Séria Super Mario Bros. oslavuje 40 rokov! Fúzatý taliansky inštalatér je tu s nami už naozaj dlho a jeho ikonická séria má na konte okolo pol miliardy predaných kusov. Priniesla mnoho nezabudnuteľných momentov a aj legendárne časti. Postupne pribúdali pixely aj polygóny a možno by sa aj dalo povedať, že  séria ide aj kvalitatívne iba hore a posúva už tak galakticky nastavenú latku kvalitu. K niektorým starším hrám sa ale oplatí opätovne vrátiť, lebo majú stále čo ponúknuť. Pri tejto príležitosti Nintendo oživuje dve hry, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo japonská firma kedy vydala.

V jednom balení na obe generácie Switchu dostávame Super Mario Galaxy + Super Mario Galaxy 2, ikonické Wii hry, ktoré svojimi hodnoteniami patria medzi to najlepšie vo videohernej histórii. Obe už síce majú svoj vek (prvá časť vyšla v roku 2007 a druhá v roku 2010), ale stále sú to vynikajúce 3D platformovky, ktoré sa aj dnes na žánrovú konkurenciu pozerajú zhora. Prečo? Máte príležitosť si to sami vyskúšať. Nie je to však len o tom, že dostanete dve hry v jednom balení. Dočkali sme sa aj technologických a obsahových vylepšení.

Hry vychádzajú na obe generácie Switchu, no musím podotknúť, že sa táto recenzia týka len verzie pre Switch 2. Len tá totiž beží v 4K na TV a v 1080p v handhelde, no prináša tiež možnosti navyše, ako je napríklad možnosť ovládania myšou. Ak chcete siahnuť po verzii pre prvý Switch, toto sú veci, ktoré nedostanete. Stále však do rúk dostanete dve perfektné hry s obrovskou hromadou obsahu. Len v základe ste s nimi mohli dokopy stráviť pokojne 30-40 hodín, teraz sa k tomu pridávajú ďalšie. A ak budete chcieť splniť všetko, na 70 hodín sa dostanete ako nič.

Galaxy 1 aj 2 sú v zásade tá istá hra. Respektíve dva pokusy o ten istý materiál. Už na prvý raz to vyšlo výborne, ale niekto si povedal, že sa to dá aj lepšie. Vidieť to v mnohých oblastiach hier, ale najviac je to badateľné snáď na príbehu, ktorý je v zásade v oboch prípadoch o tom istom. Len raz za veľmi dlhú dobu sa opakuje nebeské divadlo padanie hviezd, ale od idylky to má ďaleko. Je to síce krásne divadlo, ale naruší ho Bowser a to hneď dvakrát. V oboch prípadoch unesie princeznú Peach, akurát vždy trochu inak. Rozdiely tu nie sú dôležité, keďže v oboch prípadoch to Maria vyšle na cestu naprieč galaxiou.

Dôležité na príbehoch je, že prinášajú nové postavy a nové koncepty, ktoré sa aj neskôr v sérii opakovali. Napríklad sa tu prvý raz objavili Lumy, taktiež tu premiéru zažila ďalšia princezná - Rosalina. No a prvý raz sme mohli stretnúť aj Captaina Toada, známeho hľadača pokladov a dobrodruha, ktorý sa vždy objaví tam, kde je treba. Tieto hry neboli nikdy až tak založené na príbehoch a v zásade tu ani nie sú až také potrebné, ale teraz, s takmer 20 ročným odskokom, môžeme vidieť ako formatívna bola Galaxy série pre ďalšie Mario tituly.

Hrateľnosť sa v každej novej Mario hre na povrchu javí tradičná a klasická, ale pod povrchom sa skrýva množstvo nových systémov, ktoré z toho robia moderný zážitok. A práve v Galaxy prišiel skutočne skokový rozdiel v hrateľnosti oproti predchádzajúcim 3D Mario hrám. Áno, v zásade stále beháte po leveloch a skáčete nepriateľom po hlavách. Ale nie je to len o tom. Keďže pôvodné hry vyšli na Wii, vo veľkom ťažili z pohybového ovládania. Inak to nie je ani teraz a obe časti využívajú kombináciu tradičného ovládania, pohybového ovládania a prípadne aj dotykového v handheldovom režime.

Niektoré z týchto možností sú len menší gimmick, iné zas naozaj funkčne zakomponované. Dôležité ale je, ako dobre a intuitívne je to spracované. Vlastne si len párkrát vyskúšate tieto možnosti a hneď vám príde pohodlné tak hrať. A cestách môžete prstom na displeji zbierať hviezdy, ktoré nie sú úplne vo vašom dosahu. Na telke zas môžete pohybom dočasne omráčiť nepriateľov, keď je toho už na vás veľa. V oboch prípadoch viete dotykom či pohybom využívať špeciálne schopnosti Yoshiho, keď ho dokážete osedlať. To všetko vám už behom prvých pár chvíľ príde prirodzené. A ak to porovnám s originálom, možno je to teraz aj máličko pohodlnejšie. Alebo premeňte ovládač na myš a môžete hrať aj tak.

Navyše je na tomto systéme postavená aj asymetrická lokálna kooperácia. Stačí pripojiť druhý ovládač a druhý hráč preberie mieridlo. Teda v prípade prvej hry, v Galaxy 2 sa už z vás stane Co-Star Luma. Nemáte v rukách toľko možností ako Mario, ale stále dokážete zbierať úlomky hviezd, stále dokážete bojovať s nepriateľmi, no a v dvojke už aj priamo, keďže Luma je plnohodnotná postavička. Síce nevie zbierať power-upy, ale stále si dokážete užiť veľmi peknú kooperáciu a je to skvelé najmä na hranie s deckami, ktoré majú dojem, že skutočne pomáhajú, ale nehrozí im napríklad smrť a podobne. K tomu v dvojke dokáže druhý hráč aj aktivovať spínače, zbierať hríbiky aj mince a podobne. A ak vám nevyhovuje ovládanie pohybom, druhý hráč môže Joy-Con 2 len obrátiť senzorom dole a používať ako myš.

Galaxy nie sú hry, ktoré by bola vystavané na úplne tradičných leveloch. Hrajú sa s perspektívou a aj gravitáciou. Koniec koncov sa obe odohrávajú vo vesmíre, kde navštívite rôzne planéty, veľké aj malé, ktoré prinášajú nové nástrahy a ak si nedáte pozor, v najhoršom prípade môžete skončiť až v čiernej diere. Často po planétach beháte dole hlavou, vŕtate sa v ich vnútri, využívate na prechádzanie rôzne trubky a iné mechanizmy. Sprvu je to chaotické, časom si na to ale zvyknete a ak je niečo dole hlavou, už vám to nebude robiť problém.

Každý ďalší level srší novými nápadmi a každý sa skladá z niekoľkých rôznych častí. Jeden level neraz tvorí viacero planét a aj niekoľko rôznych neraz skrytých zákutí, kam sa dostanete len správnym načasovaním a šikovnosťou. Pritom progres vpred je limitovaný nazbieranými hviezdami. Niektoré levely obsahujú viac hviezd, takže sa do nich oplatí vrátiť. Pri opakovanom hraní ale ponúkajú niečo nové - nové cestičky, nových nepriateľov a aj nové výzvy. Dvojka robí lepšiu robotu štruktúre hry. Jednotka je obsahovo nabitá a so špičkovým dizajnom levelov, ale možno pôsobí až trochu otravne hub, do ktorého sa vraciate.

Síce si ho často rozširujete, sprístupňujete nové kúty, pribúdajú tam prvky a podobne, ale dvojka je v tomto jednoduchšia a skôr sa dostanete do samotného ďalšieho levelu. A tu sa ukazuje, že menej je niekedy viac. V jednotke sú tie prvky fajn, ale v dvojke rýchlejšie prechádzate z levelu do levelu a práve tam je najväčšia zábava. Odbočky tu sú, ale nie je to až tak o nich. A dokonca, aj napriek tomu, že jednotka je explózia nápadov, dvojka to posúva ešte na novú úroveň, prináša väčšiu variabilitu, Yoshiho v niekoľkých podobách a tak vymaznanú hrateľnosť, až sa vám nechce veriť. Aj po toľkých rokoch a aj po prejdení na Wii. A toto nové vydanie? K už tak bohatej ponuke pridáva aj štipku nového obsahu, ktorý tu krásne zapadne a ešte viac rozširuje už tak bohatú hrateľnosť.

Nie je to len o tom hopsaní a „strieľaní“ hviezd po nepriateľoch. Maria to spoznáte v niekoľkých rôznych podobách, ktoré vám umožnia prekonávať čoraz viac zapeklité prekážky a výzvy. V prvom rade sú to štandardné power-upy, ktoré poznáte z mnohých iných Mario hier, ale aj tu pekne organicky zapadli, či už je to Fire Flower alebo niečo iné. Hry priniesli aj nové druhy power-upov, ktoré doplnili rôzne ďalšie itemy. Napríklad vrták, ktorým sa dokážete prevŕtať z jedného pólu planéty na druhý. No a rovnako nápadité je to aj s nepriateľmi, ktorých je tu množstvo rôznych druhov s klasickou súbojovou schémou, ale boje na malých planétach tomu dávajú vlastný twist, aký majú len Galaxy hry.