Asi nemá zmysel si nahovárať niečo iné, tu ide len a len o peniaze. Minimálne asi z pohľadu vydavateľa. Máme tu novú časť obľúbenej série, aj keď trochu nečakane. Nestojí za ňou pôvodné štúdio, vývoj prebehol asi veľmi rýchlo (čomu pomohla aj nemalá recyklácia prvkov - assetov z predchádzajúcej hry) a na scéne sú späť milované postavy, ktoré by tam možno byť ani nemali. Lebo sú napríklad mŕtve alebo ich prípad nejako inak odpísal na vedľajšiu koľaj. Ale hra je teraz tu a... vôbec nie je zlá.

Taká tá podivná situácia, kedy niečo vznikne asi len z dôvodu chamtivosti či vypočítavosti, ale nakoniec to nedopadne vôbec zle. Len rok a pol po vydaní Life is Strange: Double Exposure nám Square Enix a štúdio Deck Nine prinášajú Life Is Strange: Reunion, kde spájajú dávno rozdelené vzťahy a zároveň chcú ponúknuť veľkolepé finále, ktoré uzavrie príbeh Max a Chloe, ktorý začal už pred 11 rokmi. Dokonca by sme mohli povedať, že až explozívne veľkolepé. Ale to možno prezrádzam až trochu veľa. Jasné tak je, že stávky sú vysoké, emócie vypäté a nie každý túto hru prežije. Kto to nedá? To bude len a len na vás.

Reunion je o opätovnom spojení Max a Chloe. Až by som povedal, že je trochu škoda, ako to bolo vyzradené už všetko vopred. Predstavte si to prekvapenie, že si ako fanúšikovia pustíte hru a hneď prvá scéna vás prevtelí do kože niekoho, koho vôbec neočakávate. Namiesto mladej a empatickej pedagogičky totiž sledujete drsnú a dosť vulgárnu rockerku so zelenými vlasmi. Ako? Prečo? Veď je predsa mŕtva! Teda minimálne v tom mojom konci jednotky, vy ste ju možno zachránili, ale nechali zomrieť oveľa viac ľudí v meste. Ale to možno trochu predbieham.

Reunion je síce hlavne mierená na fanúšikov série už od jednotky, hlavne na konci vám chce privodiť nostalgické slzy kolážou siahajúcou až dekádu do minulosti, ale chce sa otvoriť aj tým, ktorí prvú časť nehrali. A tiež tak autori riešia fakt, že na mnohých dnešných platformách by bolo nemožné preniesť pôvodné uložené pozície a rozhodnutia z nich. Takže si tu hneď na úvod vyberiete, čo ste robili od prvej časti - ako ste sa zachovali na konci, aký bol váš vzťah s Chloe alebo ako ste sa vysporiadali so Safi. Až potom prichádza na scénu Chloe.

Niečo ju ťaží, má nočné mory, ktoré si nedokáže vysvetliť. Má spomienky na minulosť, ktorá sa nestala. Dokonca ani nemala byť živá, ale je tu a so svojou kapelou, (ne)chystá sa na koncert a robí hurhaj okolo toho, že už mala vystupovať, no stále je len v šatni. Situácia sa však zhoršuje a jediná osoba, ktorá jej dokáže pomôcť, sa zdá byť Maxine. Chloe sa tak vydáva na cestu. Netuší však, že Max bude čoskoro sama čeliť obrovským problémom. Alebo je to celé prepletené a len spoločne dokážu v tejto situácii prežiť?

Sú tu veci, ktoré fungujú veľmi dobre. A potom aj také, ktoré sú horšie. Vysvetlenie, čo sa vlastne stalo a prečo je tu zrazu Chloe, je takým tým lacným sci-fi trópom o paradoxoch a podobne. Predsa len noví scenáristi potrebovali otvoriť a vysvetliť niečo, čo tí pôvodní už veľmi dávno predtým uzavreli, čo sa najľahšie robí cez klišé. Ale sú okolo toho nabalené aj pekné myšlienky o fixných bodoch, ktoré sa musia udiať - rozdielne je len to, ako sa stanú. Max prenasledujú tragédie, ktoré nedokáže zastaviť. Musí tak pracovať len s tým, aby ochránila svojich blízkych.

Na Caledon University sa schyľuje k niečomu veľkému. Ešte stále cítiť dozvuky toho, čo sa tu udialo pred 9 mesiacmi. Max spojila dve časové línie do jednej, zachránila, ale možno rovno aj stratila svoju novú priateľku. Zároveň zabránila ďalšej ničivej búrke. Až sa mohlo zdať, že sa konečne Max môže posunúť ďalej, odložiť bokom svoje schopnosti a venovať sa aj sama sebe. Taká šanca bola, no zhatil ju masívny požiar. Univerzita je zničená, ľudia sú mŕtvi, no, našťastie, mala Max starší polaroid spred pár dní, ktorý jej umožní oživiť jej pôvodné schopnosti a vrátiť sa späť v čase. Má tri dni na to, aby požiaru zabránila. Ale dá sa to vôbec?

Reunion je vlastne detektívka a vôbec nie zlá. Viete, čo sa stane. Ale neviete, ako sa to stane - kto to spôsobí a prečo? Vlastne o tom je celá hra. Problém však je, že aj vaše vlastné činy formujú to, čo sa stane. Takže možno zabránite niektorým dôvodom požiaru, no iným nie. A to všetko ohrozuje ľudí okolo vás. Musíte sa tak pustiť do hľadania indícií, vypočúvania ľudí a neraz aj pretáčania času späť, aby ste sa dozvedeli niečo viac a dostali všetkých tam, kde ich potrebujete. Samozrejme, podozrivých je viac a vy môžete obviniť niekoho nesprávneho, čo bude mať naozaj veľké následky. Napríklad nejaká postava nemusí prežiť.

A popri tom všetkom odhalíte aj temné tajomstvá skryté na samotnej škole. Miesto korupcie, boja o moc, no aj tajných spolkov. A nie je to náhodou všetko prepojené? Odhalíte, že niektoré veci jagavé na povrchu sú zhnité vo vnútri. A tie zhnité temné tajomstvá sú pochované hlboko v zabudnutých kryptách, pričom vás možno až prekvapí, kto za nimi stojí. Toto tak nie je hra o nadprirodzených silách, ale naozaj nie úplne zle napísaná detektívka a emotívna jazda na horskej dráhe, kde sa súčasne snažíte zachrániť školu a aj dve priateľstvá, pričom minimálne jedno z toho môže zachrániť aj nejaký ten život.

Asi prvý raz od začiatku série som narazil na moment, kedy som si fakt hlboko užil nejaké rozhodnutie. Vždy nejako ovplyvňujete tie vzťahy, osudy a konce, ale hneď v prvej časti vo vás mohla naozaj zarezonovať záchrana (alebo jej zlyhanie) Kate Marsh. Jedno z mnohých rozhodnutí, ale naozaj silné. Niečo podobné je aj tu, niekomu môžete poradiť a o pár hodín hrania neskôr to má dopad. Alebo sa rozhodnete po dialógu s niekým vrátiť čas späť, aby si daná postava nepamätala nové fakty, keby ju to náhodou ohrozilo. Niektoré takéto rozhodnutia sú viac čitateľné, iné už menej. V tomto hra ale funguje lepšie ako predchádzajúca časť.

V čom však funguje horšie ako niektoré predtým, je minimalistická hrateľnosť. Jednotku majú doteraz hráči najradšej nielen preto, že ich zasiahla v správnu dobu a priniesla emocionálne vtiahnutie do života postáv, ale lebo tam bola stále adventúrna hrateľnosť. Tej je tu asi aj najmenej v rámci série. Takže s Max a Chloe len chodíte po uzavretých prostrediach, kde sa akurát tak rozprávate s ľuďmi a veľmi ojedinele interagujete s predmetmi, ktoré aj majú zmysel pre ďalší progres. Pritom ich ani neberiete do rúk (zväčša), len vás posunú vpred bez využitia. Chcel by som niečo aktívnejšie, toto je na mňa možno až príliš pasívne.

No a nepomáha tomu ani herná dĺžka, keďže toto je jednoznačne najkratšia hra v sérii a prejdete ju už za nejakých 8-9 hodín, čo je sakramentsky málo. Zvlášť, keď veľká časť z toho nie je ani nejaké aktívne hranie. V prípade tejto série je však pravdou, že minimálne aby ste zažili iné konce, oplatí sa aspoň niektoré kapitoly zahrať znova. Zároveň hernú dobu môže natiahnuť to, ak chcete splniť všetko - získať všetky fotografie za Max a skice za Chloe, vypočuť si všetky podcasty v hre, užiť si každý voľný moment v krásnej scenérii s pohodovou hudbou. Ale je to reálne zlepšenie hernej dĺžky? Asi ani veľmi nie.