Pirátska power-fantasy v topánkach svalnatého piráta je koncept na mieru ušitý pre mlátičku na štýl starých character action hier z doby PS2. V jednej ruke meč a v druhej pištoľ, je čas na lov pokladov a zachraňovanie krásnych slečien.

Hlavným aspektom hry je súbojový systém. Hráčovi ponúka hŕstku kombo útokov, ktoré si odomyká naprieč hrou. Každý útok poskytuje iné výhody, buď má väčší dosah, je rýchlejší, alebo zasiahne viac nepriateľov. Vykonať kombá nie je nič ťažké, stačí si zapamätať kombináciu ľavého a pravého tlačidla na myši. Hra mala potenciál a mohla nejako premixovať tieto kombá pre väčšiu hĺbku. Zároveň začínate s príliš málo útokmi. Bolo by to zábavnejšie už od prvej sekundy, keby hra poskytla aspoň jedno alebo dve kombá navyše.

Nepriateľom je možné brať zbrane, ktoré sa síce rozbijú relatívne rýchlo, ale sú vždy silnejšie ako hráčov základný meč. Jedným dokončovacím útokom môže hráč nepriateľovi zbraň z ruky hneď vyfúknuť a takto ich striedať. Tieto zbrane nemajú vlastné kombá, ale majú často mocné útoky a efektívnejšie omráčia nepriateľov. Ďalej má hráč k dispozícii pištoľ, granáty a rôzne debny a sudy, ktoré môže hádzať po protivníkoch. Dostupný arzenál je teda dosť široký na to, aby bol vždy zaujímavý.

Okrem samotného zabíjania dáva hra možnosť navyšovať svoj streak útokov. Ten sa resetuje, ak hráč neútočí príliš dlho, nie nutne ak vytankuje jeden alebo dva zásahy. Útoky protivníkov hráč buď blokuje, alebo pred nimi uskakuje. Kombinácia týchto mechaník a protivníkov s rôznymi odolnosťami, dosahom a typmi útokov, vedie hráča k nutnosti taktizovať a obmieňať útoky a zbrane za pochodu, nielen za účelom prežitia, ale ideálne aj aby dosiahol čo najvyšší sled útokov bez prerušenia.

Problém súbojov je ale ten, že niektoré útoky dokážu aj ťažších nepriateľov uzamknúť do sledu omráčení, a to bez veľkej snahy zo strany hráča, stačí dané útoky spamovať. Vo veľkých súbojoch to hráč nemôže robiť donekonečna, menšie súboje sa ale stanú triviálnymi. Je to problém skôr v prvej tretine hry. AI obecne je kompetentná, sem-tam sa ale pajáci zaseknú o nejaký predmet alebo hráča ignorujú, ale nie často. Bossovia mali z väčšej časti potenciál, ale priveľa z nich sa spolieha na triky alebo quick-time eventy namiesto naozaj unikátnych mechaník. Ich útoky a celkový štýl boja sa navyše zvyčajne až príliš podobajú obyčajným nepriateľom. Nemajú ani vlastné mená alebo osobnosť, mnohí z nich sa ani v hre neobjavili pred samotným súbojom.

Quick-time eventy sa v hre objavujú často. Niekedy sú totálne nečakané a keď hráč zlyhá, musí najprv počkať, kým jeho postava umrie v prestrihovej scéne, kým dostane šancu quick-time event zopakovať. Dá sa to ale smiešne obísť – stačí všetky štyri klávesy (ľavé a pravé tlačidlo myšky, E a Q) stláčať naraz. Hráč nebude potrestaný za zlý kláves, len za to, ak nestihne stlačiť ten správny. Znamená to, že quick-time eventy budú vždy buď otravné, alebo triviálne. Sú ale, samozrejme, len malým aspektom hry.

Kamera sa ovláda sama a vždy vás napasuje do prednastaveného uhla, podobne ako napríklad v starých God of War. Tento prístup je sám osebe v poriadku a v Captain Blood je takmer vždy nastavený uhol tak, aby hráč videl akciu a všetky dôležité elementy prostredia. Niekedy sa ale kamera zabuguje a priblíži sa až nechutne blízko k postave, takže musí hráč danú pasáž resetovať. Inokedy je defaultný kamerový uhol skrátka nevhodný a nedá hráčovi dostatočný výhľad na situáciu. To sa ale nedeje tak často.

Level dizajn nemá veľmi cenu riešiť, pretože je lineárny, s výnimkou občasnej skrytej truhly. Tieto tajomstvá sú zaujímavo schované za kamerovými uhlami a skrývajú peniaze, občas liečenie. V druhej polovici hry začnú byť príliš zjavné, niekedy si až hráč nie je istý, či ide o hlavnú alebo vedľajšiu cestu, kým nenarazí na truhlu. V prvej polovici hry je tajomstvo dobre schované, malá lokácia hráča k truhle naviedla rýchlo. Celkovo by sa mapám a hrateľnosti zišlo trochu variácie, napríklad nejaké hádanky alebo viac pascí.

Príbeh slúži len ako zámienka presúvať kapitána Blood z lokácie do lokácie, s cieľom prerúbať sa hordami vojakov, banditov a iných pirátov. Postavy sú zvyčajne buď veľmi generickí antagonisti bez osobnosti, alebo generické obete a dámy v núdzi. Aby toho nebolo málo, dialógy ani poriadne nie je počuť, pretože sú všetky podstatne tichšie než ostatné zvuky v hre. Ale ozvučenie zbraní, útokov a nepriateľov je skvelé. Každý výstrel z pištole znie ako explózia, v tom najlepšom slova zmysle. Vizuálne je hra tiež veľmi prívetivá. Vývojárom sa podarilo trafiť ten správny PS2 look a prostredia sú všetky veľmi pestré a rôznorodé. Výnimkou sú tváre, ktoré sú prakticky statické a bez emócií, čo je v súlade s drevenosťou všetkých postáv.

Captain Blood je zábavná, svižná rúbačka s prívetivým vizuálom. Ktorýkoľvek fanúšik hier ako God of War alebo Heavenly Sword by si tu našiel svoje. Dosiahla by ale vyššie kvality, keby sa vývojári viac pohrali viac s level dizajnom. Nepomáha ani nezáživný príbeh, ktorý slúži len ako výhovorka pre akciu. Aspoň za jedno prejdenie ale táto hra stojí.