Kým sa celý svet otáča za novou vlajkovou loďou SONY, my si čakanie skrátime ohliadnutím sa za handheldom PSP, ktorý je na trhu viac ako jeden rok. Presne 1. septembra sa začala na európskom trhu viesť vojna next-gen handheldov, presne v tento deň Sony vstúpili na nepreskúmaný trh so svojim ambicióznym želiezkom v ohni. Hi-tech spracovanie, veľké nádeje, skvelá budúcnosť a potom prišiel prvý pád.

Pozícia na trhu

Nie je to zlý začiatok, možno je to pomalý štart. I keď sa v PSP odráža (pre SONY) tá typická tvrdohlavosť, oddanosť tradíciám a strach z experimentovania, má PSP svoju základňu a pred sebou skvelú budúcnosť. Pre všetkých tých puritánov tu máme zopár čísiel. PSP-čka sa nepredalo sto kusov, ale milióny! Konkrétne ide o bezmála 23 miliónov predaných kusov (z toho 8 miliónov v Európe, 9,57 v US a 5,37 v Japonsku, údaj k 30.septembru).

Ako nováčikovi na poli handheldov sa PSP-čku nedarí zle.

Za svoje viac ako ročné pôsobenie sa poukázalo prakticky na každú časť (prvok) PSP. Od nevhodne umiestneného analogu, slabú výdrž batérie spájanú s hraním GTA, malú kapacitu dodávaného Memory Sticku, cez vysokú cenu, mŕtve pixely na dispeji, zasekávanie sa tlačítka □, nedostatok originálnych hier, vzostup a pád UMD formátu, až po kontroverzné technické parametre, či vystávajúci a doteraz nevyužitý infra port.

Tak ako rozkvitá homebrew scéna, kašle na originálne hry a rieši svoje emulátory a iné softvéry, SONY neprestáva vydávať nový update firmwaru, podporuje handheld a to nielen rozširovaním herného katalógu, ale aj vývojom prídavných zariadení. Síce to trvá dlhšie ako by jeden čakal, ale už si možno sexi PSP kúpiť aj v bielom a onedlho aj v ružovom farebnom vyhotovení.

GPS modul, EyeToy kamera, séria interaktívnych titulov. SONY si uvedomuje, že PSP je vlastne multimediálne centrum a niektorí majitelia možno ani nevedia, že okrem browsovania stránok a pozerania filmov sa môžu aj hrať. Zatiaľ veľa príležítosti nemajú, iba si hry kúpiť. Ak by sa nezanedbávala stránka yourpsp.com a neboli zverejňované iba demá na first-party hry, tak by si majiteľ oveľa rýchlejšie spravil obraz o hernom katalógu. Hry, ako aj celý handheld dospieva. Po luxuxných portoch a multiplatformových tituloch sa stavia pomaly na vlastné nohy a hľadá si ďalej nových majiteľov.

Ani prvé recenzie, ani hĺbkové štúdie neodhalili mnohé nedostatkami, ktoré sa objavujú až s dlhomesačným intenzívnym používaním PSP. Chyby, ktoré vlastne ani nie sú chybami, ale zbožné priania, aby systém bol lepší a spĺňal náročné kritériá náročných ľudí, ktorí sa rozhodli investovať do tohto prístroja. Preto sme do éteru hodili otázku, ako sú herní redaktori spokojní s handheldom a nech sa podelia o svoje dojmy z ročného používania a odhalia skryté tajomstvá handheldu.

Čo na to hovorí Blade?

Ťahajú nás za nos, robia neuvážené rozhodnutia a vo všeobecnosti nás majú za blbcov, ale jedna vec sa im odoprieť nedá. Totižto, prostredníctvom hernej divízie produkujú azda najúžasnejšie kúsky hernej techniky, aké si domácnosť môže zakúpiť. Musím uznať, že aj keď je moja averzia voči spoločnosti SONY viac než obrovská, ozrutnému potenciálu ich produktov som sa skrátka nevyhol ani ja. Narážam samozrejme na high-tech hračku menom PSP, ktorá aj napriek pomalému štartu nemá v súčasnosti, čo do technickej vyspelosti a spomínanému potenciálu, na trhu takmer žiadnu konkurenciu (NDS je game-only handheld, takže ho tu nerátam).

Nešťastný analog skracuje hraciu dobu bolesťami rúk, o komforte nemožno hovoriť.

A nie sú to herné tituly či UMD filmy, kvôli ktorým sa tento kúsok hardvéru stal mojim miláššekom. Sú ním totižto hromady a hromady užívateľmi vyprodukovaných programov, vďaka ktorým si môžem počas dlhých ciest pokojne študovať dokumenty vo formáte pdf, pozerať vysokokvalitné, ale pritom nie príliš objemné video súbory (fullscreen a s titulkami!), či hrať nesmrteľné klasiky z dôb Amigy a SNES. A to nie je všetko! V príprave je dokonca GPS softvér, či prehliadač máp a to nehovorím o modifikovateľnosti samotného interfacu, vďaka čomu môžete mať svoj unikátny štýl fontov, pozadí či zvučiek, robiacich z vášho PSP čistokrvný originál.

Je síce pravda, že Sony takúto domácu produkciu nepodporuje a väčšinu z nich považuje za nelegálnu, ale vo výsledku sú to práve homebrew tituly, vďaka ktorým je dnes PSP už úspešne etablované a nehrozí mu žiadna väčšia katastrofa. No a samozrejme sú tu aj desiatky vskutku parádnych herných titulov, ako napríklad GTA: LCS, WipEout Pure, Lumines, EXIT, Killzone: Liberation či Daxter, pričom by som mohol pokračovať ešte pekných pár riadkov a aj tak by som nespomenul všetko, čo táto parádna mašinka ponúka. No a jediným nedostatkom, ktorý ale považujem za vcelku riešiteľný, je výdrž batérie, ktorá sa ale dá predĺžiť prídavnými setmi, takže aj z tohto hľadiska existuje riešenie. Skrátka a dobre, PSP sa vydarilo a ani raz som túto nákladnú investíciu neoľutoval. Punktum.

Čo na to hovorí Junker?

Ja sa podelím o niekoľko príhod z cestovania. Slúchadlá mám už takmer vrastené do uší (tie dodávané môžem označiť za jeden z prešľapov celého balenia PSP), nech je to akákoľvek cesta za snehom, alebo len za zábavou, beriem PSP. Nahradil môj dosluhujúci MiniDisc, ale ako samotné hudobné médium neobstojí hlavne kvôli svojej váhe a veľkosti. Preto je vždy vo vaku! No a keď sa zastavím a sedím so známymi za stolom, vyťahujem znovu PSP, pozeráme fotky, zoomujeme a komentujeme. Tu hneď musím spomenúť pomalé načítavanie fullsize fotiek (iba upravovaním veľkosti a používaním drastickej kompresie a zmeny rozlíšenia na natívne podporovaných 480 x 272 sa dá docieliť zrýchlenie) a počas slideshow sa nedá zmeniť farba pozadia.

Praktické skúsenosti ďalej hovoria, že Wireless pripojenie je fantastické, keď narazíte na niekoho s PSP, sharujete hru a zabávate bez toho, aby ste sa predstavili. Niekedy takto premeškáte dôležitú schôdzku. To isté platí aj o Wi-Fi pripojení na internet. Každá voľná chvíľa sa dá využiť inak a môžu to byť trailery, alebo celý film, ktorý ste si predtým predkonvertovali, aby si PSP s ním rozumelo. Samotným filmom sa dá zbaviť aj prísediacej, keď chcete prebrať s kolegom dôležité "mužské" veci. Slúchadlá sa postarajú, že nepočuje a môžete ju kľudne aj ohovárať. Ja osobne by som privítal, keby existovala podpora streamingu audio/video nahrávok priamo z PC alebo media centra a počúval/pozeral kdekoľvek v dome/byte. Zatiaľ to robí iba drahé zariadenie Location Center (vraj túto úlohu má zastupovať aj PS3).

Milióny predaných kusov na konte a pekná výhliadka do budúcnosti, to je PSP.

Po hernej stránke je PSP u mňa na druhom mieste. Bohužiaľ. Sú za tým dlhé loadingy a samotný katalóg hier. Ale milujem Daxtera, LocoRoco, Syphon Filter, Ace Combat spolu s F1. Pri dlhšom hraní ma rozbolia ruky kvôli "šikovne“ umiestnenému analogu, po roku sa mi vykýval D-pad, čiže Tekkena si moc neužijem, no a potom mi vadia také tie drobnosti, ako príliš lesklý povrch (handričku mám vždy po ruke), diaľkové ovládanie bez displeja a nemožnosť počúvať MP3 počas prezerania fotiek alebo browsovania.

Absolútne ma dostalo prepojenie s PS2. Hru si musíte kúpiť prakticky dvakrát (jednu kópiu pre PS2 a druhú pre PSP), ale nič sa nevyrovná tomu, keď prídete z cesty, vložíte profil do PS2 a pokračujete z pohodlia domova. A potom znovu naspäť a tak dokola. Zážitok z hry je tak neuveriteľne plynulý. Veľmi oceňujem aj sťahovateľný obsah, už tak rozširujúci obsah hier, hlavne WipEout sa vydaril a považujem ho za doposiaľ neprekonanú hru na tejto platforme, čo sa týka možností. Tretie strany by si však mohli začať uvedomovať, že na PSP sa dajú vytvárať aj iné hry ako len porty existujúcich sérií a SONY by si mohli vstúpiť do svedomia, dať homebrew scéne nástroje na vytváranie obsahu a častejšie updatovať hernými demami stránku yourpsp.com.

Čo nato hovorí Rišo?

PSP je pre mňa od prvého momentu, od kedy som ho uvidel na vlastné oči, zázračná krabička na sny a tento pocit mám doteraz. Uchvacuje ma jeho nádherný hi-tech dizajn a vždy, keď ho beriem do svojich ušmudlaných rúk, tak mám takmer posvätný pocit, že sa dotýkam niečoho, o čom som pred rokmi ani nesníval. Možno je to spôsobené tým, že som celé detstvo prežil v reálnom socializme a západné hračky som videl len v Tuzexe alebo v katalógoch hračiek, ktoré mi milostivo prenechali moji bohatší spolužiaci. Jedno je však isté. S handheldmi mám mnohoročné skúsenosti a vždy to boli pre mňa jednoúčelové zariadenia.

Na príchod tohto pána čaká celá redakcia.

Od príchodu "next-gen" handheldov, ku ktorým radím PSP a DS, však môžeme hovoriť o silnej konkurencii pre PDA. To je aj hlavný dôvod, prečo som z PSP taký nadšený. Všetky tie multimediálne možnosti, ktoré mi ponúka sú proste neuveriteľné. Samozrejme najčastejšie ho využívam na hranie hier, ale často na ňom pozerám aj filmy alebo si čítam komiksy a dúfam, že časom budem môcť využiť aj GPS a ostatné prídavné zariadenia. Pokiaľ si prikúpite väčší Memory Stick a lepšie slúchadlá, tak už naozaj nemáte čo riešiť. Škoda len drahých pamäťových kariet (chápem, že MS PRO DUO je úžasná technológia, ale tá cena) a rovnako škoda aj akumulátorov, ktorých výdrž stačí ledva na jedno herné posedenie.

Samozrejme ospevujem tu "multimediálnosť" konzoly, ale PSP je v prvom rade herný handheld a ako taký má čo ponúknuť. Spočiatku síce silne zaostával za DS, lebo to ponúkalo okrem originálnych titulov aj spätnú kompatibilitu s GBA, ale nebuďme príliš kritickí. PSP je prvá generácia a DS asi siedma, takže SONY je na tom celkom dobre. Ako som už spomínal, ponuka nebola spočiatku moc oslnivá, ale nedávno vydané megahity, ako Syphon Filter a Killzone Liberation musia uspokojiť každého herného nadšenca. Ak si k tomu pripočítate hity, ako Daxter alebo LocoRoco, musíte uznať, že aj keď PSP asi nezvalcuje konkurenciu, tak je minimálne dôstojným protivníkom. U mňa jednoznačne valcuje DS, ktoré mám tiež. Killzone je Killzone :-)

A čo na to hovorí Saver?

Čo sa týka môjho pohľadu na PSP, zo začiatku som mal od neho veľké očakávania. Zahral som si na ňom prvé hry, vyskúšal možnosti a zdal sa byť v pohode. Prvé testy som skončil s dúfaním, že sa to postupne zlepší. Doteraz čakám. Nepotrebujem od herného handheldu MP3 prehrávanie, ani prezeranie fotiek, ani filmy, stačia mi dobré hry a najlepšie také, aby nešlo o kópie z konzolových, alebo také, čo si inde nezahrám a tento druh je na PSP zatiaľ nedostatkovým tovarom. Keď k tomu prirátam, že niektoré štýly hier nemusím, znovu sa to okresalo a jediné zaujímavé (za posledný rok) bolo pre mňa GTA. Treba PSP pochváliť, že ho zvládalo veľmi dobre, aj keď to bolo na úkor baterky, vďaka čomu mi neostávalo nič iné ako hrať neustále napojený na nabíjačku.

Teraz v lete som rozmýšlal, čo zobrať na dovolenku. Keďže N-Gage odišiel na svoju púť do mechanického neba, ostalo len PSP a s ním znovu otázka, aké hry pribaliť. A znovu mi vyšlo, že tento rok pre mňa nič zaujímavé nevyšlo a musel som sa uspokojiť s pár staršími vecami. To by ešte nebol problém, totiž nakoniec som skončil pri tom, že sa aj tak pri silnejšom slnku hrať nedalo a radšej som si staval hrady z piesku.

Zatiaľ ma PSP nepresvedčilo, že ho potrebujem a tak ho práve posúvam ďalej (je2ry už ti ide balík) a idem čakať ďalej na handheld, ktorý mi nahradí N-Gage.

A akú máte skúsenosti s PSP vy? Podeľte sa s nimi v diskusii.

PSP v číslach:
počet predaných (vyexpedovaných) kusov: 22,94 milióna
dostupné farby: čierna/biela/ružová
cena: Base Pack 7790,- Sk, Value Pack 9990,- Sk, Starter Pack (PSP+hra) 8990,- Sk
cena hier: 1290 – 2190,- SK
cena platinových hier: 990,- Sk

Viac o PSP sa dočítate v sérii článkov, ktoré sme venovali tomuto handheldu počas európskej premiéry.