležitá, lebo hre dodáva hĺbku. No a Ryu tiež prichádza s vlastným súbojovým systémom, ktorý má svoje špecifiká. Základ je rovnaký, tiež nemôžete len bezhlavo útočiť a tiež vás hra vie potrápiť. Ale Ryu nemá Bloodraven Form, dokáže však taktiež alternovať svoje útoky silnejšími verziami. Rovnako Ryu nemá viacero zbraní - nepotrebuje ich, má predsa Dragon Sword. Namiesto toho môžete prepínať medzi štvoricou Ninpo techník, ktoré upravujú váš bojový štýl podľa toho, čo sa vám aktuálne hodí.

Ale čo sa mi páčilo, v tejto časti hry naozaj cítite, že Ryu je majster. Trochu spoiler, ale Ninja Gaiden 4 je naozaj ako Devil May Cry 4 aj v tom, že časť hry hráte za obe postavy. Takže prechádzate rovnakými miestami, bojujete s rovnakými nepriateľmi. A to ma síce až tak nebavilo, ale zase tá sila, ktorú má Ryu, je opojná. Troch bossov majú obe postavy rovnakých. Yakumo je silný, ale vedia vás potrápiť. Možno je to tým, že proti nim stojíte druhý raz a už viete, ako na nich, ale ako Ryu ich roztrháte na kusy. Hrá sa zaňho parádne a škoda, že v príbehu nemá aj väčšiu porciu.

S hrou som strávil 12 hodín na Normal obťažnosti. Nie je to veľa, nie je to málo. Ale plnil som aj nejaké vedľajšie misie a Purgatory výzvy. Nie všetky. Dokonca ani len neviem, ako sa niektoré misie dali splniť, asi nejaké fakt poriadne skryté časti levelov. Takže je jasné, že celkovo herná doba môže ísť aj na nejakých 15 hodín, pravdepodobne aj viac, lebo počas hry môžete chytať aj drobné príšerky a plniť kopu ďalšieho obsahu. Na druhú stranu, ak sa to rozhodnete všetko preskakovať, dobehnete do konca pod 10 hodín. Ale vy to preskakovať nebudete. Možno si aj poviete, že nebuď debil, tlačí ťa embargo na recenziu a potrebuješ hru prejsť, no za rohom svieti tá Purgatory brána, za ňou je ďalšia špeciálna výzva a vy sa do nej aj tak nakoniec vrhnete.

Hru ste teda prešli, čo ďalej so životom? Môžete si pozerať detaily postáv a nepriateľov v jednoduchej galérii, ale to je málo. Môžete sa pustiť do výziev, zopakovať si Purgatory, prípadne ísť na Master Ninja obťažnosť (čo asi aj pôjdete), ktorá sa vám odomkne po prvom prejdení. Alebo si môžete znova rozohrať jednotlivé kapitoly, prípadne celú hru. Dokonca celú ako Ryu. Po prvom prejdení sa vám odomkne Ryu ako hrateľná postava už bez obmedzení a môžete v jeho koži trhať nepriateľov na kusy. Hra potom zjednotí inventár oboch postáv, aby to bolo jednoduchšie a hladšie. Takto sa dizajnujú hry na opätovné hranie. Navyše sú tu aj online tabuľky, aby ste si mohli porovnávať skóre s inými hráčmi online. Každý level totiž hra oboduje nielen bodmi, ale aj rankom. A dosiahnuť SSS dá zabrať.