Zahrali sme si demo soulslite hry Tails of Iron 2: Whiskers of Winter

Ja mám veľmi rád soulslike hry a ich obťažnosť. Ale občas mi príde, že je tá ich náročnosť už mierne prehnaná, hlavne vo chvíľach, keď aj úvodní bossovia majú pomaly štyri rôzne fázy. Jednou z takýchto hier je aj soulslike metroidvania Tails of Iron 2: Whiskers of Winter, pokračovanie hry z roku 2021. V tomto prípade hre však náročnosť odpúšťam, lebo ponúka tri rôzne obťažnosti a má rozkošnú ručne kreslenú grafiku so zlatými zvieratkami. Navyše, titul počas súboja s finálnym bossom dema na mňa vytiahol poriadny metalový soundtrack. A povedzme, že som žral každú jeho tóninu. Dokonca ho diegeticky hrali priamo nepriatelia v pozadí boss súboja.

Príbeh hry je prostý a aspoň z dema mi príde, že sa snaží o klasickú hero journey. Máme tu kráľovstvo potkanov, ktoré odstrašilo hrozbu zlých netopierov a žabiakov. V hre hráte za Arla, bastarda, dediča titulu ochrancu pustiny, ktorý bol zverený jednému strážcovi pevnosti, aby ho vychoval, keďže nepriateľ sa raz vráti. Arlo napokon vyrástol a strážca pevnosti sa ho rozhodol zobrať na lov, aby dospel ako pravý severan. Rodinné radovánky však rýchlo skončia, keďže krátko nato je pevnosť napadnutá netopiermi. Pri tomto útoku strážca pevnosti a mentor Arla, samozrejme, zomiera. Arlo sa teda vydáva na cestu pomsty po tom, čo jeho mentor a blízki zahynuli, a berie veci do vlastných rúk.

Ako vidíte, naratívne nič špeciálne. Príbeh však rozhodne má svoje svetlé stránky. Filmové scény pri predstavení bossov sú veľmi pekne animované. Rozprávača príbehu nám navyše nerobí nikto iný než Doug Cockle, dabingový herec Geralta z Rivie. Dialógy v hre sú rozprávané bez dabingu, len s použitím rozkošných komiksových bubliniek s obrázkami vo vnútri. Jediné, čo ma pri nich mrzí, je, že nekončia trochu rýchlejšie, keďže informáciu pochopíte vždy skôr, ako postava dorozpráva. Vo výsledku však naratív slúži hrateľnosti, ktorou je rozsekávanie nepriateľov v soulslike súbojoch.

Po vzore Souls hier viete štítom blokovať údery, uhýbať sa, dávať parry, používať ľahké a ťažké útoky. Hra má samozrejme bonfire, estus flasku, podobné UI. Po vzore Elden Ringu má aj výrobu. Bossovia majú viacero fáz a spolu s nepriateľmi majú movesety, ktoré sa musíte naučiť. Používajú špeciálne útoky, kedy červený útok sa nedá zablokovať a treba sa mu iba vyhnúť, žltý sa dá len parryrovať a biely len zablokovať štítom. Uhýbanie, parryrovanie a blokovanie štítom je však v Tails of Iron 2 jednoduchšie a viac odpúšťa ako bežná souls hra. Čo ma niekedy zamrzelo, no niekedy som bol aj vďačný, lebo mi to zachránilo život.

Tails of Iron do souls žánru pridáva aj menej bežné prvky, ako beštiár nepriateľov, ktorí majú svoje sily a slabiny. Tomu náležite musíte prispôsobiť svoje zbrane a výbavu. Hra má aj štylizovanú metroidvania mapu a grappling hook, ktorý bohužiaľ neviete použiť pri skoku. Ďalšia škoda je, že hra mala v deme nepríjemné bugy, kedy som raz ani nemohol doraziť bossa, lebo som uviazol na hrane obrazovky. Tiež ma v deme mierne sklamalo minimum RPG prvkov, kedy ste si vedeli len zmeniť zbrane a zbroje, ktorých štatistiky momentálne veľa neznamenajú. Vo výsledku ma demo však bavilo a teším sa, s čím autori prídu v plnej verzii.