S príchodom lepšej grafiky, prestrihových scén a vizuálnych efektov, sa čoraz viac štúdií rozhodlo tvoriť hry, ktoré sa zameriavajú na silný príbeh a atmosférický filmový zážitok. Často sa u nich ale prehliada hrateľnosť a stavajú všetko na už spomenutý audiovizuálny zážitok. Práve Aphelion sa zameriava na dané aspekty a snaží sa upútať pozornosť fanúšikov, ktorí preferujú hlbší zážitok z hry. Aphelion je teda filmová akčná adventúra hraná z pohľadu tretej osoby. Hra čerpá námet z sci-fi žánru a dáva vám možnosť preskúmať neobývanú planétu, z duálnej perspektívy dvoch emocionálne prepojených osôb. 

Píše sa rok 2060 a ľudstvo čelí existenčnej kríze. Zem bude onedlho neobývateľná z dôvodu neupresnených globálnych environmentálnych problémov. Preto sa vedci z európskej vesmírnej agentúry ESA rozhodnú vyslať dvoch najlepších kozmonautov v rámci výpravy na novoobjavenú planétu Persephone. Thomas a Ariana sú však spojení nielen spoločným poslaním, ale aj intímnou minulosťou, ktorá ich bude počas cesty ovplyvňovať. Hra začína chaoticky, a to haváriou vesmírnej lode a dopadom na planétu. Ariana a Thomas sa ocitnú na kilometre vzdialení a musia si k sebe nájsť cestu. A okrem iného aj zistiť, či by mohlo ľudstvo prežiť v tejto neskrotnej ľadovej pustatine.

Už pri spustení mi hra navrhla použitie gamepadu. Poslúchol som a naštartoval som svoj Xbox ovládač a po dohraní vám môžem povedať, že komfortnosť ovládania nie je úplne najlepšia, ale asi stále lepšia ako klávesnica a myš. Hra je rozdelená na 11 kapitol. Väčšinou budete hrať za jednu postavu viac kapitol po sebe s tým, že sa budú striedať.  Hrateľnosť je pri prechádzaní s týmito postavami rozdielna, ale niektoré aspekty majú spoločné. Prejdenie vám bude trvať približne 8-10 hodín počas 11 kapitol. Po dohraní si môžete kapitoly v ľubovoľnom poradí zahrať znova. 

Ariana sa šplhá po skalách, pričom využíva uchopovací hák, s ktorým zlaňuje skalné steny alebo sa rozhojdá a skáče na vzdiaľme skalné rímsy. Prídu aj akčné sekvencie, kde vaša postava automaticky uteká/kĺže sa pred nebezpečím a vy len ovládate jej smer. Obe postavy majú na ruke navigátor, ktorým si môžete pozrieť aktuálny cieľ, ktorý máte sledovať. Okrem toho vám aj ukazuje sekundárne zaujímavé objekty. Občas si budete cestu musieť vytvoriť cez anomálie, ktoré preladíte svojím elektromagnetickým prístrojom, čo máte na druhej ruke. Napríklad si zo skál vytvoríte most alebo si odokryjete kryštál vo vysokej polohe, na ktorý sa môžete zavesiť. 

Pri hraní za Thomasa sa tempo hry značne spomalí. Keďže je po havárií zranený a má poškodenú vzduchovú kapsulu, pohybuje sa pomaly a obmedzuje ho nedostatok kyslíka. Pri prechádzaní si teda budete musieť doplňovať kyslík a vyberať čo najrýchlejšiu cestu k ďalšej kyslíkovej stanici. Thomas svoj hák používa na strhávanie železných konštrukcií, aby si vytvoril novú cestu.

Na planéte nie ste sami. Prenasleduje vás mimozemský organizmus v tvare červa, ktorý sa pohybuje vzduchom. Vedci, ktorí planétu skúmali pred vami, ho nazvali Nemesiss. Stretnete ho hlavne na uzavretých miestach, ako sú jaskyne a laboratóriá. Táto nebezpečná entita vás síce nevidí, ale zato jej sluch je veľmi dobrý. Práve preto si musíte dávať pozor, aby ste nerobili hluk prechádzaním cez vodu a behaním. Pomôcť vám môže aj váš elektromagnetický prístroj, ktorým viete so správnou vlnovou dĺžkou aktivovať anomáliu, čo vydáva prenikavý zvuk a ten upútava pozornosť Nemesiss. 

Grafika a soundtrack sú za mňa najlepšie aspekty hry. Nekonečná ľadová pustatina sa po čase zunuje, ale to neuberá na kráse prostredia, ktoré sa tvorcom hry podarilo vytvoriť. Počasie sa mení - raz je na planéte teplo, sneh sa začne topiť a vytvárať jazera, inokedy zas nastane snežná fujavica a blesky. Hra je síce systémovo dosť náročná, ale zato bez zasekávania a najväčší pokles fps som si všímal pri vode. Prestrihové scény sú spravené v poriadku, len herecké výkony by mohli byť o niečo lepšie. Hra obsahuje aj rozsiahly fotorežim, s ktorým si môžete spraviť pekné zábery. Inštrumentálna hudba je výborne spracovaná, len škoda že je využitá menej, ako by som očakával. 

Je vidno, že na audiovizuálnom aspekte hry si dali vývojári záležať, ale čo sa týka ostatných súčastí hry, bol som veľmi sklamaný. Pre mňa boli prvé štyri kapitoly strašne nudné, ale ani potom sa tempo hry a gameplay veľmi nezlepšili. Hra ma začala baviť až pri posledných troch kapitolách. Sekvencie, kde za Arianu lineárne prechádzate a preliezate cez ľadovú pustatinu, boli veľmi dlhé a jednoduché mechaniky, ako je balansovanie na rímse alebo používanie EM prístroja, sú strašne nezáživné.

Akčné sekvencie síce tempo hry zrýchlili, ale boli krátke a okrem vyhýbania sa pri nich nič nerobí. Pri lezení niekedy dlho trvá, kým vám hra dá možnosť vyskočiť na vzdialenú rímsu a pri prechode z lana na stenu som tiež často stláčal všetky možné tlačidla bez úspechu. Celkovo hrateľnosť je veľmi slabá. Aj keď sa pri takýchto hrách neočakáva veľká prepracovanosť v tomto smere, tej interakcie s okolím je v hre málo. Napokon sa z hry stane už v tejto dobe bežný walking simulátor. 

Veci, čo som spomenul v predošlom odstavci, by sa dali odpustiť, keby bol zaujímavý aspoň príbeh. To sa za mňa ale nestalo. Hlavné postavy neboli dostatočne zaujímavé na to, aby sa človek zaujímal o ich puto. Ariana sa prejavuje veľmi emocionálne a je pravda, že počas hrania prežíva ťažké chvíle, ale po istej dobe to začne byť otravné a nepríjemné. Thomas to má síce ľahšie, a preto občas pridá nejaký vtip, ale tiež nebude ten dôvod, prečo by ste chceli pokračovať v hraní. Príbeh je predvídateľný a vlastne už pred „najväčším odhalením” som vedel, čo sa stane. Za mňa je najväčší príbehový problém, že sa autori zamerali viac na vzťah medzi Arianou a Thomasom a odhaľovanie tajomstiev planéty zaostalo.   
 
Aphelion dokázal vytvoriť krásny svet s úžasnou hudbou, ale zabudol na najdôležitejší aspekt hry - hrateľnosť. Príbeh sa počas hrania nikdy nerozbehol a nakoniec ani nezaujal, pričom hlavné postavy sú generické. Pri tvorbe hry vždy nestačí výborné audiovizuálne a filmové spracovanie a práve Aphelion je toho živým dôkazom.