Kultová hororová Séria Silent Hill sa znovu prebúdza. Okrem remakov sa objavujú aj úplne nové časti a je zaujímavé sledovať, ako sa pokúšajú priniesť niečo, čo sme u predchodcov ešte nevideli. A zatiaľ čo Silent Hill f nás zaviedol do historického Japonska, Townfall sa vybral na úplne inú stranu. A dokonca opustil aj samotné mestečko Silent Hill, ktoré doteraz vždy bolo charakteristickou spojnicou všetkých dielov. Ale  jeho duchovná podstata sa aj napriek tomu zachovala.

Tak teda vitajte v prístavnom mestečku St. Amelia, kde sa zoznámite s novým hlavným protagonistom. A nezahráte si len s ním, ale to už trochu predbiehame. Simon Ordell je priemerný Afroameričan, čím teda spĺňa požiadavky dnešnej doby vo filmoch a hrách... Môže, ale nemusí vám byť sympatický, no minimálne nie je odpudivý a keď sa s hadičkou od infúzie na jednej ruke a páskou s krvnou skupinou na druhej vyplaví na pobreží osídlenia ponoreného do tajuplnej hmly, budete sa cítiť ako v klasickom Silent Hille. Až na to, že sa autori rozhodli namiesto obvyklého pohľadu tretej osoby použiť pohľad prvej osoby. A v základnom nastavení je predvolený letterbox, teda zúžený obraz s čiernou hornou a spodnou lištou. Ten si môžete vypnúť, ale objavuje sa v početných prestrihových scénach.

„Zachovala sa tiesnivá atmosféra, mysteriózny psychologický príbeh a aj torzá potulujúce sa vo vyľudnených uličkách."

Mnohé veci vám pri hraní budú známe, ale aspoň do istej miery sú zmodernizované a objavia sa aj úplne nové herné mechaniky. Dôležité však je, že sa zachovala tiesnivá atmosféra, mysteriózny psychologický príbeh a aj torzá potulujúce sa vo vyľudnených uličkách. I keď aj tie majú mierne upravený vzhľad, ale stále vás v ich blízkosti strasie. Obzvlášť, keď to sprevádza aj nepríjemný zvuk. Môžete ich ovaliť tyčou či brvnom, ktorým sa dá aj čiastočne brániť, neskôr sa dá aj strieľať, no munície je málo. Väčšinou je lepším riešením úplne sa monštrám vyhnúť alebo sa schovať do skrine. A aby sa vám to darilo, Simon sa vie pekne vykláňať spoza rohu, lebo torzá  a iné potvory by ho inak rýchlo spozorovali.

Ešte lepšou pomôckou je CRTV, čo je vlastne prenosné zariadenie, kde môžete vyhľadávať rádiové a televízne signály, prehrávať si videozáznamy a v neposlednom rade aj deteguje prítomnosť kreatúr. Preto je dobré CRTV často zapínať - uvidíte tam signály a smerové značky, prípadne siluety, keď sú nablízku monštrá. A často sledujete aj videá, na ktorých sú odkazy od vybraných ľudí alebo vám naznačujú, kam by ste ďalej mali ísť, či nepriamo poradia ako vyriešiť nejaký problém.

V nastaveniach hry je inak aj voľba na zapnutie rád pri riešení hlavolamov, ktoré ani v tejto časti nechýbajú.  Reálne vám ale asistencia skoro vôbec nepomôže. Obvykle vyznačí v nájdených textoch a správach kľúčové informácie a kódy, ale niektoré puzzle sú založené skôr na manipulácii s mechanizmami a tam sa musíte spoliehať hlavne sami na seba - prípadne na asistenciu CRTV. Správy sa vyskytujú napísané na papieri, ale častejšie ich objavíte vo forme emailov na počítačoch alebo na záznamníkoch pri telefónoch. U mnohých rébusov sa ale musíte zaobísť bez akýchkoľvek informácií, ktoré by vám našepkali čo robiť. Treba si vystačiť s dôvtipom a všímať si aj tie najmenšie detaily, aby vám docvaklo, čo od vás hra chce.

Budete používať diskety na PC (pre tých neskôr narodených - sú to predchodcovia DVD a CD...), zisťovať kódy na základe náznakov na objektoch v okolí, manipulovať s krvnými skupinami a dokonca vykonáte celý rad operačných procesov. Sú to zaujímavé, ale niekedy dosť neintuitívne aktivity, kde by sa hodili podrobnejšie vysvetlivky. Napríklad pri manipulačnom zariadení s číselnou klávesnicou a dvadsiatkou nikde nepopísaných funkcií, naznačených len strohými symbolmi, možno budete úplne mimo.

„Mapa obsahuje osvedčené automatické zaznamenanie dôležitých úsekov, uzamknutých dverí a barikád, ktoré musíte nejakým spôsobom obísť."

No a potom sú tu telefóny, ktoré slúžia na ukladanie vašej pozície, pričom vždy musíte vytočiť patričné číslo a potom si vyberiete z dostupných slotov. Ale príležitostne majú aj ďalšie funkcie a napríklad sa dočkáte dôležitých hovorov, čomu ale predchádza zistenie telefónneho čísla. Možno by bolo fajn, keby sa dal vytočiť aj poradca, ktorý by skutočne pomohol pri zásekoch, predovšetkým s puzzle.

V mestečku sa orientujete prostredníctvom mapy, ktorá si zachováva osvedčené automatické zaznamenanie dôležitých úsekov, uzamknutých dverí a barikád, ktoré musíte nejakým spôsobom obísť. Povedomé vám bude aj kombinovanie predmetov v inventári, čím z nich získate nový objekt, čo určite niekde využijete. Aj keď nie až tak často. Napríklad uplatníte prirodzenú kombináciu ručnej lampy a batérií. Hromadiť budete obväzy, lekárničky, kľúče na odomykanie dverí, prístupové karty, rôzne zdanlivo triviálne veci, ktoré ale často majú hlbší význam. Napríklad takým skalpelom otvoríte niektoré z uzamknutých dverí a sprístupní sa vám tak ďalší úsek mesta.

Mimochodom, aj väčšina bežných dverí má páčku na zamykanie a má to svoj význam. Niekedy sa k nim skrátka musíte dostať okľukou a po odomknutí už máte skratku. Ale hlavne, keď unikáte pred monštrami, nestačí, že za sebou zabuchnete dvere, lebo aj tie potvory bezruké ich nejako otvoria - kým nezamknete. Hra je primárne stealth, hoci si občas aj dobre zastrieľate. Sortiment zbraní je skromný, ale pre potreby hry postačujúci. Pri postupe sa skôr spoliehate na nenápadnosť, vyhýbanie sa monštrám a odpútavanie pozornosti pohodenou fľašou, tehlou, či zapnutým rádiom.

„Uprednostňovaný je nenápadný postup, vyhýbanie sa monštrám a odpútavanie pozornosti pohodenými predmetmi a zapnutým rádiom. K slovu sa ale dostanú aj zbrane."    

Townfall má naozaj veľmi peknú grafiku a ešte lepšie ozvučenie. Ale možno práve za túto parádu sa platí daň v podobe veľkej nestability a výrazných technických problémov. Áno, hra svojím vizuálom zapôsobí. Na jednej strane sú to ulice zaplnené povestnou hmlou a s odleskami (nepojazdných) áut a hrdzou, na druhej strane veľmi detailne spracované interiéry, vrátane skriniek s niekedy použiteľnými vecami. No a temné zákutia s hrou svetla a tieňa. Zaujímavo spracované sú napríklad aj hrubé malé sklá na nemocničných dverách, za ktorými sledujete siluety monštier. Ešte aj tie toalety sú pekné. A dobre nadizajnované sú retro počítače ešte fungujúce na diskety, čo mnohí z vás už vôbec nepoznajú. Je vidieť výrazný prínos Ray tracingu, ktorý hra zahrňuje. Hudba je väčšinou tiesnivá, v blízkosti nepriateľov dramatická a spolu s hrozivými a tajomnými zvukmi parádne brnká na nervy. Presne taká, aká má v horore byť.

Ibaže keď vám hra často v najvypätejších momentoch zamrzne a padne, čo sa nám stalo azda viac ako dvadsaťkrát, je to ako opakovaný kopanec do rozkroku. Toto sa nedá len tak odpustiť a mávnuť nad tým rukou. Plus sa na mnohých úsekoch stáva, že sa postava zasekne o nábytok alebo telá na zemi a nemôže sa pohnúť.  V hre s dôrazom na stealth to je neraz osudné. Veľmi, preveľmi mrzuté a pri hraní naozaj rušivé. Tieto neduhy nás sprevádzali v recenzentskej verzii, ale obávame sa, že ani pri oficiálnom vydaní nebude stav oveľa lepší.

„Townfall je pravdepodobne najlepší horor roka, ale súčasne hra s najhorším technickým stavom v tomto roku."

Townfall pasuje do kultovej série viac ako dobrodružstvo s japonskou školáčkou v Silent Hill f. Nová hra šikovne spája klasické obľúbené prvky, štýl a atmosféru s novými súčasťami a mechanikami. A k tomu má veľmi peknú, modernú grafiku a skvelé ozvučenie, ktoré pomáha vyvolávať tie správne zimomriavky, čo k danému žánru neodmysliteľne patria. Pekne to funguje až do momentu, keď sa hra začne každú chvíľu sypať. Townfall je pravdepodobne najlepší horor roka, ale súčasne hra s najhorším technickým stavom v tomto roku. Obrovská škoda, pretože to degraduje vynaložené úsilie a spochybňuje profesionalitu vývojárov. Aj keď možnou príčinou je aj tlak distribútora s uponáhľaným vydaním. Ak si chcete tento skvost užiť bez nepríjemných problémov, s kúpou  radšej počkajte, pokojne aj pol roka, kým budú nedostatky pravdepodobne odstránené. Až potom si všetko naozaj vychutnáte.