Pri Souls hrách som si už vypestoval nový návyk, podľa ktorého hodnotím prístupnosť titulu. Ako dlho trvá, kým sa dostanem k bossovi, ktorého nedokážem zmastiť za jednu hernú seansu, ale musím hru vypnúť, odložiť, načerpať sily a znova sa na neho odhodlať? A posledné roky priniesli rozmanité tituly - niekde dostanem poriadne na hubu za hodinu, inde to trvá aj viac.

Nioh 3 je v tomto smere spočiatku sympatický titul. Prvé dve-tri hodiny zbehli celkom dobre, potom sa objavil démonický odroň, pri ktorom to išlo horko-ťažko. Robím čosi zle? Nepoznám ešte všetky silné údery alebo nejaké mechanizmy? Či mám použiť iný štýl? Dobre položené otázky reflektujúce celú hrateľnosť novinky.

Kto eventuálne nehral predchádzajúce diely, nemusí zúfať. Nájde tu rýchle zhrnutie deja, no trojka Nioh obstojí ako samostatný titul. Kto ich hral, dobrá správa - tento diel sa odohráva až po udalostiach prvých dvoch hier, čo vám signalizuje aj časový rámec: ideme do 17. storočia. Japanofilom stačí povedať jediné meno -Tokugawa Ieyasu, prvý šogún po pamätnej bitke v roku 1600 (a inak v jeho ére začalo prekvitať mestečko Edo). Nioh 3 rýchlo predstaví jeho vnukov, ktorí sa rýchlo rozkmotria - ten dobrý je ochotný bojovať za dobré veci. Lenže zlý sa spriahne s démonmi yokai a začne sekať zlobu.

Začína to fajne, dlhé animácie, krvavé sekvencie, brutalitkou sa tu nešetrí (tradičná 18+). Taká klasika, že keď chcem hráča napačmať, dám do prvých aktov všetko silné a potom sa uvidí. Tu sa ešte skáče v rozličných časových obdobiach (začnete v roku 1622, zrazu šup o pol storočia vzad) a tieto preskoky sa často využijú. Pozitívom je, že sa môžete dostať na rozličné miesta a aj v iných časových obdobiach Japonska. Isté negatívum môže byť v sledovaní línie a súdržnosti. Kde som teraz a za koho hrám? To je stále ten vnuk alebo jeho predok?

To, že sa budeme hýbať v rámci jedného storočia, som ešte očakával. Ale, že zrazu začneme skákať do úplne inej éry (Sengoku? Heian? V čase hlavného mesta Kamakury?), to už je silnejšia káva. Má to aj výhody, že autori nasekali do hry rozličné historické postavičky, s ktorými sa dá podebatovať alebo po ich boku bojovať, či sa im postaviť - Hattori Hanzo? Okita Soji? No dajme ešte ďalšie. Ak by hry fungovali ako filmy a Nioh 3 bol záverečný diel trilógie, bral by som ho ako best of celej série.

Ale keď sa ponoríte do hrania, zistíte, že on takto skutočne pôsobí a je najlepšou časťou vďaka rôznym herným vychytávkam a mechanizmom. A spočiatku trošku klame: vnuk legendy je v akčnom nasadení, rozdáva údery ako v Ninja Gaiden a čelí rozličným démonom v štýlovej japonskej dedinke po ich útoku. Pridáva sa k nemu šermiar Hattori Hanzo, ale nie na dlho, lebo potrebuje ujsť do bezpečia.

Hra vás od začiatku učí svoje mechanizmy - ľahký a ťažký úder. Jasné. Šanca blokovať či uskočiť. OK. Odraziť útok v správnom zlomku sekundy - a dupľom ten červený. A sledovať ako sa nabíja ukazovateľ na veľkú paseku v bleskovom časovom intervale („Arts Proficiency“ vznešene znie, ale je to prakticky megaúder, čo pýta správny timing). Dá sa na to zvyknúť, všetko funguje a je to našťastie rýchle, žiadne ťarbavé pohyby.Údery nemôžete sekať len tak - zosobnením staminy je tzv. Ki, ktorú si musíte nabíjať hneď po úderoch, inak ostávate nahratí.

A, samozrejme, voľba zbrane. Hra vám ju dáva hneď na začiatku, kde si vyberáte medzi jedným či dvomi mečmi, ale aj ťažšími chabinami. Malý spoiler: zvoliť si môžete, ale po čase sa dostanete aj k iným. No je fajn špecializovať sa na niečo, aby vám prešlo ovládanie do krvi. Beriem dva meče (dôvod: zameranie na väčšiu rýchlosť) a po bojisku tancujem neraz hladko.

Týmto spôsobom sa dostávam vpred a získavam skúsenosti v tzv. Samurai štýle. Lenže neubehne ani hodina a už vám hra servíruje druhý štýl, Ninja. Je rýchlejší, má iné zbrane a namiesto ukazovateľa na ultramocné údery využívate iné kombá a tzv. hmlu, vďaka ktorej môžete vytvoriť svoj klon na bojisku a zmiasť nepriateľov. V Ninja štýle sa spomínaný Ninja Gaiden pocit (veď Team Ninja) prejaví naplno. Obľúbil som si pri ňom istú zbraň - dlhú reťaz a čepele na konci, poriadna paseka, skoro ako mal God of War. Zopakujem - chytľavosť Nioh 3 leží v rýchlom tempe, ktoré sa v Souls hrách bežne nevidí.

Ale nebojte, Souls prvky sa budú prejavovať. Je im prispôsobená celá štruktúra hry - sú tu malé svätyne, kam si chodíte uložiť postup, vylepšovať postavu, doplniť zdravie, ale aj resetovať všetkých nepriateľov v okolí. Vtedy presne pochopíte, že vás čaká kolobeh, ktorý teoreticky môžete využiť na malé upgrady (ak vám chýba pár skúseností na ďalší level a neďaleko sa pohybuje väčší oponent, ktorý štedro venuje 500 kúskov po zabití) a zároveň aj nebezpečný hazard, lebo váhate, či sa pohnúť ďalej alebo trošku grindovať. No nezobudia sa iba vytipovaní oponenti, ale všetci naraz a niekedy ich môže byť aj pätnásť medzi niekoľkými domčekmi. A čistiť niekedy takú veľkú lokalitu znova... no je to na vás.

A opäť je tu aj čosi vzácne, čo môžete stratiť. Bývali to duše, energia, tu sú tiež, urputne ich zbierate od každého nepriateľa - čím tuhší, tým padne viac. A klasicky platí - pokiaľ vás nejaký menší či väčší boss zdolá, ostávajú všetky kúsky pri ňom. Ak sa vrátite a stihnete ich prebrať, sú znova vaše. Ak nie, už sú v nedohľadne. Tento absolútne klasický prvok Souls hier nesmie chýbať - i keď niektorí by ho už azda aj oželeli. Tu je zaujímavé vidieť, že ako prídu do hry skoro všetky prvky žánru vrátane absencie voľby obťažnosti. Áno, Nioh 3 sa hrá na jedinú štandardnú - a ak vám nepasuje, skončíte skoro. Alebo sa do hry ponoríte a budete skúšať všetko možné, aby ste sa posunuli ďalej.

Pravda, táto hra sa neodohráva iba v rozličných časových obdobiach a lokalitách, ale aj... v menu! Nie je to iba o prezeraní sprievodných textov, histórie či popisu postáv. Na mysli mám výbavu, lebo rýchlo sa vám toho v inventári nakopí veľa - rozličné zbrane, výbava, artefakty a vy sa snažíte postave dať to najlepšie. Pozeráte si štatistiky predmetov, dumáte, čo zobrať - a nezabúdajte, že to robíte dvojmo, pre Samurai i Ninja štýl. Ale je to strašne chytľavé - zoberiem odachi či klasický meč? A koľko škody robí?

Pri oltári sa rieši aj vývoj postavy. Keď dosiahnete stanovený počet skúseností, môžete si zvýšiť level a investovať do jedného z atribútov, ktorý vylepšuje set vlastností. Taký level-up systém oceňujem - pri jedinom upgrade vám totiž môže stúpnuť súčasne kus zdravia, sily či odolnosť, nie iba jedna vec.

Nioh 3 je po stránke hrateľnosti vytunený a najlepšie poňatý diel. Navyše prináša aj otvorené levely - nie je to úplne princíp otvoreného sveta, ale rozsiahle územia a miesta, kde môžete putovať, bojovať, vylepšovať postavu a napredovať. A tie sa striedajú s lineárnejšími pasážami, kde sú možno viaceré cestičky, ale smerujú k jasnému bodu, lebo je vopred dejový postup alebo línia v rámci questu. Bádanie vás odmeňuje - niekedy nájdete priateľských yokai, získate nové ťahy alebo zlepšíte výbavu. Funguje to veľmi dobre pre zmenu tempa i využitie celej hrateľnosti - a tým, že to nie je nutne otvorený svet, odpadajú aj hluché fázy či zdĺhavé presuny. Určite je to veľké plus pre posun v sérii i nové možnosti.

Celkovo možno svet chváliť ako bohatý a nápaditý. Popri iných časoch a miestach sa zaskvejú dedinky, zasnežené lesy i malebné záhrady a lesy. Bojovať budete proti rôznym samurajom a démonom, pričom sa môžete tešiť aj na chuťovky typu obrovské kraby, netopiere či bezhlavé kone. Ľudia sa miešajú s top japonskou mytológiou - kto sa trošku zaujíma, nájde mnohé inšpirácie.

Po technickej stránke sa snaží Team Ninja využiť PS5 a PC platformy. Tá PS5 verzia je krásna, hrateľná, no framerate občas poskočí a objavia sa aj nižšie textúry. Pre rýchle prechádzanie to nevadí, ale puristi budú mať pár námietok. Osobne mi imponuje estetická stránka, kde sa autori vyšantili - mestá, dediny i divočiny sú živšie, obyvateľov či fauny je viac a neraz aj bojujete proti veľkým skupinám. Jasné, nie je to ešte Dynasty Warriors, ale početné presily sa radi objavujú.

Z Nioh 3 je napokon jedna z najlepších hier tejto zimy. Kombinuje známe herné mechanizmy a pridáva chytľavé a efektívne nové prvky. Súbojový systém je parádne rýchly a dva štýly si zamilujete okamžite. Otvorené levely núkajú nové možnosti a lepšie tempo postupu. Skákanie naprieč historickými miestami a érami zas podporuje bohatosť. Áno, stále je to náročný Souls titul, ale fanúšikovia budú potešení.