Company of Heroes je jednou z najobľúbenejších strategických sérií z obdobia druhej svetovej vojny. Prvá časť z roku 2006 bola priam prevratná, pretože priniesla dosť odlišný zážitok, ako ponúkala konkurencia. Druhý diel úspešne pokračoval vo vojnovom ťažení. V tretej časti sa už prejavila určitá vyčerpanosť a absencia výraznejších nápadov, ale stále ponúkal nadštandardný obsah. Teraz sa vývojári rozhodli, že sériu opäť trochu zviditeľnia a pripravili samostatný zážitok Final Stand.

Povedzme si na rovinu, až taký samostatný zážitok to vlastne nie je. Je to skôr doplnkový režim pre Company of Heroes 3, ktorý síce môžete spustiť na separovanej obrazovke, ale je úzko prepojený s COH 3. Keď sme chceli hrať Final Stand, nainštalovala sa nám automaticky aj kompletná tretia časť zo Steam knižnice.

Final Stand je teda nový mód, kde musíte brániť svoju základňu pred dvanástimi vlnami nepriateľov. Za to dostávate medaily, hernú menu na nákup skinov a kozmetiky a cennejšie body na odomknutie perkov. Platí to na každej z piatich nových máp a okrem toho, že to nie je veľký počet, sú si veľmi podobné. Prakticky identický terén a štruktúra s minimálnymi rozdielmi vo forme umiestnenia prístupových ciest a bariér, ktoré predstavujú budovy, kopce či železničná trať. Mapy sa teda rýchlo okukajú aj zunujú, hoci ich môžete prechádzať na niekoľkých obťažnostiach. Tie najvyššie pre expertov si musíte odomknúť.

Final Stand využíva doterajší obsah a jednotky už implementované v Company of Heroes 3, s mierne upravenými schopnosťami. Len niektorí nepriatelia majú status bossa, teda je ich ťažšie poraziť a všetky posily verbujete z jedinej spoločnej budovy - kasární. Cieľ je vždy ubrániť HQ, teda ústredie, pričom plynule prichádzajú stále nové vlny protivníkov, ktorých treba zničiť. Občas síce máte aj krátky čas na prípravu, čo vidíte na ukazovateli v hornej časti obrazovky, ale reálne si veľmi neoddýchnete.

Prvé vlny sú síce banálne, niekedy ide proti vám len jedno či dve vozidlá, neskôr sa už ale zapotíte. Navyše hra nečaká, kým dorazíte predošlú várku nepriateľov a v stanovenom čase skrátka na vás pošle ďalšiu. Bez ohľadu na to, či ste predošlú vlnu už zlikvidovali alebo nie. To niektorých hráčov môže iritovať, ale v zásade si pri rozumnej taktike so všetkým poradíte bez väčších problémov. Na štandardnej obťažnosti je spravidla kritická posledná vlna s najtuhším bossom, ale keď sa viac oťukáte, zdoláte ho pomerne rýchlo.

Sortiment vašich jednotiek aj protivníkov závisí od vašich nastavení pri štarte mapy a následne od náhodne ponúkaných bonusov na bojisku. Na výber sú štyri frakcie (pre vás aj nepriateľské sily)  - USA, Britská armáda, Afrikakorps a Wehrmacht. Líšia sa hlavnou zložkou armády aj základnými formami obrany, ktorá je v tomto režime kľúčová. Afrikakorps má napríklad výrazné obmedzenie pri stavaní bunkrov a tradičná nemecká armáda je na odrážanie protivníkov určite nastavená lepšie. V zásade na začiatku využívate hlavne inžinierov, ktorých môžete vyzbrojiť plameňometmi a predovšetkým kladú míny a stavujú guľometné hniezda či delostrelecké pozície - podľa zvolenej armády.  Popritom vám pomáhajú prednastavené obranné AI pozície, ktoré automaticky útočia na nepriateľov v dohľade.

S novými vlnami nepriateľov sa objavujú aj bonusové karty (spravidla dve, v špecifických prípadoch viac), z ktorých si vyberáte nový druh jednotky, čo môžete produkovať, technológiu alebo podpornú schopnosť. Občas je trochu rušivé, keď sa vám hra zapauzuje s každou novou ponukou a prekryje obrazovku, ale zvyknete si. Ponúkaný sortiment kariet  je náhodný a niekedy vám prídu viac, inokedy menej užitočné karty, ale niektoré sa objavujú častejšie. Takže si napríklad vyberiete komando, ktoré sa môže špecializovať na pechotu alebo techniku, či sa namiesto toho rozhodnete pre snajpera. Alebo si vyberáte medzi tankom či raketometom a podobne. Medzi pasívnymi doplnkami je napríklad rýchlejšia streľba pechoty, zlepšenie obrany tankov, doliečovanie mužstva v blízkosti bunkrov a podobne. Oceníte voľby, ktoré vám umožnia zhadzovať fosfor, zacieliť artilériu alebo raketu V1 na zvolené  miesto, nálety v určitom okruhu - niekedy ničivé, inokedy aspoň znižujúce morálku nepriateľov.

Podporu môžete privolávať v určitých časových intervaloch, ale na produkciu jednotiek potrebujete suroviny (pracovná sila, munícia, palivo). Tie teraz dostávate ako odmenu s pomalým, ale permanentným prísunom. Plus môžete zbierať zásoby priebežne zhadzované z lietadiel. Neobsadzujete žiadne územia, kde by sa vám generovali, ako je to pri štandardnej hre. Sústredíte sa teda na boj a posilňovanie obranných pozícií.

To všetko môžete absolvovať sólo, ale zábavnejšie je to, samozrejme, v kooperácii. Môžete mať len jediného spoluhráča, ktorý robí individuálne rozhodnutia a produkuje vlastné sily zo svojich zdrojov. Viete sa síce pekne zladiť a dopĺňať na bojisku, ale je to skôr intuitívne. Komunikačné možnosti sú značne obmedzené, dá sa povedať, že prakticky nijaké. Nečakajte, že vám spoluhráč naznačí smerovanie svojich útokov alebo sa s vami nejako dohovorí na ďalšom kroku. Len reagujete na aktuálnu situáciu. A to je celé. Navyše v lobby pri hľadaní spoluhráča sa dostupné hry objavujú oneskorene. Keď sa k niekomu pokúšate pripojiť, často je hra už obsadená alebo zrušená.

Najväčšou odmenou za úspešné boje sú body na odomknutie perkov. Každá armáda má vlastnú obrazovku s perkami, takže keď s niektorou hrávate častejšie, budete ju mať v nasledujúcich bojoch čoraz silnejšiu. Perky prinášajú permanentné výhody, ako je rýchlejšia produkcia jednotiek alebo generovanie surovín, viac zdravia pre vojakov, širší uhol dostrelu a podobne. Niektoré perky majú viac stupňov, čiže účinok sa znásobuje.

Final Stand je v podstate tradičný mód, s akým sa bežne stretávame v rôznych RTS. V tomto prípade síce má určité špecifiká, ale stále je to osvedčená klasika, za ktorú si Relic pýta bezmála 30 eur. To je rozhodne priveľa, hlavne keď uvážime, že vývojári niektorých stratégií podobný režim bežne ponúkajú ako súčasť základnej hry. Keď je pridaný dodatočne, spravidla vo forme bezplatnej aktualizácie. Niežeby to nebola zábava, ale Final Stand má málo máp, kooperácia má oklieštené možnosti a keď sa má za to platiť, cenovka by mala byť znížená na úroveň bežných DLC.