Romeo a Júlia je asi najznámejší ľúbostný príbeh na svete. Má viac ako 400 rokov a príbeh o zakázanej láske stále rezonuje. A nielen to, dokonca aj naberá nové podoby. Len si spomeňte, v akých rôznych filmoch ste ho za tie roky videli - s DiCapriom alebo aj Jetom Li, prepracovaný ako muzikál West Side Story, so záhradnými trpaslíkmi v animovanej verzii a podobne. Jednoducho podoby tohto nadčasového diela si nikdy nijako neobmedzovali. A tým myslím naozaj nijako. Neveríte mi? Zahrajte si Romeo Is a Dead Man. Alebo vlastne DeadMan? V tejto hre je veľa vecí nejasných.

Dokonca o nej veľmi ťažko písať. Ako totiž dokážete písať o niečom, čo chce úmyselne uniknúť všetkým konvenciám, ktoré v hernom svete máme? Suda51 nepatrí medzi tvorcov, ktorí by sa dali škatuľkovať. Skôr je skutočným autorom v zmysle francúzskej Novej vlny. Ale mám taký dojem, že tu si uletel možno až príliš a fakt musíte vyvíjať kus úsilia, aby vám to celé dávalo zmysel. A tým nemyslím len z príbehového hľadiska. Toto je naozaj iná hra pre iných hráčov, ktorí chcú iné zážitky. Nie je to nutne zle, ale chýba niečo, aby som s čistým svedomím mohol povedať, že to je dobre.

Hra nezačína úplne tradične. Začína totiž zničením časopriestoru ako takého. Nič neexistuje, existuje všetko, nič nedáva zmysel, všetko je prehádzané. Aj napriek tomu ale existuje Romeo. So svojou láskou Juliou. Romeo je policajt, ktorý je posadnutý konšpiračnými teóriami a jedného dňa v tom všetkom časopriestorovom chaose ho napadne divné monštrum, ktoré mu odhryzne kus tváre. Na hrane medzi životom a smrťou je zachránený svojim strýkom, svojským vynálezcom trochu v štýle Ricka Sancheza. Ten pomocou svojou technológie Romea nielen zachráni, ale zároveň ho premení na DeadMana.

Ako DeadMan sa Romeo stane najnovším prírastkom do špeciálnej jednotky FBI, ktorá sa snaží zase dať dokopy zničený časopriestor, takže vás vysielajú na rôzne miesta a v rôznom čase, aby ste tam zničili anomáliu, ktorá to všetko zapríčinila. Pričom tá anomália má často podobu veľkých bossov, ktorých musíte poraziť, no ešte predtým sa k nim musíte presekať a prestrieľať cez haldy neustále sa respawnujúcich nepriateľov. A aby toho nebolo málo, popri tom všetkom sa snažíte zistiť, čo sa stalo s Juliou. Nemôže to byť všetko navzájom prepojené?

Ako som písal, toto je iná hra, takže čakajte aj inú hrateľnosť. Možno to tak nevyzerá, ale keď hneď na začiatku (úmyselne) dostanete poriadne cez držku, stane sa z pomerne normálne vyzerajúcej 3rd person akcie dosť iný zážitok kombinujúci žánre, štýly, vizuály a mnoho ďalšieho. Takže najskôr sekáte, strieľate a potom sa presuniete na svoju základňu - vesmírnu loď FBI existujúcu mimo tento chaos, ktorá lieta časopriestorom, hľadá anomálie, vystrelí do nich dieru a potom tam prifrčíte na motorke so sajdou. A všetko z toho nejakým spôsobom ovládate. A hej, pasáže na lodi sú z top-down perspektívy v 8-bit spracovaní s rozsiahlymi klikacími dialógmi, lebo však prečo nie.

Takže si už možno začínate tvoriť obraz o tom, aký mix všetkých možných nápadov vlastne táto hra je. Ešte aj tie postavy - niekto je mačka, niekto niečo úplne iné, riešia sa tu aj mnohé rôzne príbehy na pozadí a v zásade je na vás, ako hlboko do tejto králičej nory pôjdete. Môžete sa tým len preklikať a nerobiť žiadne nepovinné veci. Môžete desiatky minút čítať dialógy medzi postavami a sú tam zmysluplné príbehy. Teda tak trochu, stále svojské, ale zmysluplné. Môžete si tu tvoriť armádu zombíkov, môžete sa vracať do už splnených misií a aj plniť vedľajšie výzvy, respektíve levely, ktoré majú za úlohu vás len zlepšiť. Aj preto dosť závisí od vás, aká dlhá táto hra bude. Môže to byť 8 hodín, ale aj oveľa viac.

Ale teda poďme na to jadro, okolo ktorého je celý tento podivný mix vystavaný. Aspoň to je relatívne tradičné a zas tak sa neodličuje napríklad od No More Heroes. Romeo jednoducho seká a strieľa nepriateľov, behá po leveloch, zbiera nejaké tie predmety a ide si po hlavu bossa (občas doslova). Pritom využívate rôzne kombinácie ľahkých a ťažkých útokov spolu s uskakovaním a inými defenzívnymi mechanikami. Ak si nepriateľov nechcete pustiť k telu, vyberte pušku alebo inú strelnú zbraň a skúste zo z diaľky. Alebo si na lodi vypestujete a skrížite rôzne typy zombíkov, ktorých používate ako granáty či iné gadgety. Majú rôzne vlastnosti, viete ich kombinovať, krížením vylepšovať a potom si priraďovať k slotom. Pritom po využití majú cooldown, kým ich viete použiť zas. Niektorý z nich vybuchuje, iný spustí tornádo a podobne. Teda zmes aktívnych a pasívnych síl.

V priebehu hry si môžete odomknúť a následne vylepšiť aj ďalšie zbrane, z každého typu sú tu 4, takže rôzne druhy mečov aj strelných zbraní. Líšia sa vlastnosťami, takže jeden meč je rýchly, druhý zase ťažký a pomalý. Viete si to asi predstaviť. Podobne to platí aj pre strelné zbrane, kde nájdete brokovnicu aj samopal a tak ďalej. Takže si môžete nájsť svoj herný štýl a následne si to už len vylepšovať. No a vylepšujete si aj Romea, ale dosť netradičným spôsobom v podobe retro minihry, kedy sa pohybujete po bludisku, kde zbierate vylepšenia atribútov. Ak sa vám to nepáči, môžete sa vždy vrátiť späť alebo to aj celé resetovať a ísť od začiatku. Je to zaujímavý systém, kedy musíte aj trochu uvažovať, ktorými cestičkami sa vám oplatí ísť.

Ale nie je to prechádzanie levelov len také jednoduché. Skoro každý level je vlastne bludisko, ktorým musíte prechádzať dvojicou úrovní. Na určitých miestach sa viete presunúť do podpriestoru, kde síce nestojíte proti nepriateľom, ale zas iným prekážkam. Takto dokážete obísť inak nedostupné miesta v skutočnom priestore a dostať sa tam, kam to predtým nešlo. Ono sa to teda možno nezdá, ale každý level je hlavolam, ktorý musíte vyriešiť tým, že budete kombinovať prechádzanie dvomi úrovňami. A aby toho nebolo málo, tak tu nájdete aj niekoľko reálnych hádaniek pripomínajúcich Resident Evil štýl - nastavovanie hodín a nejakých iných vecí, aby sa niečo niekde otvorili. Ale nie je to nič ťažké.

V čom je teda problém? Niektoré veci spolu až tak neladia na jednej strane a na druhej strane je tu toho jednoducho veľa. Stratíte sa v tom množstve motívov, nápadov, informácií, zmien hrateľnosti a podobne. Sudove hry také boli vždy a v tom bolo ich čaro, ale tu to jednoducho trochu prehnal. Stratíte sa v tom. A čo je horšie, možno aj sami stratíte záujem zostať ponorení v tomto svete. Sám som sa pristihol ku koncu, že ma hrateľnosť síce baví, ale niektoré veci už preskakujem, ak to ide. Nevenujem sa už vedľajším aktivitám, niektoré dialógy na lodi už neriešim. A to je škoda, chcel by som, ale niektoré tie veci ma už nebavia, takže idem len hlavnú líniu a dávam dole bossa.

Hra nevyzerá nejaké zázračne dobre, ale zase ani zle. Má svoj štýl, respektíve skôr štýly, keďže sa tu toho strieda naozaj veľa. Fanúšikov si to určite nájde, rovnako ako aj odporcov. Ale aspoň sa to dobre hýbe, čo je pri rýchlych sekačkách dôležité. Oveľa zaujímavejšia je hudba. Tiež rôzne domixované prvky, ale pôsobí to fajn. Priam vynikajúci je dabing, ktorý je naozaj hviezdny. Aj preto je škoda, že tu nie je viac dabovaného obsahu, lebo hercov je kopa, predvádzajú veľmi dobré výkony a sú to naozaj známe hlasy: Clé Bennett, Brittany Cox, Ian Anthony Dale, Antony Del Rio alebo dokonca Judd Nelson (áno, ten z Breakfast Club alebo prvého Transformers filmu).

Romeo Is a Dead Man je hra, ktorá si ide tvrdo po svojom a odmieta sa prispôsobiť hráčovi. Je preplnená nápadmi, štýlmi, žánrami a motívmi, z ktorých mnohé fungujú samy osebe veľmi dobre - súbojový systém je zábavný, bossovia výrazní a základná akcia má správny ťah. Problémom je skôr celok. Suda51 tentoraz možno nechal uzdu fantázii až príliš voľnú a výsledkom je zážitok, ktorý vás najskôr fascinuje, no časom unaví. Nie preto, že by bol zlý, ale preto, že je zahlcujúci. Ak ste ochotní akceptovať chaos ako autorský zámer a prekusnúť určitú nevyváženosť, dostanete unikátnu hru, akú dnes robí málokto. Ak nie, pravdepodobne stratíte chuť ísť až na dno tejto králičej nory.