Hororový projekt Tormented Souls s dielne čilských vývojárov (Dual Effect) ste možno pred štyrmi rokmi prehliadli. Táto zaujímavá pocta dnes už prachom zapadnutým titulom unikla aj nášmu prísnemu pitvaniu. Hlavná protagonistka Caroline sa vo svojom prvom dobrodružstve prebudila v nie najpríjemnejšej pozícii: nahá, vo vani sa napichaným telom, v sanatóriu Wildberger, v ktorom nebolo všetko s kostolným poriadkom, pátrajúc po zmiznutých dvojičkach a bez oka. Viem si predstaviť aj lepší začiatok dňa.

Lenže čo bolo, to bolo a Caroline Walker pokračuje v hľadaní alternatívnej liečby pre svoju sestru Annu. Konvenčná medicína z prvého dielu nebola práve najšťastnejším riešením. V kláštore kdesi v južnej Amerike, ďaleko od civilizácie, hľadajúc pomoc, sa všetko znovu zvrtne a vtrhnete do náruče kultu vyznávajúceho niečo na spôsob kotlárovských habakukov. Všade je krv, roztrhané torzá tiel a toto nesprace ani ten najinteligentnejší robotický vysávač. Ani ten s programom na vlhké umývanie.

Caroline sa musí znovu pustiť do zúfalého hľadania rodinného príslušníka a úteku pred bubákmi z tých najhorších nočných môr. Interiér kláštora vám bude vyrážať dych svojim detailným spracovaním a zároveň obsesiou vývojárov v morbídnosti. Ako som už spomenul, Tormented Souls II je rovnako ako predchodca poctou dnes už kultovým sériám ako Alone in the Dark, prvým dielom Resident Evil, Parasite Eve, Dino Crisis alebo aj Realms of the Haunting (atmosférou, hrateľnosťou, nie však FPS pohľadom). Ak ich poznáte, viete koľká bije.

Len tak pre pobavenie si však skúste dnes spustiť niektorú z uvedených klasík. Razom zistíte, že tak ako sme tieto hry kedysi milovali, dnes ich možno budeme tak trochu (a možno trochu viac) aj nenávidieť. Čert vezmi technické spracovanie, ktoré v niektorých prípadoch naozaj nezostarlo najlepšie. Sú tu aj herné prvky, ktoré Tormented Souls II verne kopíruje a niekedy bude spôsobovať frustrujúce besnenie. Takže je športové si priznať, že to, čo bol kedysi štandard, je dnes už nekomfortná zóna spôsobujúca spytovanie si svedomia.

Chceme návrat starých, ale dobrých hier? Chceme. Pretože vtedy bol tráva istotne zelenšia a pivo chutilo lepšie. Tu to máme, tu je Tormented Souls II. S tým, že sledujeme dianie statickými kamerami, ktoré sa prepínajú po prechode neviditeľnými hranicami. Vyzerá to efektne, filmový štýl je skvelý na sledovanie. A trochu horší na samotné hranie. Bežať smerom k sebe, potom zrazu od seba, kamera sa zbesilo prepína a vy v tej tme občas vlastne ani nevidíte, kam sa pozeráte a nemotorne sa hrabete v inventári s cieľom nájsť aspoň nejaký zdroj svetla.

Pohyb je inak plynulý a je vlastne úplne jedno, či Caroline ovládate gamepadom alebo klávesnicou s myškou. Prvý model odporúčam, ale druhý je tiež pohodový, len si užijete viac klikania. Systém statických kamier je tak osobitou črtou hry, že bude pravdepodobne rozhodovať o tom, či hre dáte vôbec šancu. Musíte tento spôsob sledovania postavy milovať - čo pre hráčov vyrastajúcich na vyššie uvedených klasikách nebude problém - pretože aj jednotlivé miestnosti sú po prepínaní pohľadov občas mätúce.

Ak sa prenesiete cez prvú prekážku, čaká vás menší horor. Áno, aj s prácou v inventári, pretože musíte manuálne vyberať príkazy k predmetom a niekedy je to hľadanie riešenia až pritiahnuté za vlasy. Ale to už poznáme z hier nášho detstva. Horor v zmysle atmosféry. Už samotný názov hry a náznak príbehu uvedeného vyššie napovedá, že záhrady plné rozkvitnutých kvetín sú to posledné, čo Caroline pri svojom putovaní uvidí. Prostredie vôkol vás je väčšinou tmavé a nikdy neviete, čo sa ukrýva za rohom. Navyše ak je Caroline vystavená tme viac než niekoľko sekúnd, nasleduje trpký game over.

Práskať sa bičom po chrbte je možno kratochvíľou niektorých z vás, ale práve momenty, kedy na vás vyskočí jedno z mála druhov zmutovaných monštier, budete preklínať alebo sa z vyľakania sadisticky tešiť. Nepriateľov nie je mnoho, avšak zdravie vám dokážu znížiť na nulovú úroveň všetky behom okamihu. Systém liečenia je pomerne jednoduchý, zbrane síce účinné, ale vždy vám bude chýbať munícia k pocitu bezpečnosti. Klincovačka je fajn, ale spotreba je neúnosná. Brokovnica silná, ale náboje budete rátať v jednotkách kusov. Zbrane dokonca je možné vylepšovať.

Systém manuálneho ukladania pozície prostredníctvom pások je viac než pomrkávaním na herné klasiky, no zároveň upozornením. Miesta, kde môžete stlačiť čarovné tlačidlo nahrávania je len zopár, pások máte obmedzené množstvo a platí to isté čo pri munícii. Môže sa preto pokojne stať, že po polhodinovom blúdení podzemím prídete o všetko, čo ste získali a idete znovu. Málokedy je fajn poukázať na najjednoduchšiu obťažnosť, ktorá ukladá pozíciu aj automaticky na vybraných miestach. Napriek tomu budete niekedy nadávať, pretože prehrýzť sa cez niektoré pasáže je vďaka kamere trhaním zubov bez umŕtvenia.

Atmosféra taká hustá, že by sa dala krájať, nepriatelia nepríjemní, nehovoriac o bossoch, na ktorých sa oplatí šetriť munícia, inak horko zaplačete. Ich zdolanie nie je len o bežnom ataku, ale musíte použiť aj prostredie okolo seba. Viac než polovicu herného času strávite behaním sem a tam, tam a sem a ešte raz. Hľadanie predmetov v tmavých kútov, riešenie rébusov, ku ktorým nápoveda je taká ukrytá, že vám nie je jasné, čo máte robiť, hoci ju máte pred nosom. Niekedy musíte predmet pootáčať, aby ste našli hint, inokedy zas predmety kombinujete, hoci logicky stačilo po tom buchnúť kladivom a bolo by.

Zapamätať si, kde sa čo nachádza, je nemožné, a preto aspoň čiastočne pomáha mapa, ktorú však najprv musíte nájsť. Až potom vidíte, kde sa nachádzate vy, ktoré dvere ste si otvorili a ktoré nie. Žiadne vodenie za ručičku sa nekoná a všetko si to musíte poctivo odmakať. Ak vás občas zabije potvora, ktorá sa proste v naskriptovaných momentoch proste objaví, ale, chvalabohu, nikdy nie za vašim chrbtom, môžete spanikáriť a ide sa odznovu. Proste tak ako kedysi. Po zdolaní prvého bossa v kostole sa vyberiete do exteriérov mestečka, pozriete sa do útrob mäsiarstva, obchodného domu, industriálneho komplexu, starej školy, navštívite cintorín a tak ďalej. Toto nie je brnkačka na pár hodín.