Druhá svetová vojna sa v hrách objavila často, aj keď v poslednom období je to už menej. Prvá svetová ale vždy bola menej frekventovaná a skôr ojedinelá. Over The Top však láka hráčov práve do tejto epochy a aj keď to nemusí byť vaše favorizované obdobie, v tomto prípade môže osloviť aj vás. Hlavne ak máte radi multiplayerové akcie s veľkým počtom účastníkov.

Autori stavili na realistickú dobovú atmosféru a pokročilý deštrukčný model prostredia, ako aj autenticitu vojenských jednotiek. Primárne vstupujete do boja ako pešiak, ale príležitostne môžete aj ovládať tank či motorku, obsluhovať delo, stacionárny guľomet a pilotovať lietadlo. Vozidlá pritom poskytujú priestor pre viac hráčov, takže napríklad jeden šoféruje veľký tank, druhý obsluhuje jeho kanón, ďalší spolubojovníci guľomety na stranách. Sila techniky je zrejmá a protitankových zbraní veľa nie je, ale postačí aj niekoľko dobre vrhnutých granátov.

Väčšina hráčov ale pobehuje po bojisku pekne po vlastných. Respektíve si lopatkou vyhĺbia zákopy, aby priveľmi nevyčnievali. Guľky totiž lietajú z každej strany a strelca veľmi často ani nevidíte, lebo páli z poriadnej diaľky. A práve možnosť vytvárať kdekoľvek jamy  a využiť ich na svoju ochranu je jednou zo základných vymožeností hry. Aj keď treba povedať, že sa to využíva hlavne v prvej prípravnej minúte pri zhromažďovaní hráčov v teréne, ale už počas aktívneho boja menej. Nemáte na to totiž čas a pri kopaní vás bežne prekvapí protivník. Na druhej strane, keď sa nedokážete k dobre opevnenému nepriateľskému postu priblížiť po povrchu, môžete sa tam priam prekrtkovať.

V hre je aktuálne režim dobýjania, kedy proti sebe stoja mocnosti Trojdohody a Trojspolku. V tomto prípade Anglicko a Veľká Británia proti Nemecku. Cieľom je obsadiť a udržať kľúčové body, pričom obvykle jedna strana začína v pozícii obrancu a druhá útočníka. Je to už tradičný režim, ale v tomto prípade môže byť niekedy mätúci. Prím totiž hrá počet zabití a stáva sa, že aj keď ovládate všetky body a súper už len sťažka odoláva, niekedy vyhrá, lebo vám napriek svojmu ústupu spôsobí väčšie straty. Je to trochu čudné a riešením by bol rýchlejší odpočet (je aj teraz, ale evidentne priveľmi pomalý) podľa počtu ovládaných bodov.

Okrem samostatných bitiek je pritom dobýjanie možné aj vo forme multiplayerového ťaženia. To je zložené z niekoľkých bojísk na mape, pričom cieľom je postupne pripraviť protivníka o všetky teritóriá. Hráči každej frakcie si po každej bitke na striedačku vyberajú ďalšie územie, na ktoré chcú zaútočiť - viac hlasov, samozrejme, rozhoduje. Po totálne porážke jednej strany ťaženie končí so symbolickou prvou stránkou dobových novín, ktorá oslavuje víťaza a označí porazeného. Je to celkom fajn, ale chybičkou krásy je, že vás bežne hra po jednej mape vyradí zo zvolenej frakcie a znovu si vyberáte, kam sa chcete zaradiť. Je teda pochopiteľné, že niektorí hráči sa potom pridajú k strane, ktorá má viac území.

Hra obsahuje aj sólo režim, ktorý je dobrý na vyskúšanie okamžitého boja alebo zbraní na strelnici. Botov je dosť ľahké likvidovať, postupujú dosť bezhlavo a neopatrne. Často sa zasekávajú pri respawnovaní v základnej pozícii - obzvlášť keď majú najskôr vyjsť z bunkra. Preto sa síce môžete tešiť z množstva zárezov na pažbe vašej pušky, ale inak to pôsobí veľmi vlažne. Takže pri tom dlho nevydržíte a presuniete sa do plnohodnotného multiplayeru. Tam sa môže postaviť proti sebe sto hráčov na jednej a rovnaký počet na druhej strane. Zatiaľ sa darí slušne zaplniť tieto počty živými účastníkmi a prípadne to doplnia boti. Zážitok je úplne iný ako v sólo režime. Dynamickejší, viac adrenalínový, ale aj náročnejší. Hráči sa svižne pohybujú, môžu sa prikrčiť, ale nie ľahnúť, pália po sebe čertovsky presne z takých vzdialeností, že ich sotva vidíte na obzore. Sú tam maličkí ako mravce alebo len pohybujúce sa bodky.

Väčšinou máte k dispozícii pušku s pomalým nabíjaním, niekedy po každom výstrele, ale sú aj zbrane so zásobníkom na 3-5 rán a lepšie kúsky pre vyvolených - k tomu sa ešte vrátime. Štandardná zbraň má zameriavací kríž, ale ten sa v pohybe rozťahá, takže buď strieľate intuitívne, alebo vo chvíli, keď zastanete. Ale ten kratučký moment vám býva často osudný. Bojovať sa dá aj bodákom či pažbou zblízka a občas dôjde aj k tomu, ale skutočne sú v hre oveľa častejšie prestrelky z veľkej vzdialenosti. Keď sa ide na steč, málokedy dobehnete na určené miesto. Hádžu sa aj granáty, občas na vás niekto vybehne s plameňometom  a zaujímavé je zakomponovanie jedovatého plynu, ktorý vás zabíja, ak si nenasadíte plynovú masku, čo vždy máte pri sebe. Inak si treba dávať pozor aj na ostnaté drôty, ktoré na nočných mapách zle vidieť a nepekne zraňujú, no a, samozrejme, hrozbou môžu byť aj lietadlá, tanky alebo artiléria privolaná nepriateľskou stranou.

Umierate často po prvej rane, obzvlášť keď je presne do hlavy. Inak možno znesiete jeden, maximálne dva zásahy navyše. Môžete sa doliečovať svojimi obväzmi alebo lekárničkou v teréne, ale oveľa dlhšiu životnosť si od toho nesľubujte. Neraz sa stáva, že vás nepriateľ ťažko raní a padnete, ale hneď neskonáte. Môže vás zachrániť pohotový spoluhráč, čo ale nebýva také časté, lebo keď sa pri vás krčí spolubojovník, bežne počas procesu oživovania eliminujú aj jeho. Strelca málokedy priamo vidíte, ale odhalí ho dodatočne kill kamera. To môže ale nemusí byť plusom - viete, kde nájdete protivníkov, čo vás zabili, ale vaše obete zas uvidia vašu polohu, takže by ste sa tam nemali veľmi zdržovať. Občas umierate kvôli nedostatkom samotnej hry. Napríklad sa utopíte v kanáli z ktorého sa nedá vyliezť, pričom na inej mape môžete cez vodu preplávať. Alebo občas vám hra oznámi a po chvíli vás zabije, pretože ste mimo bojovej zóny, hoci pred chvíľou sa tam odohrali regulárne boje - to je zrejme v dôsledku zmeny obsadených bodov, no za to vy nemôžete.

Zásadnou chybou, ktorú by mohli tvorcovia odstrániť, je zabíjanie hráčov na spawn pointoch. Teda ide hlavne o to, že nemáte žiadnu počiatočnú ochranu pri oživení, ako to býva v iných hrách. Niekoľko sekúnd nesmrteľnosti by dalo dostatok času, aby vás protivník neodstrelil hneď, ako sa objavíte a vy ste niekam stihli uskočiť. Obzvlášť, keď jeden tím prehráva a zostane mu posledný bod na oživovanie, vie to druhá strana nepekne zneužiť a je to extrémne nefér. Hráči sa inak respawnujú pri hlavných bodoch, pozíciách vytvorených inžiniermi alebo pri dôstojníkoch, čo je jedno z dostupných vojenských povolaní.

Môžete sa aj spájať do čiat a koordinovať postup so spolubojovníkmi. Pri štarte bitky alebo po úmrtí si smiete prepnúť iné vojenské zameranie - ak je voľné. Je totiž striktne obmedzený maximálny počet pri každom druhu vojaka. Výnimkou je základná trieda  - rifleman, ktorá nemá limit. Inak je to solídne povolanie na štandardný boj, aj keď bez mimoriadnych schopností. Má totiž praktickú viacranovú pušku. Okrem neho je na výber spomínaný dôstojník, stormtrooper, špecialista, snajper, inžinier, guľometčík a ťažkoodenec s pancierom na hrudi. Každý má svoje pre a proti, hlavne vedia využiť rôzne talenty. Napríklad guľometčík si prenáša a rozkladá ťažký guľomet alebo alternatívnu zbraň s delostreleckou muníciou. Inžinier rozkladá zábrany z ostnatého drôtu, opevnenia z vriec a dreva a môže aj vytvoriť dočasný spawn point pre tím. Špecialista je privilegovaný a môže mať ľahký guľomet alebo plameňomet, ktorý zabíja za pol sekundy, takže by sa mala táto zbraň dodatočne vybalansovať.

Velitelia sú na tom ešte lepšie (preto sú málokedy voľní vo výbere). Nemajú síce priamo silnú zbraň, aj keď revolver nie je zlý a šabľa nablízko je super, ale dominujú inak. Oficier by sa mal vždy pohybovať na strategicky dôležitých miestach, hlavne v blízkosti nepriateľmi ovládaného bodu, pretože sa pri ňom môžu spawnovať bežní vojaci (a aj za to získava body), ktorí sa tak rýchlo môžu zapojiť do boja tam, kde je to najviac potrebné. Ako veliteľ navyše môžete vydať povzbudzujúci príkaz pre vojakov na útok, ako aj využívať kredity misie na privolávanie pomoci na vami vybrané miesto, ako sú svetlice (vhodné, samozrejme, na nočných mapách), ostreľovanie z dela, letecké nálety, toxický plyn. Dokonca privoláte zeppelin - vzducholoď, ktorá pomôže pri odhaľovaní nepriateľských síl v okolí.

Každé povolanie má aj perky, ktoré si odomknete bodmi získanými za úspechy v bojoch. Perkov je však dohromady len šesť a u každého povolania sú rovnaké, len ich osobitne odomykáte - miene rýchlejší pohyb, vyššia odolnosť pri výbuchoch, rýchlejšie kopanie, väčší dosah a sila granátov a a podobne. Sú to síce fajn menšie vylepšenia, ale nemáte potešenie z väčšieho výberu. Za rovnaké body si u každej triedy môžete odomknúť aj lepšie zbrane, ktoré patria do jej sortimentu, ako aj prilby a uniformy. Pri progrese sa inak zdokonaľuje celková úroveň hráča, ktorý získava z bojov skúsenosti a levely vo forme vojenských hodností.

Do multiplayeru vstúpite okamžite cez voľbu „rýchly zápas“ alebo si vyberiete manuálne vhodný server podľa pingu a počtu prítomných  hráčov. Serverov je mnoho, ale dostatočne plných je aktuálne okolo desať a je možné, že neskôr bude tento počet ešte nižší. Inak občas údaje o pingu nie sú dostupné a hodila by sa aj funkcia na obnovenie prehľadu serverov. Tucet máp je momentálne dostačujúci, ale je škoda, že veľa z nich sa odohráva v noci. Nie je tam síce tma ako v rohu a slušne sa viete orientovať v modrastom prostredí, ibaže veľmi zle rozoznáte iných hráčov - obzvlášť tých v diaľke, odkiaľ pália najčastejšie.

Inak sa tvorcovia vybláznili pri rôznych postranných súčastiach a srandičkách. Vojaci pokrikujú, gestikulujú, dokonca som videl hráča, ako sa na bojisku vyčúral. Pri pokyne na útok írskej pechoty počujete povzbudzujúce gajdy. V zrúcaninách domov občas nájdete klavír a môžete si zahrať niekoľko klasických melódií. Občas objavíte dobový fotoaparát a môžete si urobiť momentky.

Na bojisku je naraz chaos a aj na základe toho, ktoré body práve okupujú jednotlivé strany, môžete očakávať príval nepriateľov z rôznych smerov. Napríklad bežíte na západ a za vami na východe sa zrazu spawnujú protivníci a pália vám do chrbta. Situácia sa priebežne mení a niekedy je to naozaj chaos. Veľmi pomáha mapa, ktorá slúži nielen na výber respawn pointu, ale pomocou nej sa aj dokážete zorientovať, kde vlastne ste a kam by ste mali ísť.

Grafika hry na prvý pohľad vôbec nie je príťažlivá a trochu to zlepšíte nastaveniami, ktoré zahrňujú anti-aliasing, DLSS a určite si zvoľte extrémny dohľad. Vytvárate si postavu so základnými úpravami tváre s fúzami či fajkou, kamufláž a symboly na vozidlách, keď budete nejaké šoférovať. Vyzerá to veľmi zastarane, ale na bojisku sa na seba pozeráte od chrbta, s kamerou z pohľadu tretej osoby. Pričom si môžete vybrať zobrazenie, či je vaša postava na ľavej alebo pravej strane obrazovky. Zameriavač je, samozrejme, v strede. Prípadne si prepnete na FPS štýl.