Na to, aké zaspaté bolo roky Konami, tak sa v posledných rokoch pekne rozbehlo. Najmä s legendárnou hororovou sériou Silent Hill. Tá do roku 2012 vychádzala pomerne pravidelne, v roku 2014 sme dostali demo PT, z ktorého nakoniec nič nebolo, no a odvtedy bolo ticho až do roku 2023. Ale odvtedy dostávame každý rok minimálne jednu hru a vôbec nie sú zlé. Tento rok to bude Silent Hill: Townfall a len potvrdzuje trend, že každá z týchto nových Silent Hill hier je úplne iná. V tomto prípade dostaneme intenzívny first person horor mierne inšpirovaný práve PT, ale s retro atmosférou, dôrazom na osobný príbeh a skúmanie prostredia.

Na Gamescome bol tento Silent Hill jednou z tých masívnejších demoverzií, takže sme dostali peknú porciu hrania priamo z úvodu. Zároveň sme si mohli pozrieť už aj samotné nastavenia. Okrem Normal a Nightmare nastavení obťažnosti hra ponúka aj ľahkú úroveň Story pre tých, ktorí chcú hru hrať najmä kvôli jej príbehu. Podobne ako v predchádzajúcich hrách si náročnosť hádaniek nastavujete samostatne a aj tu je tradičná obťažnosť a Hinted, teda s pomôckami. Sami si tak nastavíte mix, aký vám vyhovuje. Máte radi ťažké boje, ale nie úplne hádanky? Pokojne hrajte na Nightmare spolu s Hinted.

Tuším, o čo v hre pôjde. Respektíve mám svoje teórie a 24. septembra uvidím, čo sa potvrdili. Postavy v tejto sérii si neraz zaslúžili to, čo sa im deje. Prechádzajú s tým z nejakého dôvodu a tie dôvody môžu byť rôzne. Hra za tie necelé dve hodiny jemne naznačovala niečo z minulosti hlavného hrdinu. Na začiatku si však váš Simon Ordell nepamätá nič. Zobúdza sa vo vode, bez pamäte, len s nemocničným štítkom, kanylou v ruke a zmätený.

Nedá sa povedať, že by mu okolie akokoľvek pomáhalo. Dej sa odohráva v malom prímorskom mestečku St. Amelia niekde v Škótsku. Je to zapadnuté mesto len o pár uliciach, ktoré sa stanú dejiskom celého príbehu. Okrem nich vás ale hra zavedie aj na viaceré iné miesta, ktoré ani len netušíte, kde sa vlastne nachádzajú. Pomaly zisťujete, že je mesto vyľudnené. Stalo sa tu niečo strašné, polícia už nedokázala zasahovať, zásoby sa kriticky míňali a ľudia sú zrazu fuč. Zostali po nich len odkazy, ktoré budete postupne objavovať.

Tá atmosféra tajomstva, do ktorej je všetko zahalené, je úžasná. V hlave vám od prvých krokov začnú vznikať rôzne teórie a sami sa s každou ďalšou indíciou zamotáte hlbšie. A ako je s tým všetkým prepojený práve Simon. Na všetkých tých letákoch a správach vidíte, že sa tu naozaj stalo niečo strašné. Zároveň tu prebiehali protesty proti činnosti organizácie C.E.G.? Kto alebo čo to je? A do toho tá Simonova osobná rovina - jeho žena, ku ktorej sa má vrátiť. Zjavne aj niečo s transplantovaním orgánov. A mnoho ďalšieho. Ako píšem, mám teórie. A možno teraz už aj vy. Akurát si na ich potvrdenie treba počkať.

Atmosféra mesta je veľmi dobrá a ani sa nemusí celé ponárať do hmly. Vlastne toto je Silent Hill zatiaľ asi len názvom, inak je hra extrémne odlišná od všetkého, čo tu bolo predtým. Možno ste čakali, že to bude samostatný spin-off, ale asi nie až tak výrazne oddelený od zvyšku série. Ešte aj chvíľu trvá, kým sa to všetko divné začne diať (ak teda úplne prázdne mesto nepovažujete za divné), ale potom to začne byť divné možno až príliš. Ocitáte sa v podivných priestoroch, ktoré akoby porušovali fyzikálne zákony. Jeden priestor plynulo prechádza do úplne iného. Dokonca tu je aj akoby malý odkaz na moju obľúbenú štvorku. Akoby bol Simon dlho zavretý v nejakej izbe, čo naznačujú čiarky na dverách. Ale prečo by tam bol a ako sa tam dostal, keď vlastne prechádza ľudoprázdnym mestom?

Dej sa odohráva v roku 1996, ešte v zásade v analógovom veku, kedy len pomaly prichádzali digitálne vymoženosti. Síce narazíte na emaily, ale napríklad ukladanie funguje cez telefón a v meste naň poslúžia telefónne búdky. Plus môžete volať aj na iné čísla, ale to vo vás len umocní pocit skľúčenia. Zistíte, že ste naozaj sami, polícia to vzdala a aj všetci ostatní. Okrem tajomných hlasov, ktoré volajú vám, bavia sa s vami, poznajú vás, žiadajú vás o pomoc, niekoho máte nájsť, ale vy neviete, čo to všetko znamená. Len to viac prehlbuje záhadu okolo toho, čo sa Simonovi vlastne deje. A prečo.

To zasadenie v roku 1996 má hneď niekoľko dôvodov, mnohé z nich sú zatiaľ neznáme. Autori napríklad hovoria o silných osobných inšpiráciách, ale bez detailov. Z hľadiska herného dizajnu je veľká časť hry postavená jednoducho na starých technológiách. Nie je to len telefón, ale aj drobná CRTV, ktorá sa vám dostane do rúk ako jeden z kľúčových nástrojov. Pomocou nej odhaľujete minulosť, indície o svete okolo seba, ale aj správy od manželky. Ako to vlastne funguje? To vás nemusí zaujímať, ale funguje to. Len ju vždy musíte vedieť správne naladiť, aby ste dokázali prijať to, čo vám hra chce povedať. Nech je to už čokoľvek.

Možno aj pomôcka, ako vyriešiť hádanku, ktorá vás čaká za rohom. Nájdete tam čísla, ktoré niekde musíte zadať, aby ste sa posunuli ďalej. Toto totiž v prvom rade bude puzzle adventúra, takže vás čaká množstvo menších či väčších hádaniek. Niektoré sú naozaj len o číselných kombináciách, pri iných musíte prejsť časť budovy, zozbierať veci, niektoré možno aj skombinovať, inde zas použiť. Vlastne klasika série, ktorá je tu od začiatku. Toho chodenia tu bude veľa, ale nebojte sa, mapu budete mať v rukách. Naozaj ju treba do nich zobrať a pozerať. Ale nebojte, sú tam moderné pomôcky, kde na nej čo nájdete. Nie explicitne, ale je to tam. Ale pozor, mapa má dve strany, celkovo som napočítal 19 lokalít.

Okrem mapy a malej obrazovky sa vám do inventára dostane celá zbierka iných predmetov, či už sú to vstupné karty, ale aj iné. Také, ktoré budete používať dlhodobo, napríklad baterku na prisvietenie. Alebo gáza, ktorou si ošetríte rany. Ale pozor, gáza vás vylieči naozaj len trochu, takže životom rozhodne neplytvajte. A nezabúdajte, že máte v ruke kanylu. O to sa tiež treba starať - vymeniť vrecko, vymeniť si infúzku. Hotový zdravoťák sa tu z vás stane. Až budete mať dojem, že to je celé akosi prepojené na Simona, jeho príbeh a čo sa mu vlastne stalo. A prečo toto celé zažíva.

Tá malá obrazovka má ešte jeden zázračná kanál, ktorý sa oplatí naladiť. Zhruba po hodine hrania sa už vo svete objavia prvé monštrá a vy máte vtedy ešte holé ruky. Dá sa tak pred nimi len skrývať, vykúkať spoza rohu a utekať. Práve táto obrazovka ich však dokáže odhaliť, aj keď nie sú viditeľné. Možno ste v tme a nevidíte ich. Alebo sú za stenou, kam sa potrebujete dostať. Takto ich vidíte na obrazovke a viete, kedy je čistý vzduch. Obchádzky sú tú, ale najskôr si ich musíte odomknúť, takže to je naozaj užitočný pomocník.

Neskôr sa môžete pustiť aj do boja. Tie monštrá zas nie sú tak náročné a minimálne tie prvé vlastne ani desivé, aj keď dizajnovo nápadité. Niekoľkými dobre mierenými ranami tyčou ich viete zabiť, no vystavujete sa riziku, že vás tiež trafia a prídete o časť života. Neviem, ako to bude v plnej hre, tu zatiaľ naozaj boli len melee súboje a boli...obyčajné. Také ako všade inde. Je jasné, že hra nie je založená na bojoch, ale možno aspoň nejaké unikátne prvky by padli vhod. Uvidíme, čo streľba, keďže plná hra ponúkne minimálne pištoľ.