Arxel Tribe vsádzajú na svoj osvedčený engine CINView použitý už v toľko omieľanom Pompei, to nám umožňuje pohľad z vlastných buliev a 360 stupňové otáčanie. Tento spôsob začína byť u adventúr akýmsi štandartom, čo mne len vyhovuje. Kurzor nie je pevný, ale môžete s ním šmejdiť po obrazovke a keď sa dostanete blízko kraja obrazovky začínate sa rozhliadať po okolitom svete. Ako ste sa mnohí dovtípili budete sa prechádzať v meste Jeruzalem. Či je to naozaj verná kopia mesta vám neviem povedať, ale môžeme autorom veriť, keďže spolupracovali s francúzskymi historikmi z Réunion des musées Nationaux, ktorí majú na svedomí aj náplň encyklopédie, k nej sa ešte dostaneme.
Po prvých minútach som mal dojem, že hrám interaktívny film. Smiešny logický problém v oáze, potom niekoľko minút rozhovorov a animácií. Niežeby mi to vadilo, mne sa to dokonca začalo aj páčiť :-).
Keď som sa ale do príbehu riadne ponoril, to už bolo iné kafčo. Mesto nie je rozsiahle, napriek tomu je tu mapa, cez ktorú sa môžete presúvať do jednotlivých častí mesta. Keďže ani inú možnosť nemáte, mapa príde vhod.
Budete mať možnosť preskúmať chrámy moslimov, kresťanov a židov, ktorých náboženstvá vyšli z jedného proroka Abraháma. Tieto chrámy budete môcť navštíviť aj v tzv. Visit móde, ktorý je prístupný cez hlavné menu. Takto si môžete pokaziť pôžitok z hry nakoľko sú všetky chrámy prístupné ihneď. Osobne by som privítal možnosť vstupu do jednotlivých chrámu až, keď si ho odomknem priamo v hre. Grafika beží v jedinom rozlíšení a to 640x480, čo je na dnešnú dobu trochu málo, dokonca sa nevyužíva ani akcelerácia grafiky, čo má za následok mierne pixely a rozmazanosť celého obrazu. Zatiaľ Myst III : Exile kraľuje. Z animácie postáv som mal mierne zmiešané pocity. Pri rozhovoroch sa len kolíšu ako keby fúkal vietor, mimika tvárí je úbohá, hýbu prakticky iba čeľusťou, sem tam žmurknú očami (naozaj len sem tam:() Keby nebol systém chytrej kamery, ktorá zaberá rozhovor z viacerých uhlov a vzdialeností, pozerali by ste sa prakticky na statický obrázok. Samotné rozpohybovanie postáv pri FMV sa mi zdal strnulý a niekedy trhaný, a to sa pýšia v kreditoch, že bol použitý Motion Capture, takto som si to naozaj nepredstavoval. Celkovo sa dá grafika prirovnať v hre Road To India. Zvuková stránka je takisto nemastná neslaná. Dorazili ma zvuky krokov na kamennej dlažbe, šušťali ako na mäkučkom koberci vypranom v novom azurite. Dialekt postáv má nádych azijského akcentu, hudba je naozaj zaujímavá, nemôžem si pomôcť motívy akoby boli vykradnuté z Road To India. Titulky je možné počas rozhovorov zapnúť. Obtiažnosť hry nie je vôbec ťažká, ale to u tohto typu hier býva zvykom. Linearita sa tiahne celou hrou, dokonca vám hra nedovolí zobrať predmet skôr ako ona uzná za vhodné. Ovládanie je klasicky myšoidné, ľavým skúmate, vediete rozhovory, pravým sa vám otvorí v hornej časti inventár, ktorého súčasťou je aj diár, do ktorého sa vám zapisujú dôležité udalosti a poznámky, niektoré vám môžu pomôcť v ďalšom postupe, ale vzhľadom na jednoduchú obtiažnosť to ani nebude nutné.

Neodmysliteľnou súčasťou každej náučnej adventúri je encyklopédia. Je prístupná z hlavného menu, po kliknutí sa objaví strom s heslami, rozdelenými do jednotlivých podskupín. Figurujú tu jednotlivé náboženstvá, z ktorých čerpá námet hry. Každé heslo je opatrené obrázkom, ktorý sa ale nezobrazuje hneď, ale musíte si ho ďalším klikom zobraziť.Rozsiahla encyklopédia. Chýbalo mi tu vyhľadávanie a prepojenie s hrou, keď sa dala vyvolať po kliknutí na nejaký odkaz priamo v hre.  Pre dokončenie hry nie je nutné použiť údaje z encyklopédie, ale pomôže vám pochopiť niektoré nejasnosti. Encyklopédia je stručná, ale pútavá a nájdete v nej veľmi veľa zaujímavosti, ako napr. Solimanova armáda mala hodnosti inšpirované predmetmi z kychyne, preto nosili bronzový hrniec v erbe. Materiály obsiahnuté v encyklopédii boli použité v spolupráci s Réunion des musées Nationaux. Spolupracovali aj na hrách Versailles 1685, Versailles 2, China, Aztec.