Rozmýšľali ste niekedy, aké je to žiť ako postavička v obľúbenej počítačovej hre? Hlavná hrdinka titulu Yerba Buena od nemeckých vývojárov Mad About Pandas by o tom mohla rozprávať. Navyše sa ocitla v takom titule, ktorý nie je aktualizovaný a objavuje sa v ňom mračno chýb a nedostatkov. Bohužiaľ, v istom smere zrkadlí stav skutočnej hry.

Chyby a prekážky

Bez chýb to nejde ani v živote, ale v hrách doslova prekážajú a je ideálne, ak sa dajú opraviť. Pre hlavnú hrdinku hry Barb je z tých najvážnejších zamrznutý kamarát s rozpaženými rukami. Je len na nej problém vyriešiť a možno práve kvôli tomu našla hneď na začiatku hry tajomnú zbraň - oscilátor, ktorý jej s tým má pomôcť. Nápadne pripomína nástroj zo známeho Portalu od legendárneho štúdia Valve. A tým podobnosť nekončí. Zbraňou môžete pretvárať realitu a kopírovať vlastnosti iných predmetov. Napríklad vidíte v pohybe kolotoč a ten sa točí. Skopírujete jeho vlastnosť a vložíte ju na diaľku predmetu, ktorý vám stojí v ceste. To sa opakuje s ďalšími variantmi - skákajúca loptička, auto v pohybe, ale napríklad aj vzdušná para. Tou dokážete daný predmet urobiť nehmotným. Pri kvalitnom remesle z hľadiska dizajnu by šlo o parádnu vec a super nápad. Lenže herní vývojári túto úlohu nezvládli a z titulu sa stáva jedno veľké frustrujúce bludisko.

Zo začiatku to celkom ide, ale hádanky sú príliš jednoduché. To trvá až do bodu, kedy sa zaseknete na dlhé minúty len preto, lebo vývojár niečo nedomyslel. Za všetko hovorí situácia, kedy som sa nevedel dostať ďalej. Prekážkou na ceste vpred bola priepasť. Mal som sa dovtípiť, že mám skočiť dole, kde čakala trampolína, ktorou sa mám odraziť do výšky - nutné dodať, že som ju nevidel. A teda zafungoval systém pokus - omyl. Pri jednom pokuse som sa dokonca zasekol až tak, že som musel počkať na oficiálne vydanie hry, aby som sa dostal ďalej. Pri danom hlavolame šlo o podobne nelogickú vec, ale takú, že ani náhodné skúšanie nepomohlo.

Hra by mala predovšetkým baviť a, samozrejme, môže si dovoliť byť ťažká, lenže tým správnym spôsobom. Napr. v Talos Principle šlo prevažne o vynikajúce logické prekážky, ktoré sa po pochopení princípu dali vyriešiť - titul tak fungoval odmeňujúco a to vás v zásade motivovalo pokračovať ďalej. No tu sa to nedeje. Základná herná mechanika je síce dobrá, ale nie je dobre zakomponovaná do hry.

Príbehové pozadie už zlyháva na plnej čiare a absolútne nemotivuje, hoci sa o to vývojári snažili. Hra je zasadená do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a štylisticky je pevne ukotvená. Napriek nižšej kvalite grafickej stránky si zachováva určitú definujúcu štylistiku a autorský rukopis. Priznám sa, že by som naopak ocenil preleštenú prezentáciu - ako určitú motiváciu pre náročného hráča, ktorý sa rád kochá. Jasné, najdôležitejší je návrh úrovní  a v tomto prípade si dovolím povedať, že viac ako pri akomkoľvek inom titule. Dobre navrhnuté hádanky by boli alfou i omegou a ostatné by sa dalo odpustiť.

Chaotické prostredie

Platí osvedčené pravidlo, že menej je niekedy viac. Teda lepšie funguje menej prekombinovaný dej s jasnou štruktúrou. V počítačových hrách je to často odlišné a nebýva to zásadným problémom. Yerba Buena je prekombinovaná ad absurdum - stiera sa tu realita a skáče sa z miesta na miesto. Vcelku sympatické mesto nahradí zábavný park a do toho sa ešte miešajú útoky zločincov a záchrana NPC postáv. Celé sa to zabaľuje do bizarnosti - vidieť tu autorský zámer, ten môžem smelo zhodnotiť ako slabý.

Za najlepšiu časť celej hry považujem kancelárske priestory, kedy získal titul dravšie tempo a hráč ihneď pochopí čo je jeho úlohou. Musí zapínať kávovar a z neho kopírovať vodnú paru a tou spraviť priečky nehmotné a dostávať sa čoraz nižšie a nižšie. Takýchto úrovní je ale vcelku málo. Tu išlo aj o prípad, kedy som sa na chvíľu cítil ako vo fungujúcej hre, kde som dostal istú výzvu a riešenie nie je primitívne jednoduché, ale napriek tomu pochopiteľné. Rozumiem zámeru autorov ponúknuť v neskorších fázach náročnejšie riešenia, ale nepodarilo sa to. Chýba užitočný pomocník, ktorý vás vyvedie z tmy a v najhoršom vás upozorní, na čo by ste si mali dávať pozor.

Na čo si pozor dávať nemusíte, je rozhodne umieranie, padať z výšky tu môžete jedna radosť a titul vás v tomto smere nijako nepenalizuje - koniec koncov, hráte za postavičku v hre, ktorá je postavičkou v hre. Zvláštne? Evidentne, ale nie je to problém.

Zvuková stránka hry je na tom podobne ako grafická prezentácia - ide o fungujúcu zmes, ktorej utiekol pomyselný vlak. Dialógy sú dabované a spĺňajú základné štandardy dnešnej doby, nič viac a  nič menej. Rád by som dodal čosi navyše, ale nie je veľmi čo spomenúť.

Yerba Buena je titul, po ktorom som siahol s nadšením. Lákalo ma zahrať si kvalitnú logickú hru s fungujúcim príbehom a dobové prostredie motivovalo tiež. Žiaľ, tentokrát to nevyšlo. Nejde o vyslovene nepodarený zážitok, len nevybočuje z priemeru - objavujú sa tu fungujúce prvky, ako je nástroj na kopírovanie pohybu, alebo niektoré hádanky či základná premisa. Dohromady to, žiaľ, nefunguje efektívne a v neskorších fázach zbytočne frustruje. Ani mi nenapadá, ako sa to dá opraviť a či by to vôbec šlo. V hre som totiž nenarazil na technické problémy, ale čisto dizajnové. Hru by som odporúčal jedine vo výraznej zľave a takým hráčom, ktorí sú zvedaví, čo všetko sa dá v hrách vymyslieť. Pretože koniec koncov, istá originalita tu je, len nie je kvalitne zapracovaná.