Na úvod nutné upozornenie - Clive Barker’s Hellraiser: Revival je hra, ktorá by sa rozhodne nemala dostať do rúk neplnoletým hráčom. Kázanie o morálke má v prípade toxického prostredia na hráčov skôr opačný efekt, ale tentoraz je na mieste. Ak totiž nemáte načítané Barkerove krvavé hostiny, nevideli ste pôvodných Hellraiserov a pri pohľade na krv sa vám nerobí najlepšie, je vhodné pristupovať k novému Hellraiserovi so zdravým rešpektom. Clive Barker’s Hellraiser: Revival je totiž hororový kúsok, pri ktorom je šmýkanie sa do bazénu s jódom po kĺzačke so žiletkami len jednou z naivných detských radovánok.

Táto veta pravdivá je, život skrýva rôzne taje

Ak tušíte, odkiaľ pochádza tento chytľavý popevok, je veľmi pravdepodobné, že vám pri spomienke na obal videokazety s Pinheadom prebehne ešte aj dnes mráz po chrbte. Oprávnene. Horor, ktorý krvavými kúpeľmi a bizarným násilím rozhodne nešetril. Patril medzi drastickejšie kúsky, ktoré sme potajomky pozerali potme, ak už rodičia spali. Časy, kedy frčal simultánny dabing a návšteva videopožičovne bola tým najlepším víkendovým vzrušením, sú už však dávno preč a dnes sa brodíme nekonečnou zásobou streamovacích služieb.

Ale Hellraiser tu stále je a žije. Kvalitatívne však na pôvodnú trilógiu (Bloodline sem nebudeme počítať) následné pokusy o dojenie značky nemajú. Filmy, ktoré vychádzali rovno na DVD, mali upadajúcu úroveň a všetko aspoň čiastočne napravil nedávny reštart z roku 2022. Stačí, ak krv tečie, nemusí hneď striekať. Sprostredkovanie neskutočného násilia z knižnej predlohy od Cliva Barkera je takmer nemožné. Pretože príbehy od Barkera sú predovšetkým o maximálnom zapojení fantázie čitateľa, jeho pohltení psychedelickými výjavmi vo svetoch, v ktorých je všetko možné a dovolené.

Majster hororu (tak trochu iného, než klasický Kingovské zimomriavky) ohlásil po prekonaní zdravotných problémov svoj návrat a Hellraiser: Revival je skvelým návratom na scénu. Večné zatratenie, Coldheart Canyon, Galilea, Velké a tajné show, Imajika, Everville, Utkaný svet, Mystérium a ,samozrejme, Knihy krvi a Hellraiser. Proste klasika, ktorú nie je ľahké čítať, ale ten zážitok za to stojí. Mnohé momenty z knižných diel sú napínavé - dvojzmyselne, pretože žalúdok vám pri niektorých opisoch bude robiť nespútané tango a trhať kožu z tela háčikmi. Pomaly, po kúskoch a v nekonečnej agónii a bolesti.

Návštevníci zo zeme nekonečnej bolesti

V prípade, že je Hellraiser: Revival váš prvý stret s Pinheadom, Cenobitmi a Kockou, budete možno tápať a skôr než premyslená zápletka vás upútajú vskutku až morbídne gore efekty. Nie potoky, ale moria a oceány krvi, nespútané násilie, brutálne mučenie, masochizmus v najhrubšej podobe. Znetvorené telá môžu a istotne aj odradia mnohých hráčov. Outlast je len slabučkým šteklením, fantasmagorické The Evil Within rozprávkou na dobrú noc a príšery zo Silent Hill-u rozkošné šteniatka. Pekelní Cenobiti, stvorenia, ktoré roztrhajú vašu dušu na márne kúsky, sú vskutku mrazivou nočnou morou.

Kocka (Lemarchandova kocka vo filmoch a knihe) je starobylým hlavolamom, ktorého správna konfigurácia a aktivovanie vyvolá nadpozemskú rozkoš, ktorú by ste v bežnom živote nezažili. A okrem iného otvára priechod do dimenzie Cenobitov, akejsi obdoby pekla. To v návode k používaniu artefaktu niekto zabudol dopísať. Herný Hellraiser: Revival má obdobu Kocky - Genesis Configuration - pričom tento hlavolam zvládne aj niečo navyše, no princíp zostáva totožný. Je to hračka, ktorú radšej nechcete mať doma na poličke. Pretože niektoré dvere, hoci sa za nimi ukrýva lákavé dobrodružstvo, by mali zostať zatvorené.

Drsné orgie v posteli nekončia pre hlavného hrdinu Aidena a jeho partnerku Sunny slastným vyvrcholením. Premenia sa na krvavú agóniu plnú nekonečnej bolesti a utrpenia. Aiden pri laškovaní nechtiac otvorí brány do pekelného sveta sadistických Cenobitov a Sunny neodolá vábeniu vzrušenia, ktoré ponúkajú a pristúpi na ich ponuku. To, čo nasleduje, vás buď odradí hneď na začiatku hrania a znechutene Hellraisera vypnete alebo sa s chuťou (alebo skôr obavami, čo vás ešte čaká) vyberiete na temnú cestu vykúpenia. 

Aiden chce Sunny späť. Tajomný artefakt mu ale vezmú okultisti zo sekty Scarlet Church, ktorá sa snaží znovu otvoriť pekelné brány, no nevie ako na to. Jej členovia sa vyžívajú v maľovaní na plátno krvou a majú blažený úsmev na tvári pri vychutnávaní si tých najmorbídnejších SM praktík. Aiden pre záchranu svojej lásky spraví všetko, pretože bez nej jeho život stráca zmysel. Znamená to, že neváha a vrhne sa najprv do útrob kultu, aby získal Kocku späť a následne sa vrhne do náruče Labyrintu len preto, aby krvou spečatil dohodu s Pinheadom. Na príbehu sa podieľal aj samotný Clive Barker a je to cítiť. Príbeh je vám predkladaný postupne: nedostanete úvodnú sekvenciu, nejaký ten zvrat v strede a všetko to vyvrcholí objatím.

Diabolskí anjeli pojedajúci duše neviniatok

Hellraiser: Revival vznikol v balkánskych štúdiách Saber Interactive a s najväčšou pravdepodobnosťou to bola výborná voľba. Inak by sme nedostali hru ako zo starej školy. Akčný horor stavia na striktne lineárny priebeh a skôr komornejší, ale o to krvavejší progres. Pamätáte si na neprávom zabudnutú sériu Condemned? Jednoducho hra, ktorých sme v minulosti dostávali hromady. Dnes je pri záplave otvorených svetov, asymetrických multiplayerov alebo zapixelovanej indie produkcie zázrakom, že sme dostali ako na podnose krvavý horor ako zo starej školy. Mľask.

Morbídna story zo sveta, ktorému nie je nič sväté, neváha otvoriť pred hráčom komnaty násilia, morbídnosti a utrpenia. Je to akoby Realms of the Haunting (ďalšia strašne zabudnutá starinka z herného praveku) napísal Barker. Z vlastného pohľadu sledujete predovšetkým akciu, ktorá vhodne kombinuje stealth prvky, kontaktné súboje a streľbu. Pragmaticky sa striedajú jednotlivé pasáže, počas ktorých utekáte alebo len nasávate prostredie neinteraktívneho tunelu s logickými hádankami. Tie vám síce nikdy nezavaria mozgové bunky, ale príjemne menia inak infarktové tempo.

Práve to, že sa Hellraiser: Revival nebál použiť osvedčenú formulku, kedy vás hra po akčnej zložke nechá trochu vydýchnuť. Ono tie súboje, úprimne si to priznajme, zas nie sú žiadnym zázrakom a celý systém pôsobí občas trochu ťažkopádne a nie príliš uveriteľne. Nepriatelia sú výzorom nechutnými indivíduami, ale občas sa správajú neuveriteľne hlúpo, zásahy predmetmi nevyvolávajú očakávanú reakciu a boje s nimi vyzerajú ako mlátenie slamenej bábky. Nič extra, ale je tam napätie, nesmiete sa vrhnúť proti presile a hoci nábojmi šetríte, stále sú to nervy.

Zbraní nie je mnoho, ale to ani nepriateľov. Kontaktné súboje sú okorenené tým, že zbrane sa zničia po pár úderoch a ak ich správne nepoužijete (alebo nezlikvidujete nepriateľa potichu zozadu), prichádzate o účinnú výhodu. Každý úder alebo zásah strelnou zbraňou bolí. Vybraní nepriatelia majú na sebe kúsky brnenia, takže si zbraň môžete zničiť už len tým, že protivníkov „vyzliekate“ do zraniteľnej pozície. Preto je škoda, že vo finálne je pocit zo súbojov taký mdlý a pôsobí príliš strojovo. Nemáte pocit, že protivník trpí.

Urob si sám alebo hodinový majster s mačetou

Samozrejme, nesmie chýbať dnes už takmer povinná výroba predmetov. V pomerne obmedzenom inventári (áno, budete v ňom veci prehadzovať ako v Diablovi), ktorý si postupne rozširujete, si tak musíte nájsť miesto pre obväzy, muníciu alebo aj opravárenskú sadu, po ktorej použití sa vám zbraň zázračne objaví v rukách v perfektnom stave. Preto zbierajte všetko, čo nie je prizvárané. Ono projektov pre domácich majstrov zas nie je mnoho a výroba prebieha jednoducho z inventári (nemusíte hľadať špeciálne miesto). Aby ste však výrobu mohli spustiť, musíte vedieť, čo sa ako vyrába a na to slúžia špeciálne návody, ktoré zas nakúpite u špecializovanej obchodníčky za nemalý peniaz. Tradičný kolobeh meny v hernej prírode.

Skôr, než sa presunieme k pokojnejšej fáze, kedy máte len stiahnuté polky a prechádzate po depresívnych miestach labyrintu alebo chodbičkách s vybavením, pri ktorých každý fanúšik BDSM a krvavých orgií chrochtá blahom, si prezradíme skrytú funkciu hlavolamu. Otvorí sa vám až neskôr v hre, ale oceníte pomocnú ruku tejto hračky. Levitácia je vynikajúca zábava, ale na to prídete sami, ak na zemi nájdete kotúč z píly, obrovské skoby alebo nepohrdnete končatinou nepriateľa. A nepriateľ sa začne tackavou chôdzou blížiť. Prišpendlenie na stenu a naaranžovanie do podoby súsošia ocení každá gazdinka a istotne dostanete pusu na čelo za umelecký dojem. Gravity gun hadr.

Ale to nie je všetko: neskôr pribudnú plamene pekelné a reťaze cenobitské, ktoré budete milovať, pretože dokážu protivníka roztrhať na také malé kúsočky, že bude radosť týchto domácich pomocníkov používať. Nechajme však boje bojmi, hoci to je prča, ak máte energiu v hlavolame. Pri pokojných momentoch sa len prechádzate a nasávate pôsobivú atmosféru z prostredia. Pocity z márnosti života sú možno ešte elektrizujúce ako pri boji. Vývojári sa hrdo hlásia k predlohe a vystihujú jej podstatu na výbornú. Citlivé žalúdky nech si dajú pohov, pretože čo predvádza s prostredím Hellraiser: Revival, je skutočne extrémne. A to spomínam ako dedo odchovaný Harvesterom a Phantasmagoriou.

Romantické prechádzky preto nečakajte, no kochať sa budete. A riešiť logické hádanky založené na pohybe. Na to predsa máte ten hlavolam v ruke, aby vám pomáhal otáčať a hýbať predmetmi, ktoré potom do seba zapadnú. Alebo hľadíte kódy k trezorom, ktoré sú zábavne ukryté po stenách. Lockpicking nesmie chýbať a je v podobe, v ktorej jedným smerom otáčate (hľadáte vhodnú pozíciu) a druhým tlačíte na odomknutie. Proste klasika. Len je tu trochu viac krvi. Asi o desiatky hektolitrov viac a ako bonus zopár zicherkou prepichnutých bradaviek.

Blúdenie v labyrinte (tentoraz paradoxne myslím samotným level dizajnom a pekelnou dimenziou Cenobitov zároveň) je skvelé. Nie ste tam príliš často, na to je prostredie síce fajn, ale zas sa dosť opakuje. No mnohokrát unikáte pred nezničiteľným protivníkom a musíte sa trasu naučiť a využívať predmety vo vašom okolí. Avšak je to zážitok, možno občas frustrujúci, ale pri pohľade na level dizajn si vlastne poviete - prečo nie? Čo je však výborné, je striedanie jednotlivých pasáží. Je to okaté, vždy viete, že ak zatvoríte dvere tesne pred bubákom, budete mať desať minút kľud, ale funguje to. Je to podmanivé, tempo sa skvele dávkuje a strieda.

Ordinácia v krvavej záhrade

Technické spracovanie netreba komentovať viac než na pár riadkoch. Videá ste videli, zopár obrázkov tu porozhadzovaných máte k dispozícii. A áno, ako bolo prezentované, tak sa aj stalo a je to poriadne krvavá metelica. Detailnosť jednotlivých prostredí má v niektorých prípadoch kolísajúcu kvalitu, pretože exteriéry vývojárom príliš nejdú a cintorín a spustnuté záhrady sú šedým priemerom. Ale akonáhle sa ocitnete v obmedzujúcich priestoroch (budovy, podzemie, dekadentné sídla, lekárske krídlo a mučiarne), budete sa kochať. Škoda skromnejšej interakcie s prostredím a pomerne strohý fyzikálny model, no i tak to budú jatky, aké svet nevidel. Technicky je hra vyladená vynikajúco, nepadá a len raz za čas vás postihne mierny prepad framerate.

Audio zložka je vynikajúca a netreba pripomínať, že vás čaká takmer nekonečné množstvo čvachtania v krvi, trhania šliach a mäsa a lámania kostí. Všetko je to adekvátne ozvučené. Dabing sa vydaril na výbornú, takže Pinheadov tichý chrapľák si vás okamžite získa prirodzenou autoritou. Doug Bradley je proste borec. Šialený umelec Bruno má správne šialený smiech a Aiden je proste chlapča, ktoré vyplakáva nad svojim osudom a jeho vydesené hlášky sú správne naivné. Hrdina aký má byť. Hudba pozostávajúca z orchestrálneho základu s vplyvom industriálnych motívov je dostupná aj vo forme soundtracku a vynikajúco dopĺňa ťaživú atmosféru. Pred spaním si to ale púšťať rozhodne nebudem.