Nad klasickou otázkou „A WoW-ko ešte vôbec niekto hrá“ sa už po 20 rokoch netreba pozastavovať. MMO hit Blizzardu sa dostal do bodu existencie, kde pravoverní fanúšikovi hrajú každý datadisk, odpadlíci asi už predali svoje PC alebo sa utiekajú k inej MMO (Final Fantasy XIV tábor zdraví) a na obzore sú stále noví hráči ochotní vyskúšať, čo to tí tvorcovia Diabla vymysleli a prečo to má úspech.

Po sérii rôzne prijatých datadiskov (Shadowlands? Dragonflight?) sa Blizzard rozhodol nestrieľať každé dva roky do iného smeru, ale zvolil vyššiu mieru kontinuity. Tak vzniklo trio zosúladených datadiskov, resp. Worldsoul Saga. Výhoda je, že po War Within tu máme pekne nadväzujúci datadisk, čo funguje aj ako prostredný diel trilógie. A teoreticky, ak niekto pár datadiskov minul, má veľkú šancu dobehnúť ostatných a naskočiť na súčasnú vlnu WoW. Stačí sa ponoriť do tejto ságy.

Ďalším pozitívom je aj fakt, že Blizzard nečakane skrátil dobu vydania medzi datadiskami. To, čo všetky firmy sľubujú („budeme vydávať častejšie updaty i datadisky“), zrazu tento tím plní. Midnight vyšiel už 18 mesiacov po War Within, čakanie na nové patche nebolo úmorne dlhé a objem obsahu pri štarte nie je vôbec malý. (To len na margo, že dva datadisky WoW vyšli medzi FFXIV: Dawntrail a Evercold).

Takže War Within bol vítaný posun vpred. Nasadenie postupu v hre naprieč celým účtom, šanca pre sólo hráčov získať viac odmien, nápady a záťahy ako Delves. A aj vzťah ľudí a hordy sa dostal do inej roviny. Midnight možno nie je taká kompaktná evolúcia, ale stabilné pokračovanie, ktoré neodskočí preč, ale pokračuje v dejovej línii, pridá pár nápadov a najmä umožňuje konečne riešiť to bývanie...

Ale prekvapivo milovníci Burning Crusade čias si tu môžu prísť na svoje viac ako iní fanúšikovia. To je vďaka prominentnej pozícii prerobených miest Silvermoon City a Eversong Woods. Silvermoon je od začiatku pod paľbou, Quel’thalas región dostáva zabrať a invázii len ťažko vzdorovať. No hráči, postavy Arator, Turalyon i Alleria Windrunner sú pripravení, takže nová kampaň môže začať.

Podobne ako filmové či iné trilógie, aj Midnight sčasti trpí faktorom prostrednej časti: War Within ságu parádne začal, odkedy Xal’atath odkráglila kus Dalaranu a straty boli veľké. Midnight nemá také silné momenty, hoci nostalgia i nové hodiny v Silvermoon City patria k tým lepším zážitkom. Domov krvavých elfov pôsobí tak, že sa vám vynoria spomienky z minulosti a zároveň ste ochotní objavovať nové zákutia (aj tu sa prejaví populárny fenomén vertikality, takže terén sa neupravil iba do šírky).

Kritici síce budú namietať, že je to mierny podraz a od čias prvých datadiskov, kde sme dostali 6-7 nových zón na šupu, sme sa posunuli na cca štyri a aj to sa prerábajú minulé, no to je už daň za WoW po 20 rokoch. Na druhej strane treba hľadať pozitíva, ktoré potešia inú skupinu - áno, tú čo sklamal revamp sveta s Cataclysm - a v tom smere robí Blizzard dobrú prácičku. Jednak má Silvermoon City svoje čaro a nádhernú atmosféru, no najmä Eversong Woods sú aktualizované výrazne viac, prepojené s Ghostlands do spoločnej zóny. Hnusná smrteľná jazva (Dead Scar) je preč, postavy zo starej éry sú späť a tí čo začínali v tejto lokalite (ako môj tatko vo februári 2007) si prídu na svoje.

Navyše kvitujem ešte iný fakt. Po doslova mŕtvych odbočkách či šermovaní s rozličnými prídavkami (ale na Pandariu mi nesiahajte!) je fajn vidieť, že Blizzard sa vrátil k základným dvom kontinentom a nechá hráčov na nich tráviť a viac času, ako iba klasicky zablúdiť späť do Stormwind či Ironforge počas sezónnych eventov. Srdce trollov zaplesá pri pohľade na prerobený Zul’Aman, legende samej o sebe, ktorá už bola dungeon i raid. Dlho som túžil po jej samostatnom prieskume, želanie splnené, lebo zrazu je to plnohodnotná zóna Midnight a radosť ju hrať. Nebojte, jadro Zul’Aman tu stále je, ale okolie sa pekne rozšírilo a aj tu platí, že Blizzard našiel dobré zákutia a atmosféru.

A potom tu máme dve nové zóny, ktoré sčasti ukazujú, že vyčerpanosť je cítiť a vymyslieť niečo fakt nové, je náročné. Voidstorm je dobre zasadený, lebo keď sa toľko skloňuje téma Void, hráči by sa mali do nej ponoriť aj tematicky. Jej pozitívom je prítomnosť novej rasy Domanaar, ktorá pôsobí inak ako partička trollov a elfov, majú v sebe niečo drsné, pirátske a svojské. A najmä ak túžite v novom datadisku objavovať nové témy, lokality i históriu, tak túto úlohu splnia.

Napokon sa o pozornosť hlási Harandar, ktorý má tiež novú rasu a putuje doň cez magický portál (koľký už?) a na ňu som si zvykal asi najdlhšie. Ale potvrdila jednu celkom zásadnú a pozitívnu vec. Netuším, či je to iným tempom hrania, ale postup o tradičnú desiatku levelov mi trval o pár dní viac ako tradične a navyše aj množstvo questov je pomerne vysoké. V posledných datadiskoch ste bežne vyďobali zóny, splnili príbeh a potom naštartovali návštevy dungeonov a raidov - maximálne obohatené o odmeny, lov monštier a minulú sympatickú novinku Delves.

Ale tu ubehol mesiac a na mapke sa stále objavuje sympatická kôpka výkričníkov a je dosť možné, že nové patche sú za rohom a prinesú opäť čosi ďalšie. To ma vedie k ďalšej chvále, že áno, obsah medzi vydaním War Within a Midnight bol lepšie rozložený. Netuším, či je to inšpirácia Final Fantasy XIV, kde sú takmer presne dané odstupy cca 17-19 týždňov, ale Blizzard plní obsahové sľuby a plní hru.

Endgame obsah Midnight je zatiaľ solídny - dungeony boli dobre rozprestreté medzi zóny a dej, ich Mythic verzie predstavujú solídne výzvy. Raidová sezóna začína, lov na kvalitný výstroj je v plnom prúde. Stále platí, že aj sólo hráči si užijú dosť. Nechýbajú opäť Delves a zónové questy, do toho sa hlási aj tzv. Prey systém. Prey znamená v preklade korisť a o to tu vlastne ide. Vo svete sú načrtnuté isté nebezpečné ciele - také epické držky, ku ktorým sa musíte dostať. Pri plnení svetových questov získate indície, kde a ako sa k nim dostať. Postupne sa vám zvyšuje ukazovateľ a keď ho naplníte, môžete hneď upaľovať na miesto, zmastiť ozrutu a získať odmenu. Nič nové či svetoborné, ale autori vás motivujú ísť do tejto aktivity kvôli veľmi solídnym levelom výbavy, ktorú možno získať.

Prey jednak dávajú ďalšiu motiváciu vandrovať po zónach, kde postupne vyčistíte questy, ale najmä sa ich môžete ďalej učiť, spoznávať a užívať si rôzne zákutia. Prey záťahy majú tri stupne obtiažnosti, čo dáva dobrý prísľub na výzvy. Lebo smrť hráča v zlom momente funguje ako penále a znižuje potrebný ukazovateľ na odhalenie cieľa. Otázka znie: bude mať Prey taký úspech ako kedysi Delves? To je zatiaľ ťažké určiť, lebo Delves si užívajú pozornosť už v ďalšom datadisku a Blizzard ich pekne vylepšil. Ale ako paralelná aktivita v ďalších mesiacoch by mohli zabrať.

Pri hrateľnosti je čoraz ťažšie určiť, čo je vo WoW ešte nové, dupľom keď War Within nastolil latku na solídnu úroveň. Ale po tradičnom prekopaní talentov sa tu objavili nové, tzv. Apex talenty. Zatiaľ si na ne zvykám a bude potrebné otestovať ich na väčšom množstve postáv - hoci rozširujú počty, skôr tvoria jasne dané cesty ku špecializácii postáv a sú prepojené na vlastnosti. Troška sa nám tu pomenili aj triedy a spôsob hrania - niektoré vlastnosti skrátka vypadli, čo som pocítil u Paladina i Healera.

Ale napriek absencii a drobnom prekopaní chválim súboje. A najmä som ocenil aj opätovné učenie pri jednej postave a reset talentov odznova. Toto je síce fíčurka, ktorú Blizzard nasadil ešte pár mesiacov pred nasadením Midnight, ale pre absentujúcich hráčov či postavy po rokoch je to veľké plus. Navyše po nasadení Cooldown Manageru vás čaká aj prehľadnejší boj, spoznávanie mechaník bossov a lepšie momenty pri prvých návštevách dungeonov. Ich dizajn je skôr tradičný a vo veľkej miere sa spolieha na hrubú silu a mastenie oponentov s obrovskými počtami HP.

Aj nová DPS špecializácia Devourer pôsobí obdobne. Spočiatku je lákavá, zapadá do tematickej roviny. Ale keď ju skúšate trošku dlhšie, objavíte v nej najmä opakované príkazy, mlátenie dvoch tlačidiel na vyvolanie tretieho a dorážanie nepriateľov. Ale špecialitka s názvom Reap si určite nájde veľkú obľúbu, hodí sa parádne pre masívne útok s pekným vizuálom a k DPS sa hodí.

Osobne nie som veľký zástanca humbugu okolo celej porcie hrania s domom a jeho dekoráciami vo WoW, ale chápem požiadavky komunity riešiť túto oblasť. (Ak sa chcem piplať s domčekom, skôr si pustím Animal Crossing.) Ale po rokoch nárekov a a túžob môžete mať vlastný príbytok a venovať mu hodiny času. Zatiaľ je tu stále otázka predmetov, ich cien a získavania - lebo časť z nich podlieha vyšším cenám alebo riadnemu grindu, ale samotný editor bývania dáva slušné možnosti. Najmä po vzore iných vedľajších aktivít (farmárčenie, garrison) máte zas na práci niečo nebojové, aj sympatické a do veľkej miery plniace očakávania. Priznám sa, zatiaľ som domu venoval pár hodín, ale je možné, že sa k nemu vrátim po plnení questov a únave z dungeonov či raidov.

World of Warcaft: Midnight je vo veľkej miere dobrý datadisk a Blizzard pozitívne prekvapil v istých aspektoch. Už len fakt, že vyšiel po 18 mesiacoch (najkratší čas vydania vôbec) a dodal to očakávané bývaníčko, môže potešiť časť hráčov. Áno, objektívne tu nie je také veľké množstvo nových zón a časť je ešte aj prerobená, ale fungujú nostalgicky i pre nováčikov. Midnight nie je taký zásadný v zmenách ako War Within, ale minimálne dobre zapadá do kontextu, kontinuity a skúša pár noviniek. Ten prísľub kohéznej trilógie sa začína postupne plniť a je to dobrý základ pre jej ďalší rozvoj i ukončenie. Otázky, čo prinesie budúcnosť WoW potom, majú ešte dosť času...