Koľko rokov ste najviac čakali na pokračovanie? Teraz myslím v hernej sfére, nie filmovej, kde sa mnohí fanúšikovia Blade Runnera ani nedožili filmu Blade Runner 2049. Napríklad na The Elder Scrolls VI čakáme už 14 rokov. To je fakt dosť. Na novú Perfect Dark hru čakáme už 20 rokov. To je pekelne dlhé čakanie. Ani jedna z tých hier sa ale nechytá na muky, ktorými prechádzajú fanúšikovia série Fatal Frame. Tí sa naposledy dočkali nejakej hry ešte v roku 1999. Trvalo tak neuveriteľných 26 rokov, kým sa v SNK rozhýbali k tomu, aby priniesli novú časť. Oplatilo sa na ňu toľko čakať?

Meno Fatal Fury možno nikdy nemalo cveng ako Street Fighter, Tekken či Mortal Kombat, ale kedysi bola táto značka dosť populárna. Bodovala na automatoch aj konzolách a od roku 1991 do roku 1999 vyšlo až 11 častí. Teraz tu máme dvanástu, nesie názov Fatal Fury: City of the Wolves a odkazuje na mnohé z toho, čo tu bolo predtým. Zároveň ale autori vedia, že pre absolútnu väčšinu hráčov dnes to bude prvý stret s touto značkou, takže to nie je len o odkazoch na minulosť, ale aj otvorenie brány pre úplne nové publikum.

Ak ale hrávate bojovky, nebude to pre vás úplná neznáma. Fatal Fury stála totiž na začiatku niekoľkých ďalších sérií, s ktorými zdieľa postavy, príbehy a aj herné mechaniky. Možno vám niečo hovorí Art of Fighting, pravdepodobne poznáte The King of Fighters. SNK boli kedysi králi žánru 2D bojoviek a je tak možné, že ste sa s niektorou ich hrou stretli. A ak aj náhodou nie, City of The Wolves je veľmi dobrou príležitosťou to napraviť a skúsiť niečo trochu iné ako tie tri najznámejšie značky. Mnoho vecí tu totiž vyšlo veľmi dobre. Chyby tu síce sú, ale ak ste hladní po kvalitnej bojovke, už dlho tu niečo takto dobré nebolo.

Aj keď záleží od toho, na čo sa konkrétne zameriate. Napríklad príbeh je tu skôr jedným z tých slabších aspektov. Je to strašný guláš, kde sa vo veľkom odkazuje na minulosť a predchádzajúce postavy, ich históriu, dokonca predkov. Ľahko sa v tom stratia aj tí, ktorí vedia, o čom príbeh predtým vlastne bol. Navyše spôsob rozprávania príbehu zaostáva za štandardom, ktorým nás rozmaznali iné súčasné bojovky. Je to škoda, lebo vás veľmi nechytí formou a ani obsahom, pričom nováčikov naozaj zmätie. A to hovorím o hlavnej hernej línii, keďže sú tu ešte vedľajšie, ktoré si dokážete zahrať za ďalšie postavy ako v príbehovom režime, tak aj v Arcade režime.

Episodes of South Town je singleplayerový príbehový režim, v ktorom si vyberiete jednu z postáv v hre a vydáte sa zažiť jej príbeh vo svete Fatal Fury. V uliciach South Townu na vás čaká séria bojov a aj nejaké tie dialógy. Samozrejme, všetko sú to statické veci len s odklikávaním ďalej. Niektoré príbehy sú vážnejšie, iné skôr voľnejšie, ale nečakajte nejakú skutočnú hĺbku vo väčšine prípadov. Postupne prejdete mapu, zabojujete si v mnohých bitkách, odhalíte skryté súboje (často so špeciálnymi podmienkami na ich splnenie) a porazíte bossov. Chvíľu to baví, ale časom to omrzí.

Arcade režim dobre poznáte – pred vami je séria súperov a keď ich porazíte, na konci vás čaká nejaká animácia s príbehom postavy, za ktorú hráte. Okrem toho sú tu ešte tréningové režimy, Versus súboje (proti AI a živým hráčom vedľa seba na gauči) a Misie, kde vás s každou postavou čaká sled Trialov, ale sú tu aj Survival a Time Attack režimy. Ono celkovo je tu toho v singleplayeri dosť, ale veľmi to stavia na opakovaní toho istého, akurát teda s inou postavou. Bez hlbšieho príbehového režimu tu tak nie je niečo, čo by vás prikovalo do kresla a chceli by ste to prejsť. Je to škoda, dnes už bojovky ukazujú, že online multiplayer je síce najdôležitejšou súčasťou, ale aj singleplayer má čo ponúknuť na niekoľko hodín. Tu to až tak neplatí.

Už som spomenul tréningové režimy a rozhodne odporúčam absolvovať ich. Môžete mať nahratých kopy hodín v iných bojovkách, ale Fatal Fury bola vždy iná. Niektoré princípy sú podobné ako napríklad v Street Fighter sérii, ale iné sa naozaj výrazne líšia, a tak je vhodné si to nacvičiť. Tutoriál vás prevedie všetkým od jednoduchých pohybov až po tie najpokročilejšie útoky, pričom si uvedomíte, aká veľká časť hry je zameraná na defenzívu. Obranné techniky a protiútoky tu hrajú naozaj výraznú rolu. Akurát škoda, že tutoriál nie je spracovaný až tak intuitívne ako v niektorých iných hrách. Postupne vás síce ukáže všetko, ale dalo by sa to robiť aj používateľsky prívetivejšie.

Poďme teda na tie bojové mechanizmy, keďže to nie je len o stláčaní štyroch tlačidiel a blokovaní. Mnoho klasických mechaník sa vracia, aj keď niektoré v trochu upravených podobách. Klasicky útoky viažete do kombinácií, nechýbajú chvaty a chytanie súperov z rôznych polôh. Potom sú tu pokročilejšie techniky ako niekoľko druhov Gear super útokov, na ktoré už využívate nazbieranú energiu. Tú vidíte v dvoch ukazovateľoch v spodnom rohu obrazovky a pomaly sa napĺňajú vašim útočením. Dôležitá je aj obrana, kde musíte tlačidlá často stláčať v presných momentoch, čoho príkladom môže byť Just Defense, teraz rozšírená aj na Hyper Defense. Nechýba uhýbanie, breakery a podobne.

Selective Potential Gear je rozšírením jednej z pôvodných mechaník a nastavujete si ju pred súbojom. V zásade je to porcia z vášho ukazovateľa života, ktorú si nastavíte ako aktívnu. Môže byť na začiatku, v strede alebo na konci. Postava dostane boost útokov, keď sa život nachádza v tejto oblasti, no zároveň to ovplyvňuje aj ďalšie mechaniky, kedy využívate menej energie pri REV útokoch a sprístupňuje vám REV Blow. K týmto veciam sa ešte dostanem, no je dôležité poznamenať, aký výrazný taktický vplyv to má na boje. Sami si rozhodnete, kedy chcete využiť boost, ale keďže to ovplyvňuje aj iné mechaniky, nie je to len o tom, že chcete byť silnejší zo začiatku súboja. Možno práve v strede to má najväčší význam, lebo už dokážete využiť aj REV Blow.

No a teraz k REV mechanikám, čo sú úplné novinky. REV systém prináša tri útočné techniky a jednu defenzívnu, pričom sa hodia na rôzne situácie, inak využívajú vašu energiu a fungujú trochu inak v tom, čo vlastne spravia so súpermi. Dajú sa blokovať a tie silnejšie sú sprevádzané komplexnými animáciami, kedy súperovi zožeriete poriadnu porciu života. Oproti nim REV Guard nielenže zablokuje útok súpera, ale aj ho od vás odsunie na väčšiu vzdialenosť. Ale pozor na to, aby ste ich nevyužívali príliš často, lebo sa postava dostane do Overheat stavu a kým sa Overheat ukazovateľ nezníži, REV mechaniky sú pre vás nedostupné. Opäť to prináša poriadnu porciu taktiky, sú tu aj techniky na rýchlejšie zníženie Overheat stavu a podobne. Ale zvládnuť to všetko dá naozaj zabrať a tu by sa hodil lepšie spracovaný tutoriál.

Z predchádzajúcich hier sa vracia two-lane systém, ktorý ale hra až tak nevyužíva a nemusíte s ním bojovať. Narúša klasickú 2D hrateľnosť tým, že umožňuje postavám prechádzať medzi dvoma líniami ň prednou a zadnou. Takto dokážete uhnúť pred útokmi a zároveň to odomyká nové typy útokov z jednej línie do druhej. Ako som ale napísal, hra do tohto systému netlačí a možno ho ani nevyužijete bežne pri hraní. Využiť môžete a aj nemusíte aj zjednodušené ovládanie, kedy máte na výber tradičnú schému a Smart schému. S ňou dokážete niektoré špeciálne útoky robiť len jedným tlačidlom a použitím smeru, ale mnoho mechaník je s touto schémou nedostupných.

Keď to všetko zvládnete, dostatočne sa natrénujete na umelej inteligencii a aj priateľoch na gauči, môžete sa vrhnúť do online hrania, kde čaká tá skutočná výzva a jadro hry samotnej. Tu už našťastie hra nezaostáva a prináša všetko, čo dnes od online komponentu bojovky očakávate. Teda je to základná ponuka režimov ako sú rýchle zápasy, hodnotené zápasy, ale aj súkromné zápasy cez Roomy. Zaujímavosťou sú Clone zápasy. hra analyzuje herný štýl hráčov a vytvára akýsi ich online klon, ktorý potom môžete vyzvať. Pripomína to systém Drivatarov vo Forze napríklad. Ak teda vás priateľ hrá často zo vzduchu, po poriadnej porcii dát aj jeho klon bude hrať rovnakým štýlom. A špeciálne tu môžete vyzvať SNK klon, ak chcete ale že strašne dostať na zadok.

Nechýbajú online rebríčky, možnosť sledovať replaye zápasov a ani možnosť upravovať si vlastný profil. Koniec koncov hraním aj singleplayeru si preň odomykáte nové prvky, aby ste si ho mohli prispôsobiť. Ale to nie sú až tak dôležité veci. Dôležité je, že si všetky tie súboje môžete naozaj pohodlne užiť vďaka kvalitne zakomponovanému rollback netcode. Aj keď som mal súperov s horším pripojením, zápas prebiehal hladko a bez problémov. Navyše naprieč platformami, keďže hra podporuje crossplatform hranie (môžete si ho aj vypnúť). Úplne však neviem zhodnotiť rýchlosť vyhľadávania zápasov a matchnaking. Hru som hral online hlavne pred vydaním, keď bola v rukách obmedzeného množstva hráčov a vtedy to trochu trvalo, ale skill hráčov sedel.

Celkovo tu nájdete 17 postáv, pričom sú tu známe tváre série (a nielen tejto, ale aj napríklad z The King of Fighters), ale aj nováčikov. Sú tu ale dve tváre, ktoré budú hráčov lákať, no pôsobia trochu rušivo. Hrateľnosť pritom majú spracovanú dobre, majú svoj štýl, len tu akosi nepasujú. V arénach sa tu totiž tlčie Cristiano Ronaldo a aj DJ Salvatore Ganacci. V príbehu majú veľmi divné miesto, vlastne sa na seba ani až tak nepodobajú a aj keď som si súboje za nich užil, zanechali trochu divnú pachuť. Prečo vlastne tu sú? Ale teda aspoň musím pochváliť to, že napríklad Ganacci má medzi útokmi pohyby známe z jeho vystúpení na Tomorrowlande či z videoklipov. Ronaldo zas v boji využíva loptu. Dabujú ich ale herci, nie oni sami seba.

Vizuálne sa to jasne odlišuje od ostatných hier na trhu, má to vlastnú identitu a štýl, ale osobne sa mi hra až tak nepáči. Samozrejme, nadväzuje na predchádzajúce hry spred 26 rokov, ale možno by to dnes chcelo niečo trochu iné. Niektoré animácie, kedy cez seba prechádzajú modely, mi už trochu režú oči. Hlavne tie víťazné po konci súbojov. Také niečo už dnes človek vidieť nechce, nevyzerá to dobre. Sú to drobnosti, ale celkový dojem by bol lepší, keby to tu nebolo.