40 rokov od Černobyľu - ktoré hry nás zaviedli do zóny?

Pred štyridsiatimi rokmi, 26. apríla 1986, došlo v černobyľskej jadrovej elektrárni k havárii, ktorá sa zapísala medzi najväčšie technologické katastrofy moderných dejín. Výbuch štvrtého reaktora vtedajší Sovietsky zväz najskôr nepriznal a snažil sa rozsah udalosti utajiť. Lenže rádioaktívny mrak sa nedal zastaviť hranicami ani politickými vyhláseniami. Zvýšené hodnoty radiácie zaznamenali vo Fínsku aj vo Švédsku a práve poplach vo švédskej elektrárni Forsmark 28. apríla 1986 výrazne prispel k tomu, že Sovietsky zväz musel haváriu priznať.

Ak si na to obdobie pamätáte, u nás sa informácie objavili až s oneskorením. Najskôr v strohej podobe, cez sovietsku agentúru TASS, a následne sa v správach priznali dvoch mŕtvych. Skutočný rozsah katastrofy sa však k verejnosti dostával postupne a často cez zahraničné médiá. Černobyľ tak nebol len technickou haváriou, ale aj ukážkou toho, ako sa v totalitnom systéme narábalo s informáciami.

Po rokoch sa však z Černobyľu stal aj silný kultúrny symbol. Opustená Pripjať, zarastené sídliská, prázdny lunapark, vojenské kontroly, radiácia a zakázaná zóna vytvorili obraz miesta, ktoré pôsobí znepokojivo aj bez akejkoľvek fikcie. Téma bola predlohou pre knihy, filmy, seriály, a prebežne po nej siahli aj hry. Niektoré ho využili ako kulisu pre akciu, iné ako základ survival hororu, ďalšie sa pokúsili priblížiť samotnú katastrofu alebo prácu ľudí, ktorí po nej zasahovali.

Pri príležitosti 40. výročia sa preto pozrime na hry a série, ktoré Černobyľ, Pripjať alebo samotnú Zónu využili ako tému, prostredie alebo inšpiráciu:

S.T.A.L.K.E.R. séria

Najvýraznejšie sa Černobyľ do hier zapísal cez sériu S.T.A.L.K.E.R. od ukrajinského GSC Game World. Tá síce nevznikla ako priamo ako spracovanie katastrofy, ale prepracovala tému knihy Piknik pri ceste, ku ktorej pridala tému Černobyľu a z jeho zakázanej zóny vytvorila vlastnú mytológiu. Havária elektrárne je tu len základom, na ktorý nadväzuje alternatívna história, druhá katastrofa, anomálie, mutanti, artefakty, ozbrojené frakcie a samotní stalkeri, ktorí do Zóny vstupujú kvôli peniazom, vede, viere alebo jednoducho preto, že mimo nej už nedokážu žiť.

Prvý diel S.T.A.L.K.E.R.: Shadow of Chernobyl z roku 2007 ukázal Černobyľ ako nehostinné miesto, kde sa postsovietska realita mieša so sci-fi hororom. Nešlo len o prestrelky a mutantov, ale hlavne o atmosféru. Opustené budovy, hrdzavá technika, prázdne dediny, vojenské stanoviská a neustály pocit, že sa hráč nachádza v priestore, ktorý nemal byť nikdy znovu obývaný. Hra mala pri vydaní technické chyby a pôsobila drsne, no možno aj jej neotesanosť, systémovosť a nepredvídateľnosť pomohli vytvoriť kultovú klasiku.

Na tento základ nadviazal Clear Sky, ktorý slúžil ako prequel a viac rozvíjal konflikty medzi frakciami. Zóna tu pôsobila aktívnejšie, viac vojensky a menej osamelo. Hra však nebola prijatá tak silno ako prvý diel, keďže ju brzdil technický stav a nie všetky nové mechaniky fungovali ideálne. Call of Pripyat následne pôsobil ako vyzretejší diel pôvodnej trilógie. Lepšie vyvážil prieskum, úlohy, atmosféru aj survival prvky a práve preto ho časť hráčov dodnes považuje za najlepšie hrateľnú časť série. 

Po dlhých rokoch sa séria vrátila v titule S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl. Pokračovanie prinieslo modernejšie spracovanie Zóny, väčší otvorený svet a detailnejšie prostredie. Zároveň si však pri vydaní nieslo starú stalkerovskú kliatbu v podobe technických problémov. Hráči chválili atmosféru, svet a návrat do Zóny, ale upozorňovali na bugy, problémy s AI a nedotiahnuté systémy. Hra však následne dostávala nové updaty, ktoré postupne opravovali jej najvýraznejšie problémy a teraz čaká na prvú expanziu.

S.T.A.L.K.E.R. tak najvýraznejšou hernou interpretáciou Černobyľu. Katastrofu neukazuje realisticky, ale pretvára ju na symbol.

Chernobylite séria

Druhým výrazným príkladom je Chernobylite od The Farm 51. Ten sa síce príbehovo tiež výrazne opiera o sci-fi, horor a nadprirodzené prvky, no oproti S.T.A.L.K.E.R.ovi kladie väčší dôraz na rekonštrukciu skutočných lokalít černobyľskej zóny. Vývojári pri hre využívali fotogrametriu, 3D skeny a podklady zo skutočných miest, pričom do zóny cestovali, zbierali tisíce fotografií a časť prostredia skenovali aj pomocou dronov. Vďaka tomu pôsobí samotné prostredie autentickejšie, hoci dej postupne smeruje do sci-fi survival hororu s craftingom, voľnejším prieskumom, bojom a nelineárnym príbehom.

Prvý Chernobylite stavia hráča do úlohy Igora, bývalého fyzika, ktorý sa vracia do Zóny pri pátraní po stratenej snúbenici. Hra kombinuje prieskum, survival prvky, crafting, budovanie základne, rozhodnutia a psychologický sci-fi príbeh. Černobyľ tu nie je len bojová mapa, ale aj miesto traumy, spomienok a osobnej posadnutosti. Zóna má melancholickejší tón než v S.T.A.L.K.E.R.ovi a viac pracuje s tým, čo po katastrofe zostalo v krajine aj v ľuďoch.

Odozvy na Chernobylite boli prevažne pozitívne, najmä vďaka atmosfére, prostrediu a vizuálnemu spracovaniu. Slabšie hodnotené boli hlavne súboje a niektoré survival mechaniky, ktoré nepôsobili vždy tak presvedčivo ako samotný svet. Hra však mala jasnú identitu a dokázala sa od S.T.A.L.K.E.R.a odlíšiť tým, že Černobyľ nebrala len ako lovisko artefaktov, ale aj ako priestor osobného príbehu.

Chernobylite 2: Exclusion Zone sa následne pokúša sériu rozšíriť smerom k väčšiemu otvorenému svetu a akčnejšiemu RPG. Pridáva viac boja, vývoj postavy, rôzne štýly hrania, základňu a väčší dôraz na prieskum. Zatiaľ má hra zmiešané používateľské recenzie, pričom hráči oceňujú návrat do Zóny, ale kritizujú nedotiahnutosť, technický stav a odklon od komornejšieho tónu jednotky. Uvidíme, čo ponúkne vo finálnej verzii. 

V každom prípade aj Chernobylite je zaujímavým využitím Černobyľskej katastrofy.

Call of Duty 4: Modern Warfare

Černobyľ a Pripjať sa výrazne zapísali aj do Call of Duty 4: Modern Warfare, hoci tu nejde o hru venovanú samotnej katastrofe. Misia All Ghillied Up patrí medzi najznámejšie momenty celej série. Hráč sa v nej spolu s kapitánom MacMillanom zakráda cez opustené okolie Pripjati, aby sa dostal na pozíciu pre ostreľovačskú misiu.

Táto časť nepracuje s Černobyľom historicky. Katastrofa je tu skôr dôvodom, prečo vznikol opustený priestor vhodný pre tajnú vojenskú operáciu. Pripjať funguje ako kulisa ticha, napätia a neviditeľného nebezpečenstva. Zároveň ukazuje, akú silu má samotné prostredie aj bez mutantov, anomálií a sci-fi prvkov.

Odozva bola mimoriadne silná. All Ghillied Up sa dodnes často spomína ako jedna z najlepších misií v akčných hrách. Nie kvôli veľkoleposti, ale pre tempo, atmosféru, opatrný postup a ikonické prechádzanie cez opustené mesto.

Chornobyl Liquidators

Chornobyl Liquidators ide úplne iným smerom. Nesnaží sa z Černobyľu spraviť sci-fi Zónu, ale vracia sa bližšie k samotnej havárii a ľuďom, ktorí museli riešiť jej následky. Hra sa sústredí na likvidátorov, teda pracovníkov a vojakov, ktorí po výbuchu zasahovali v extrémne nebezpečných podmienkach. Nejde o príbeh o skúmaní Zóny, ale o reálnych ľudí, radiáciu, KGB a morálne rozhodnutia.

Téma je silná, pretože namiesto dobrodružstva v zakázanej oblasti ukazuje špinavú, nebezpečnú a psychicky náročnú prácu po katastrofe. Hráč sa stretáva s radiáciou, evakuáciou, príkazmi režimu aj rozhodnutiami, ktoré mali dosah na životy ľudí.

Problém je, že samotné spracovanie nedosiahlo silu témy. Odozvy hráčov sú skôr zmiešané až slabšie. Chornobyl Liquidators má zaujímavý historický zámer, ale podľa hodnotení naráža na technické a herné nedostatky. Do prehľadu sa preto hodí ako príklad hry, ktorá chcela k Černobyľu pristúpiť vážnejšie, no potenciál nenaplnila.

Radiation City

Do zoznamu patrí aj Radiation City od Atypical Games. Ide o survival akciu, ktorá pôvodne vznikla pre mobily a neskôr sa dostala aj na ďalšie platformy. Hra sa odohráva v Pripjati štyridsať rokov po havárii a posiela hráča do otvoreného prostredia plného radiácie, zvierat, zmutovaných bytostí, výbavy a opustených budov.

Černobyľ tu slúži hlavne ako kulisa pre otvorený survival. Radiation City nepracuje s katastrofou do hĺbky a ani sa nesnaží o výraznejšiu historickú rekonštrukciu. Skôr využíva známe prvky Zóny ako atmosférické ihrisko na prieskum, lootovanie a prežitie.

Na mobiloch mohla hra pôsobiť ambiciózne, keďže prinášala otvorenejší survival zážitok v prostredí, ktoré hráči poznali zo známejších titulov. Pri prenose na Switch konzolu však jej limity viac vynikli. Táto verzia mala slabé prijatie a výrazne negatívne recenzie, ktoré kritizovali technický stav aj hrateľnosť.

Fear the Wolves

Už zrušený Fear the Wolves bol pokus preniesť černobyľskú Zónu do battle royale žánru. Hrateľnosť využívala radiáciu, mutantov, anomálie a nebezpečné počasie ako prvky, ktoré mali odlíšiť zápasy od bežných multiplayerových arén. Na papieri to dávalo zmysel, keďže Zóna je prirodzene vhodná pre boj o prežitie.

Ale samotná atmosféra nestačila. Hra si nedokázala vybudovať stabilnú hráčsku základňu a postupne zapadla. Fear the Wolves je preto skôr zaujímavou poznámkou pod čiarou. Ukazuje, že Černobyľ môže fungovať aj v multiplayeri, ale len vtedy, keď má hra dostatočne silné systémy, obsah a dlhodobú podporu.

Menšie hry

Na okraj sa dá spomenúť aj Chernobyl VR Project, ktorý nie je klasickou hrou, ale skôr virtuálnou dokumentárnou prehliadkou Černobyľu a Pripjati. Využíva VR, 3D skeny, fotografie a videá na to, aby hráčom priblížil skutočné miesta bez akčnej nadstavby. V prehľade funguje ako kontrast k akčným hrám, keďže Zónu chápe viac ako digitálnu pamäť než ako priestor na boj.

Kuriozitou je aj Isotopium: Chernobyl, bývalý browserový remote reality projekt, v ktorom hráči cez internet ovládali reálne diaľkovo riadené vozidlá pohybujúce sa po fyzickom modeli černobyľskej zóny. Nešlo teda o klasickú videohru, ale o zvláštny hybrid online hry, RC modelu a tematickej atrakcie.

Zbežne možno spomenúť aj CHERNOBYL: Death May Die, malý indie psychologický horor z roku 2023. Ten využíva Černobyľ skôr ako hororovú kulisu než ako hlbšie spracovanú tému a odozvy mal slabé, takže v takomto prehľade stačí ako okrajová poznámka.

Zóna ako kult

Černobyľ v hrách nikdy nebol len jednou témou. Pre niektoré tituly je to historická tragédia, pre iné opustená vojenská kulisa a pre sériu S.T.A.L.K.E.R. sa stal základom celej modernej mytológie Zóny. Najlepšie hry s touto témou fungujú vtedy, keď rešpektujú silu miesta a nespoliehajú sa len na radiáciu, masky a zarastený lunapark.

Práve preto dodnes najviac rezonuje S.T.A.L.K.E.R. Realitu výrazne prekrútil, ale pochopil, že Černobyľ nie je len o výbuchu a radiácii. Je aj o tichu, prázdnote, opustených domoch a pocite, že niektoré miesta by človek možno vôbec nemal znovu prebúdzať.