Dôraz na atmosféru a rozprávanie príbehu je prioritou novej adventúry z pohľadu prvej osoby. Už na prvý pohľad je cítiť inšpiráciu titulmi, ako je Alan Wake, Silent Hill alebo Firewatch. Autori však pridávajú vlastné ingrediencie a výsledok sa dá považovať čiastočne za otázny. Zároveň dodám, že ide o autorský debut od vývojárov, ktorých korene siahajú až do Ruska. V súčasnosti sa považujú za globálny tím pod názvom Tomorrow Head Studios.

Svetlo majáka ako metafora

V príbehu zohráva úlohu rodinná tragédia. Správca majáku Will na osamelom ostrove hľadá strateného syna, zároveň rozoberá nevyriešenú otázku s vlastným otcom. Na pomery počítačových hier je príbeh dospelý a až knižne zaujímavý a hĺbavý. Ponárame sa do hlavy hlavného protagonistu a stretávame rôznych známych z jeho života. Vžijeme sa do jeho pocitov a budeme odhaľovať, čo je vlastne reálne a či to vôbec nie je jeden dlhší sen, alebo akýsi posmrtný zážitok. Náznakov je viacero - napríklad nachádzanie predmetov, hoci malých lodičiek, s ktorými sa hral jeho syn na rôznych miestach.

Jednou z hlavných súčastí, okrem hlavného hrdinu, je dopravný prostriedok - malá jachta, ktorou budete zdolávať pokojnejšie, no i búrlivejšie more. Naučíte sa ovládať plachty, jednoduchý pomocný motor alebo používať kompas či lampáš, ktorý treba nabíjať. Všetko sa snaží byť do istej miery reálne a z logiky vyplývajúcej z reality treba následne vychádzať aj pri riešení hádaniek a postupe v hre.

Hra vás nevedie za ručičku, neexistuje žiadna šípka, len pomocné zápisky v denníku a logika. Občas vám hra nejakým spôsobom povie, že niečo robíte zle, ale rozhodne vám nestrčí riešenie pod nos. V porovnaní s mnohými inými hrami ide o príjemné a logické rozhodnutie, ale občas by sa predsa len nejaké postrčenie hodilo. Žiaľ, často vás hra upozorní umelým spôsobom, napríklad neviditeľnou stenou, ktorá funguje len na čas riešenia hádanky. Pôsobí to čudne. Na druhej strane, v niektorých neskorších lokalitách v otvorenejšom priestranstve vám hra ani len nenaznačí, čo máte spraviť a máte naopak voľnú ruku - lenže ste úplne stratení. V jednej konkrétnej situácií sa riešenie nakoniec skrývalo v plavbe lode na nejaký menší výbežok, pričom náznak som naozaj nikde nenašiel a predošlé pokusy plavby skončili úmrtím, pretože ma ohrozoval morský obor. Zadanie znelo - zbaviť sa ho. Celé vysvetľovanie v danej časti hry pôsobilo kostrbato a dalo by sa rozhodne spraviť lepšie.

Veľa situácií - a naozaj ich nebolo málo, sťažovali chyby hry. Musím najprv uznať, že počas hrania recenzentskej verzie pred vydaním hry autori minimálne trikrát prišli so záplatami, čiže sa snažia. Bugy mi v každom prípade prechod hrou sťažovali. Najhoršie bolo zaseknutie sa medzi dvomi plotmi v uličke. Tie ploty sa zjavovali a mizli v závislosti od istého mechanizmu, ten som neskôr pochopil, avšak v danom záseku žiadne riešenie neexistovalo. Pomohlo jedine vypnúť a zapnúť hru - situácia sa už neopakovala. Alebo šlo o drobnejšie chyby, kedy mi ostal visieť kurzor myši z hádanky aj v bežnom režime a hra sa nedala ovládať. Chýb sa objavovalo pomerne dosť a väčšinou šlo o také, ktoré sa dajú opraviť. V kombinácií s tým, že má hráč hľadať riešenie, šlo často o frustrujúce momenty. Našťastie, také situácie neprevládali - nebolo ich však počas približne desaťhodinovej hernej doby najmenej. Verím, že sa vyladia a opravia. Horšie je to s problémami, ktoré sa už z podstaty veci opraviť nedajú.

Hra trpí mnohými neduhmi a napriek použitému Unreal Engine 5 sa akoby herne vracala do hlbokej minulosti. Mechanizmy sú zastarané a herne neobratne. Pripomína to v mnohom lacné tituly, ktoré by v dnešnom svete nemali mať šancu na úspech. Riešenie hádaniek? Príliš málo interaktívne a o to viac nezaujímavé. Často máte za úlohu povkladať napr. nejaké rozbité časti do seba. Riešenie je v podstate najprv použiť logiku a ak zlyhá, stačí systém pokus - omyl. Problém je, že veľakrát vám ani rozum nepomôže. Nechápem najmä minihru nabíjania baterky lampáša. Prečo? Je stále dookola tá istá, bez výzvy a je len zdĺhavá a otravná.

Na druhej strane sa aj vďaka použitiu hnacieho motora dostanete ku v skutku krásnym výhľadom. Alebo sa stanete svedkom krásneho spracovania snehu, kedy zanechávate stopy a vyzerá to naozaj pôsobivo. To isté platí o spracovaní morských vĺn, počasia a celkovo samotnej grafickej stránky krajiny. Na opačnom póle stoja živé bytosti. Zvieratá sú ešte v poriadku, taký stret s ľadovým medveďom je úžasný. Graficky ale animácie pôsobia ako z minulého tisícročia! No ľudské tváre, to je hrôza, žiadna emócia, ani krása, nič. Sprvu som si myslel, že je to zámer. Postavy nemajú vôbec ľudské pohyby, pôsobia tu ako roboti, prípadne ako prázdne schránky bez duše.

Zvuky sú samostatnou zložkou hry, preto zamrzelo, že v recenzentskej verzii niektoré zvuky a dabing na mnohých miestach úplne absentovali. Avšak o tejto skutočnosti som bol dopredu informovaný priamo autormi. Napriek tomu to mierne narúšalo zážitok. V každom prípade platí, že ma hudobné motívy dostali a predovšetkým vďaka nim je perfektne spracovaná záverečná časť titulu. Nebudem zachádzať do podrobností, no v epilógu vás príbeh poriadne dostane a silnou zložkou sa stalo práve umenie práce s melódiou a tónmi. Do toho úžasne spracované vyčíňanie počasia! Takýto pocit vo filme zažijete len ťažko, o knihe ani nehovoriac.

WILL: Follow The Light zasiahne príbehom, kvôli ktorému sa skutočne oplatí hrať. Ale dojem je lámaný spracovaním, kedy na jednej strane máte krásne stvárnenú prírodu, svetelné efekty a celkovo atmosféru, no na druhej je vidieť neskúsenosť vývojárov a nižší rozpočet. Titul napriek všetkému odporúčam, obzvlášť ak narazíte na nejakú akciovú cenu, pretože určite na vás zapôsobí. A pri samotnom hodnotení som preto mierne prižmúril oči. Ak chcete hlboký osobný zážitok, kde sa rieši nádej a rodinné traumy - oplatí sa! Uvítali by sme viac takýchto tém do videohier - v knižných tituloch sa objavujú často, no videohry sú v tomto smere stále pozadu.