Tento rok sa ku kormidlu Call of Duty opäť vrátilo štúdio Infinity Ward a svoju podsériu Modern Warfare uzatvára na jednotku. Síce jednotku s mínusom, ale stále odviedlo veľmi dobrú robotu, najmä po sérii menej výrazných hier Call of Duty. Modern Warfare 4 sa opäť vracia k modernej vojne, tentoraz s konfliktom so Severnou Kóreou, ruskými väzbami a geopolitickým napätím, ktoré je vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete až zvláštne aktuálne. Hlavne pri aktuálnych otázkach o stave Kim Čong-una a možnom preberaní vlády jeho sestrou.

Ak si pamätáte, bolo to práve štúdio Infinity Ward, ktoré stálo pri zrode celej série Call of Duty. Jeho zakladatelia predtým pracovali na Medal of Honor: Allied Assault, no následne sa rozhodli vytvoriť vlastnú vojnovú akciu, z ktorej sa postupne stala jedna z najväčších herných značiek. Prvé diely sa sústredili predovšetkým na druhú svetovú vojnu a ponúkali intenzívne boje z pohľadu bežných vojakov. Postupne však séria rástla, do vývoja sa zapájali ďalšie štúdiá a s nimi prichádzali aj nové obdobia, prostredia a herné štýly.

Najväčší zlom priniesli práve pôvodné hry Modern Warfare, ktoré presunuli boje do súčasnosti a ukázali, že Call of Duty nemusí zostať len pri historických konfliktoch. Neskôr sa rozbehla aj podséria Black Ops, pribudli futuristické diely, návraty do minulosti a postupne sa výraznou súčasťou značky stali aj zombie režimy. Tie mimochodom v aktuálnom Modern Warfare 4 nenájdete. Infinity Ward sa tentoraz sústredilo na realistickejšie zasadenie, a tak je tu kampaň a klasický multiplayer, ktoré dopĺňa návrat extrakčného režimu DMZ. Ten rozširuje ponuku o úplne iný štýl hrania.

Kampaň - 9/10

Síce si väčšina hráčov Call of Duty nekupuje primárne kvôli kampani, stále ide o veľmi dôležitú súčasť hry, ktorá dokáže hráčov vtiahnuť do atmosféry aktuálneho konfliktu a prostredia. Samozrejme, pre tých, ktorí kampane pravidelne hrávajú, je zároveň pokračovaním príbehu známych postáv. Tentoraz sa znovu vracia Task Force 141 a kapitán Price, ktorý na konci Modern Warfare 3 vzal spravodlivosť do vlastných rúk a zavraždil generála Shepherda. Následne sa dostal mimo zákona a pokračuje v prenasledovaní Makarova na vlastnú päsť. Vo svojom ťažení však zájde ešte ďalej, a aby dosiahol svoj cieľ, musí sa spojiť s bývalým nepriateľom. Jeho niekdajší spolubojovníci ho tak začnú považovať za zradcu a vydávajú sa po jeho stopách, zatiaľ čo Price pokračuje vo vlastnej misii.

Medzitým hra preskakuje o niekoľko dní v čase a sleduje útok Severnej Kórey na Južnú Kóreu. Dostávame sa pritom do úloh vojakov na oboch stranách konfliktu a postupne zisťujeme, ako sa útok začal, čo všetko je za ním a ako do celého diania zapadá Priceova cesta. Vzniká tak veľmi zaujímavý a intenzívny mix misií, ktoré vás neustále presúvajú medzi rôznymi bojiskami a postavami s odlišnými štýlmi boja.

Čakajte akčné naháňačky naprieč mestom, prestrelky v bare v štýle Johna Wicka, drsné zákopové misie pripomínajúce otvorenú vojnu, ale aj intenzívne boje v uliciach. Pekným spestrením je aj otvorenejšie prostredie s viacerými úlohami, zbieraním zásob a odomykaním výbavy, pričom je len na vás, či ho dôkladne preskúmate, alebo sa vydáte priamo za hlavnými cieľmi. Samozrejme, nechýbajú ani stealth pasáže, ovládanie tankov či ostreľovanie nepriateľských pozícií z helikoptéry. Kampaň tak ponúka veľmi pestrú skladbu misií a prakticky neustále prináša niečo nové.

Samotná hrateľnosť zostáva verná štýlu Call of Duty, a teda čakajte parádny pocit zo streľby, dynamický pohyb vrátane šmýkania sa po zemi a skákania po strechách, ale aj taktické nakúkanie spoza rohov. Pridáva sa široká ponuka zbraní a, samozrejme, množstvo nepriateľov, ktorí svojím počtom kompenzujú jednoduchšiu AI. Spestrením sú súboje s bossmi s použitím nožov, v ktorých rozhoduje správne načasovanie obrany a útoku. Miestami síce pripomínajú quick-time eventy, ale sú dobre spracované a dokážu príjemne predeliť akciu.

Kampaň ponúka približne sedem hodín hrateľnosti s tým, že v otvorenom prostredí môžete stráviť prakticky ľubovoľné množstvo času a kampaň si tak predĺžiť podľa toho, ako vás bude táto časť baviť. Mnohé misie sú parádne a patria medzi to najlepšie, čo séria ponúkla, no nájdu sa aj slabšie, ktorých spracovanie úplne nevyšlo, prípadne pôsobia umelo naťahovane alebo nezaujímavo. Stále však ide o veľmi pôsobivý zážitok, ktorý sa nebojí ani kontroverzných situácií a morálnych rozhodnutí. Opäť nechýbajú ani momenty so zabíjaním civilistov. Zatiaľ čo vo väčšine misií zastrelenie civilistu alebo spolubojovníka znamená okamžitý koniec misie, nájde sa tu aj oblasť, kde hra takéto obmedzenie neuplatňuje.

DMZ by mohla byť aj samostatná hra - 9/10

Veľkým návratom v Modern Warfare 4 je extrakčný režim DMZ, ktorý sme prvýkrát videli v Modern Warfare II z roku 2022. Vtedy išlo skôr o experiment, ktorý sa pokúšal priniesť extrakčnú hrateľnosť do sveta Call of Duty. Tentoraz sa však Infinity Ward rozhodlo posunúť koncept výrazne ďalej a vytvorilo z neho prakticky samostatnú hru. DMZ je rozsiahlejšie, komplexnejšie a predovšetkým ponúka oveľa hlbší systém postupu, ktorý vás motivuje vracať sa späť do nebezpečnej zóny znovu a znovu. Zároveň zostáva prístupnejšie než hardcore extrakčné hry, ako sú Escape from Tarkov alebo ARC Raiders.

Základ zostáva rovnaký. So svojím operátorom sa vydávate do rozsiahlej severokórejskej oblasti Hajin, kde plníte úlohy, bojujete proti nepriateľským jednotkám aj ďalším hráčom, zbierate výbavu a suroviny a následne sa snažíte dostať bezpečne von. Ak zomriete, o výbavu prídete, a preto musíte neustále zvažovať, či sa vám oplatí riskovať kvôli ďalšej odmene, alebo radšej zamieriť k extrakčnému bodu. Prostredie pritom ponúka mestské štvrte, vojenské objekty aj nebezpečnejšie oblasti, kde sa oplatí postupovať opatrnejšie. Nechýbajú vozidlá, dynamické udalosti či nepriatelia, ktorých môže prilákať aj hluk vašich prestreliek.

Najväčšou novinkou je vlastná základňa FOB, ktorú postupne rozširujete a vylepšujete pomocou materiálov získaných počas výprav. Odomykáte nové stanice, sklad, obchodníkov, možnosti výroby vybavenia či úpravy zbraní. Pridáva sa aj vývoj samotných operátorov, ktorí získavajú skúsenosti a ktorých môžete špecializovať na rôzne oblasti boja, prieskumu alebo prežitia. Vďaka tomu má zbieranie surovín a plnenie úloh dlhodobý význam a každá úspešná extrakcia vás posúva ďalej. Síce o výbavu môžete po smrti prísť, postup základne a odomknuté vylepšenia vám zostávajú.

Samotné výpravy sú rozdelené na príbehové misie, dynamické operácie a voľné skúmanie. Môžete sa tak sústrediť na postup v príbehu, plniť kontrakty, likvidovať bossov alebo len preskúmavať mapu a hľadať vzácne suroviny. Do toho vstupujú ďalší hráči, ktorí môžu vaše plány kedykoľvek prekaziť. Je trochu škoda, že tu nie je možnosť obmedziť sa na čisté PvE, keďže prítomnosť PvP pridáva ešte viac stresu a nikdy neviete, čo čakať od ostatných hráčov. Môžete však hrať aj čisto proti AI, keďže Private Match umožňuje vytvoriť hru s botmi. Samotná AI nepriateľov nepatrí medzi najlepšie a často sa tak nepriatelia aj tu spoliehajú skôr na početnú prevahu, silu svojich zbraní alebo brnenie. Hlavne vo vyšších zónach si tak musíte dávať skutočne pozor.

Celkovo je DMZ prekvapením Modern Warfare 4. Z pôvodne vedľajšieho experimentu vyrástol rozsiahly režim s vlastnou ekonomikou, systémom postupu, misiami a množstvom možností, ako tráviť čas. Veľkou výhodou je, že dokáže osloviť aj hráčov, ktorí bežne extrakčné hry nevyhľadávajú, keďže zachováva svižnú akciu Call of Duty a netrestá každú chybu tak tvrdo ako konkurencia. Ak vás tento štýl hrania chytí, pokojne v ňom môžete stráviť viac času než v kampani a klasickom multiplayeri dohromady.

Multiplayer - 9/10

Samozrejme, základom Call of Duty zostáva multiplayer a ani Modern Warfare 4 v tomto smere nič nemení. Nemení sa nič ani na tom, že je znovu veľmi dobrý. Ponúka širokú paletu režimov od klasických rýchlych tímových prestreliek cez obsadzovanie bodov až po masívne boje s vozidlami a taktickejšie súboje, v ktorých rozhoduje spolupráca a správny postup. Znovu si tak môže každý prísť na svoje, či už obľubuje rýchlu akciu s neustálymi respawnmi, menšie taktické prestrelky alebo rozsiahle bojiská takmer v štýle Battlefieldu.

Hra už pri vydaní ponúkla 20 multiplayerových máp, z toho 12 klasických pre súboje 6v6, tri rozsiahle mapy pre Ground War so 64 hráčmi a štyri menšie mapy pre rýchly Gunfight. Dopĺňa ich špeciálna mapa Kill Block, ktorej jednotlivé časti sa dynamicky menia a vytvárajú viac ako 500 rôznych kombinácií bojiska. Je to zaujímavé spestrenie, keďže hráči sa nemôžu spoliehať len na naučené pozície a musia sa prispôsobovať meniacemu sa prostrediu. Ponuku navyše postupne rozširujú ďalšie mapy vrátane návratu legendárneho Shipmentu.

Rozmanitá je aj ponuka režimov, ktorých je viac ako tucet. Nechýbajú klasiky ako Team Deathmatch, Domination, Hardpoint, Kill Confirmed či Search & Destroy, ale ani novinky Inflation, Hijack a Collateral. Inflation stavia na zbieraní peňazí po eliminovaných nepriateľoch, pričom hráči s väčším množstvom peňazí sa stávajú cennými cieľmi. Hijack zas prináša boj o dátové zariadenie, ktoré musíte dostať k nepriateľskej stanici a následne ubrániť počas prenosu. Collateral sa viac približuje taktickým strieľačkám, keďže v jednotlivých kolách nakupujete výbavu za získané peniaze a po smrti o ňu prichádzate. Veľké bitky zastupuje Ground War s režimom Combat Outpost, v ktorom tímy obsadzujú a opevňujú stanoviská, získavajú podporu a využívajú obrnené vozidlá, čo je prakticky štýl Battlefieldu.

Čo však podľa mňa tentoraz veľmi dobre nastavili, je TTK, teda čas potrebný na zabitie nepriateľa. Infinity Ward ho väčšinou nastavuje veľmi krátky pre rýchle boje, teraz je však dostatočne dlhý na to, aby ste nezomreli okamžite, keď vás súper zbadá a začne strieľať. Máte tak väčšiu šancu zareagovať, stiahnuť sa do krytu a zaútočiť späť. To ocenia najmä menej skúsení hráči, ktorí v predchádzajúcich dieloch často nestihli ani zistiť, odkiaľ na nich niekto strieľal. Tu dokážu aj s menšími skúsenosťami držať krok s ostatnými a dosahovať vyrovnanejšie výsledky. Zároveň to neznamená, že by súboje stratili intenzitu. Presnosť, rýchle reakcie a správny výber zbrane zostávajú dôležité, len teraz dostávate viac priestoru na taktizovanie.

Tomu pomáha aj samotný pohyb a dizajn máp, ktoré ponúkajú viacero ciest, výškových úrovní a možností obchádzania nepriateľských pozícií. Stále môžete behať, šmýkať sa a rýchlo prechádzať medzi krytmi, ale zároveň sa oplatí postupovať opatrnejšie a využívať prostredie vo svoj prospech. Veľmi dobre funguje aj pocit zo streľby a účinnosť jednotlivých zbraní. Samozrejme, nechýba ich rozsiahle prispôsobovanie, odomykanie príslušenstva a postupné získavanie ďalšieho vybavenia. Jednotlivé prestrelky tak dokážu byť napínavé aj bez toho, aby všetko rozhodla prvá sekunda kontaktu s nepriateľom.

Z menších nepríjemností miestami narazíte na horšie nastavené respawny, keď vás hra umiestni príliš blízko nepriateľov alebo do oblasti, kde sa práve bojuje. Výsledkom je, že môžete zomrieť prakticky okamžite po návrate do hry, a to najmä na menších mapách. Kvalita máp je tiež rôznorodá a niektoré fungujú lepšie než iné, najmä v jednotlivých režimoch. To je však už aj otázka osobných preferencií a z takejto širokej ponuky si určite nájdete niekoľko obľúbených bojísk.

Celkovo multiplayer pokračuje v tom, čo Call of Duty robí najlepšie, ale tentoraz s o niečo väčším dôrazom na taktiku a vyváženosť súbojov. Ponúka dostatok máp, množstvo režimov, rýchlu a intenzívnu akciu, kvalitný gunplay a zároveň dokáže byť prístupný aj hráčom, ktorí pri sérii netrávia každý deň niekoľko hodín. Spolu s rozsiahlym DMZ tak ponúka dostatok obsahu na desiatky až stovky hodín hrania.