Chcete retro arkádovú FPS prestrelku? Strafe vám ju ponúkne, síce bez hlbšieho zmyslu, ale zastrieľate si. Ťažko povedať, či sa zabavíte, ale hra vás môže chytiť. Autori z Pixel Titans sa snažili zachytiť vizuálny a herný štýl hier deväťdesiatych rokov, a to špeciálne Doom a Quake, ktoré prakticky spojili do jedného celku.

Ak si pamätáte práve Doom a Quake boli tituly, ktoré spolu s Wolfensteinom a Duke Nukem 3D rozbiehali 3D FPS žáner.  Ukazovali síce jednoduchú grafiku, ale na tú dobu priam ohromujúcu, pridávali brutalitu, krv, silné zbrane. Príbeh bol často v úzadí, ale o ten nakoniec ani nešlo. Rovnako oň nepôjde ani tu. Strafe vás zavedie na okraj známeho vesmíru, kde sa niečo deje a vy to musíte ísť preskúmať. Samozrejme, čaká vás nepekný pohľad na zničenú kolóniu ovládanú monštrami, zombie astronautmi, preprogramovanými robotmi. Všetko vám tam pôjde po krku.

Autori k tomu zvolili jednoduchú kockatú grafiku, nízkopolygónových nepriateľov, pridali veľa krvi, explózie a bonusy s odkazmi na jednotlivé klasické FPS hry. Jednoducho akoby ste sa vrátili späť v čase. Aspoň vizuálne. Samotná hrateľnosť je už niečo iné.

Vizuále je to síce pastva pre oči vychované na akciách deväťdesiatych rokov, hrateľnosť však kazí pôvodný zámer autorov priniesť retro FPS akciu. Snažili sa tam pridať rogue štýl bez ukladania pozícií s náhodne generovanými levelmi a len s jednou hlavnou zbraň. Táto kombinácia hrateľnosti nepomáha a skôr ju ťahá dolu. Robí to z hry neprehľadnú bludiskovú záležitosť.

V zásade čakajte veľa umierania, hranie neustále od začiatku, hoci  iných levelov, ale zároveň stále rovnako vyzerajúcich. Dopĺňa to množstvo vyčkávajúcich nepriateľov, ktorí sa v snahe zničiť vás zoradia do jedného radu a prenasledujú vás, až pokým ste na žive. Vy náležite tomu „nestrafujete" ale len ustupujete smerom dozadu a popritom strieľate. Je to iný typ hrateľnosti ako v klasických FPS hrách.

Navyše nemáte veľa života, rýchlo ubúda, v leveloch je väčšinou len jedna lekárnička a musíte tak bojovať veľmi opatrne. Zato sú tu stroje na výrobu, v ktorých zo železného odpadu vytvoríte štíty alebo náboje. Pridané je aj zbieranie rôznych vecí na vylepšenia, konštrukciu teleportov. Všetko sa však zdá, akoby bolo do hry vložené nasilu. Podobne ako kupovanie ďalšieho vybavenia u obchodníkov a upravovanie zbraní.  Respektíve upravovanie vašej primárnej zbrane, ktorú si na začiatku hry vyberiete, či už brokovnicu, automatickú pušku, alebo laserovú pušku. Tu si vyberajte prezieravo, keďže s každou sa hrá inak. Každá má však nekonečné množstvo nábojov. V leveloch síce môžete nájsť aj iné zbrane, ale ich munícia je obmedzená. Autori hovoria, že zbraní je v hre 30, z toho päť je požičaných z iných hier. Nepriateľov je cez 20 typov, aj keď sa nikdy nezbavíte pocitu, že na vás útočia stále rovnakí.

Samotná kampaň nie je dlhá, ponúkne štyri prostredia, každé s tromi levelmi. Prevedú vás vesmírnou loďou, pozemnými oblasťami, podzemím a aj vybudovanou kolóniou na planéte. Všetky prostredia niečo pripomínajú, či už Quake, Dooma, alebo aj Half Life. Prejdete ich veľmi rýchlo, na jeden level vám postačí 5 až 15 minút - a to aj s desiatimi minútami blúdenia. Levely sú totiž náhodne generované, extrémne neprehľadné a je veľká škoda, že autori nespravili dizajn takých úrovní, ktoré by dávali aj zmysel.

Okrem generovaných levelov hru ničí aj absencia save systému, ktorý si môžete len postupne vytvoriť opravovaním teleportov, ale stále musíte po smrti alebo novom spustení hry začínať od začiatku. Ak by vám kampaň nestačila, postupne do hry pribudnú rôzne arkádové mody, a to napríklad Speedzone určené na čo najrýchlejšie prejdenie hry alebo obranný mód Murderzone s desiatimi miestnosťami, v ktorých postupne likvidujete nepriateľov. Nakoniec Strafezone je mód s výzvami a úlohami.

Vizuálne je hra z retro hľadiska parádna. Pekné situovanie vizuálu do Quake štýlu s krvavým prídavkom Dooma vyznieva naozaj dobre. Polygónové monštrá to pekne dopĺňajú a nechýba ich rozstrieľanie. Navyše všetko rozbité v leveloch ostáva a pekne sa vytvorí dojem masakru. Ak vás zabijú a začínate znovu, napriek tomu, že sa miestnosti regenerujú, tie, v ktorých ste už boli, ostanú zakrvavené. Je to pôsobivý prídavok a atmosféra retro hier tam skutočne je. Doplnkom k hre je aj zábavne vytvorený tutoriál s filmovými scénami, ktorý sa oplatí prejsť. Nakoniec to celé dopĺňa decentná hudba rovnako v retro štýle od ToyTree.

Zaujímavé sú ale tajomstvá a odkazy na klasické hry. Napríklad je tu retro pohľad na Wolfensteina 3D, ktorý však nie je modrý, ale hnedý v ešte jednoduchšej grafike. Je tu aj level spracovaný podľa Dooma alebo aj 3D verzia Enter the Gungeon, pridaná je aj skákacia hra v zvláštnom svete alebo Rat mapa, kde musíte zničiť potkanov. Plus rôzne ďalšie utajené bonusy a zbrane. Niektoré odhalíte ľahšie, iné sú komplikovanejšie a vyžadujú kombinovanie vecí alebo aktivovanie rôznych počítačov. V každom prípade je to pekné osvieženie hry.

Strafe je parádna spomienka na deväťdesiate roky - aspoň vizuálne a s peknými bonusmi. Škoda, že to sťahuje dole samotná hrateľnosť, generovanie máp a snaha o rogue štýl. Autori namiešali veľa zvláštnych prvkov, čím hra stratila tú pravú esenciu old-gen hrateľnosti. Ale ak máte túto klasickú FPS éru radi, Strafe sa oplatí vyskúšať. Je  síce možné, že vám hrateľnosť úplne nesadne, ale nachvíľu sa pri hre aj tak dá zabaviť.