Päť rokov čakania. Presne toľko trvalo, kým sa vízia z dielne Sad Cat Studios premenila z úchvatného traileru na hrateľnú realitu. Dunivá symfónia, krásne modelovaný pixel-art a prísľub temnej, dospelej atmosféry. Odvtedy ubehlo päť rokov, vývojári zo Sad Cat Studios si prešli peklom (vrátane relokácie tímu kvôli vojne) a ja som si kládol otázku: „Môže toto niekedy vyjsť a byť zábavné?“ Odpoveď je konečne tu a môžem uviesť, že Replaced sa celkom vydaril. Je to audiovizuálny monolit, ktorý nám pripomenie, prečo všetci milujeme kyberpunk, aj keď nám pritom budú hrdzavou rúrou mlátiť po hlave.

Uväznený v cudzom tele

Tento kyberpunkový príbeh začína v minulosti, presnejšie v alternatívnej minulosti, kde v roku 1980 americká technologická korporácia Pheonix Corporation prevzala moc nad svojou krajinou. Zabudnite na farebné kolieskové korčule a diskotéky. Phoenix City je výsledkom veľkej nukleárnej katastrofy a morálneho úpadku. V tomto svete je ľudský život lacnejší než náhradná súčiastka do motora. Vy však nie ste iba hocijaký človek. Ste R.E.A.C.H. - umelá inteligencia, ktorá sa za nejasných a tragických okolností ocitne uväznená v ľudskom tele.Tento naratívny háčik nie je len lacným sci-fi klišé. Replaced ho využíva ako hlbokú sondu do témy identity. Ako sa AI učí ovládať svaly, ktoré ju neposlúchajú? Ako vníma bolesť, hlad a strach? Interakcia medzi strojom a biologickým hostiteľom je jadrom príbehu od samého začiatku.

Treba povedať, že príbeh vás neťahá za ruku. Informácie pekne dávkuje cez prostredie, útržky rozhovorov a mrazivé detaily mesta, ktoré vás chce pohltiť. V niektorých prípadoch dokonca odkazuje na skutočnú americkú históriu, aby príbeh ukotvil v uveriteľnej realite. Je to surové, špinavé a v mnohých momentoch až nečakane melancholické prostredie. Celkovo ma najviac prekvapilo jednoducho to, koľko času tvorcovia venovali budovaniu príbehu. Prestrihové scény sú dosť početné a občas trvajú aj niekoľko minút, čo je veľmi netradičná voľba pre hru v retro štýle, žiaľ, bez akéhokoľvek dabingu. Je to však dôkazom sily nosného konceptu a toho, ako dobre štúdio Sad Cat Studios rozvíja príbeh počas hernej doby, vďaka čomu hra zostáva neustále pútavá a podnecuje k celkovému zamysleniu.

Keď 2D klame telom

Ak existuje aspekt, pri ktorom najviac táto hra vyčnieva, tak je to vizuálne spracovanie. Sad Cat Studios vytvorili niečo, čo môžeme pokojne označiť za Pixel-art 2.0.Hra využíva pokročilé techniky osvetlenia, objemovú hmlu a prácu s kamerou, ktoré dodávajú pixelom hĺbku moderného 3D titulu.Výsledkom je hĺbka obrazu, ktorá vyráža dych. Kamera nie je statická, ale dynamicky sa prispôsobuje, čo dodáva správny pocit trileru. Napríklad, keď sa rozbehnete po streche, kamera sa jemne odtiahne, aby ukázala gigantickú panorámu Phoenix City a na chvíľu zabudnete, že ovládate malé zhluky štvorčekov. Musím pochváliť aj celkový art štýl, ktorý tu je spracovaný naozaj dobre. Môžeme vidieť, rôzne blikajúce neónové nápisy, rozpadnuté vlakové stanice, opustené chátrajúce domy a preživších obyvateľov, ktorí sa snažia dožiť ďalšieho rána.

Mechaniky a hrateľnosť: Tanec v blate

Celkovú hrateľnosť tu vieme rozdeliť na tri hlavné piliere: prieskum, platforming pasáže a súbojový systém. Najväčším prekvapením je súbojový systém. Ten sa inšpiroval najmä u série Batman: Arkham, pričom tu zanechal jasnú stopu. Je to „free-flow“ systém postavený na rytme, úderoch a včasnom vykrývaní. R.E.A.C.H. v ľudskom tele nie je žiadny superhrdina. Boje sú brutálne, animácie drvivé a páčilo sa mi, že každý kontakt so zbraňou cítite na vašich nepriateľoch. Boj je plynulý, responzívny a dobre uspokojujúci s rytmom, ktorý pôsobí prirodzene, hneď ako sa doň dostanete. Počas stretov sa často postavíte viacerým nepriateľom naraz, čo vás núti strážiť si pozíciu, načasovanie a kontrolu davu spôsobom, ktorý pôsobí pútavo a nie zahlcujúco. Boje nie sú o bezhlavom stláčaní tlačidiel. Je to rytmický tanec. Musíte sledovať postoj nepriateľa, v správnom momente vykryť úder a vrátiť ho s drvivou silou. Každý zásah rúrou, každé odhodenie nepriateľa o stenu má brutálnu odozvu.

Hra neponúka klasický strom zručností v štýle RPG, ale skôr postupné odomykanie určitých vlastností tela, ktoré sa s R.E.A.C.H. čoraz viac synchronizuje. Nie je to však bezchybné. Občasná neohrabanosť ovládania v úzkych priestoroch dokáže potrápiť a hitbox niektorých protivníkov by si zaslúžil ešte trochu doladiť. Platforming  - skákacie pasáže sú na druhej strane rozporuplnejšie. Prieskum je pomalý, ale zato atmosférický a dáva možnosť vyniknúť svetu. Plošinovkovka stavia na realizmus  takže nečakajte žiadne trojité skoky à la Princ of Persia. Každý pád bolí a každý skok je potreba presne načasovať. Keď sa pohybujete vlastným tempom, funguje to dostatočne dobre - kombinácia lezenia, húpania sa a interakcií s prostredím dodáva hre rozmanitosť. Akonáhle však hra zvýši tlak, najmä v naháňačkách alebo časovo obmedzených úsekoch, začína pôsobiť menej spoľahlivo. Tieto momenty si často vyžadujú úroveň presnosti, ktorá nie je vždy v súlade s tým, ako pohyb postavy pôsobí, čo môže viesť skôr k frustrácii než k pocitu majstrovského zvládnutia mechaniky.

Čo sa týka Stealth (tichý postup) tak ten nenadchne, ale ani neurazí. Je funkčný a nájdu sa momenty, kedy funguje dobre, ale nikdy nepôsobí tak vybrúsene ako súbojový systém. Vaše možnosti sú do istej miery obmedzené a keď sa niečo pokazí, situácia sa vie rýchlo rozpadnúť. Zážitok z hry to úplne nekazí, no pôsobí to ako oblasť, ktorá sa dala rozvinúť viac. V hre sú aj pomalšie pasáže v malom centrálnom svete (hub area), kde plníte sériu vedľajších úloh. Tie dotvárajú svet a postavy, takže pri skúmaní prostredia sa viete podozvedať nejaké tie informácie o svete a jeho histórií. No z hľadiska hrateľnosti môžu pôsobiť trocha repetitívne a občas môžu narúšať tempo hry. Nie je to niečo, čo by výrazne poškodilo celkový zážitok, skôr by som to uviedol ako taký doplnok medzi bojmi.

Hudba a zvuk: Analógové ticho

No a dostávame sa k audio stránke tohto titulu. Pri hraní som mal pocit, že bez dabingu som prišiel o polovicu zážitku. Aby som to upresnil, hra ponúka slušný audio koktail, ktorý kombinuje punk, orchestrálne skladby a industriálne ruchy. Som toho názoru, že hudba celkovo nie je len podmazom, ale aj je aktívnym rozprávačom. Zvuky sú dôležitým pilierom prostredia, ktoré podporujú atmosféru tam, kde sa pohybujeme, napríklad: kvapkajúca voda, bzukot pokazených neónov, vrzgot kovu to všetko dotvára obraz sveta.  Absencia plného dabingu hlavnej postavy mi v skutočnosti dosť chýbala a mám pocit, že by to celkovej atmosfére výrazne dopomohlo. V hre hlavná postava v podstate dosť komunikuje či už rôznymi NPC, alebo zháňa informácie cez predmety a terminály, čo umocňuje jeho izoláciu od ľudského sveta.

Technické okienko a postrehy z hrania

Na testovacej zostave (AMD 9070xt, 32GB RAM) bežala hra v 4K pri stabilných 60 fps, no podľa niektorých informácií optimalizácia pre strednú triedu grafických kariet by mohla byť o niečo lepšia. Čo sa týka ovládania, vyskúšal som si ovládanie na klávesnici, ale aj na gamepade a celkovo je to funkčné pri oboch variantoch. Záleží na tom, čo máte doma a podľa vašich preferencií. Dĺžka hry sa pohybuje okolo 12 hodín, ak sa rozhodnete preskúmať aj bočné uličky a splniť drobné vedľajšie úlohy pre obyvateľov Phoenix City, čo je pri takomto intenzívnom zážitku takmer ideálne. Hra vás nestihne nudiť, no po záverečných titulkoch vo vás zanechá prázdnotu - v tom dobrom zmysle slova, kedy chcete v tom svete ostať ešte o niečo dlhšie.

Verdikt

Replaced je dôkazom, že nezávislá scéna dokáže doručiť zážitok, ktorý v mnohom prekonáva produkciu veľkých AAA štúdií. Nie je to hra pre každého.Je to hra, ktorá vás pohltí svojím štýlom a nepustí vás, kým neuvidíte záverečné titulky. Sad Cat Studios doručili projekt, ktorý bol pod obrovským tlakom očakávaní, a hoci má svoje technické muchy, srdce hry je na správnom mieste. Ak hľadáte niečo, čo vyzerá ako budúcnosť a zároveň vonia nostalgiou, Phoenix City na vás čaká. Je to povinnosť pre každého fanúšika sci-fi a dôkaz, že indie scéna dnes v kreativite a odvahe môže zvalcovať aj taký mainstream.