Prvá Bayonetta na Switchi vie učarovať aj po rokoch

O Bayonette sme už povedali všetko. Hra pôvodne vyšla v roku 2009 a dočkala sa u nás veľmi pozitívnej recenzie. Opäť sme sa jej venovali minulý rok, keď sa dočkala vydania pre PC a opäť z toho bola vysoká známka. Teraz sme sa jednotky dočkali opäť, keďže nám Nintendo potvrdilo nedávno vývoj tretej časti a ako prípravu spolu s PlatinumGames hráčom priniesli obe časti aj na Switch. Aj nováčikovia tak budú ma dostatok času na to, aby sa zoznámili s modernou sexi čarodejnicou, ktorá však uchváti hlavne charakterom, pričom hrateľnosťou už v minulosti zbúrala všetku konkurenciu.

Príbeh hry vás zavedie do sveta, ktorý žije v rovnováhe medzi svetlom a temnotou, no hrozí, že tento status quo nevydrží dlho. Kým však v iných hrách by ste sa postavili na stranu svetla, tu je to naopak a hráte za bosorku, ktorá sa živí tým, že loví rôzne anjelské bytosti a je v tom pekelne dobrá. Už od začiatku ale tušíte, že zohrá oveľa dôležitejšiu úlohu v boji o osud sveta ľudí, no k tomu sa musíte prekopať a prestrieľať v nasledujúcich zhruba 10 hodinách.

Bayonetta stratila pamäť. Vie len to, že je bosorka, no niektoré spomienky sa pomaly vynárajú a ich stredom je často iná bosorka. Netrvá dlho a skrížite zbrane, pričom je to len začiatok objavovania herného príbehu. Čaká na vás niekoľko prekvapení a zaujímavé vedľajšie postavy. Zvlášť jedna drobná, ktorá je opradená rúškom tajomstva. Síce veľmi skoro sami vydedukujete, kto sa za detskou tvárou skrýva, no aj tak je to príjemný element v príbehu hry.

A kým príbeh poteší a neurazí, samotná hrateľnosť vám rozpumpuje krv v žilách takým tempom, aké ste už dlho nezažili. Hra stavia na dynamike a frenetickej akcii, ktorá v podaní hlavnej hrdinky pripomína niečo medzi baletom a striptízom. S poriadnou dávkou krvi navyše, ako inak. Bayonetta umne zvláda nielen strelné, ale aj mnohé iné zbrane, ktorými hra rozhodne nešetrí a môžete nimi hojne kosiť nekonečné hordy bizarných anjelov, ktorí neprestávajú prekvapovať dizajnom a nápadmi.

Už len samotný úvod, kedy bojujete na padajúcej veži a intuitívne sa učíte herným mechanizmom je niečo, čo si iné hry nechávajú na záver. Nepriateľov je halda, všetko okolo vás padá a na scéne sa objavuje aj veľký boss, ktorý je však v rámci celej hry len takým predkrmom. Až potom nasleduje predstavenie samotnej postavy a to sú scény, pri ktorých sa do nej musíte zamilovať. Je to plné gýču, ale neuveriteľne umne využitého. Hlavne zistíte, že Bayonetta nie je len o priliehavom kostýme, ale aj o nekonečnej zásobe ostrovtipu a hlave jedinečnom štýle.

Veľkou súčasťou kúzla tohto úvodu sú aj kvalitné bojové animácie a hlavne hudba, ktorá vám taktiež načrtne, čo vás najbližšie hodiny čaká. Známa skladba Fly me to the Moon dostala nečakaný twist a stáva sa vašim hnacím motorom pri jednej akčnej scéne za druhu, pričom jej výborne sekunduje celý herný soundtrack a nezaostáva ani dabing, kde exceluje najmä hlavná postava, ale ani ostatní herci sa nemajú za čo hanbiť.

Detailnejšie vám hru opíšu naše predchádzajúce recenzie, takže si stačí len kliknúť. V zásade ale platí, že ak ste ešte s Bayonettou nemali tú česť a máte radi brutálne sekačky, je to rest, ktorý treba dohnať. Ideálne rovno aj s dvojkou, kde sa recenzia Switch verzie u nás objaví čoskoro. Ak ste ale hru už hrali, Switch verzia neponúka veľa dôvodov na to, aby ste do nej šli opäť. Je tu dotykové ovládanie, ktoré je síce alternatívou, ale skôr len na vyskúšanie. Hra však beží lepšie ako na minulej generácii konzol, aj keď grafických vylepšení sa nedočkala.