Launch Nintendo Switch 2 otvoril hneď dve nové rany fanúšikom jednej klasickej, ale dnes už takmer zabudnutej značky. F-Zero bola prototypom pre všetky futuristické pretekárske série, je tu s nami už od roku 1990, ale naposledy sme sa novej časti dočkali ešte v roku 2004. Fanúšikovia sa na sériu stále pýtajú, jeden sa dokonca stal akcionárom, aby sa na to osobne mohol spýtať prezidenta firmy, no a Nintendo už roky odpovedá, že fanúšikov počúva a o záujme vie. A stále nič. Prečo teda dve nové rany? Lebo sme sa F-Zero dočkali, dokonca aj duchovného nástupcu série, ale nový originál stále nikde.

V rámci GameCube knižnice bol medzi prvými hrami pre Switch 2 vynikajúci F-Zero GX, ktorý si môžete užiť vo vylepšenej podobe a dokonca aj s online multiplayerom. Hrá sa stále dobre, ale stále je to 22 rokov stará hra. Chcete niečo novšie? Je tu novinka Fast Fusion, kde je inšpiráciu v F-Zero badať v každom druhom pixeli. Táto nemecká indie séria je tu tiež už nejaký ten piatok a Fusion je štvrtou časťou od roku 2011. Doteraz najambicióznejšou a ak vám na launch chýbala nejaká ďalšia dobrá exkluzívna hra, tu ju máte.

Stále je to indie hra a keď si v nej pozriete titulky tvorcov, všetkých narátate na prstoch dvoch rúk, kde väčšina ľudí robila viacero funkcií. Čo to znamená? Že neboli prostriedky napríklad na prezentáciu, ktorá je strohá, plochá, ale nutne to nemusí byť chyba, keď sa hneď dokážete dostať k tomu dôležitému – futuristickému pretekaniu v závratných rýchlostiach na tratiach, kde každú chvíľu letíte vzduchom, jazdíte dole hlavou, robíte krkolomné vývrtky a podobne. Ste prakticky len pár klikov a krátky loading od štartu na trati.

Na výber máte štandardnú ponuku herných režimov, z ktorých tým hlavným je šampionát, kde máte na výber niekoľko šampionátov v postupne náročnejších rýchlostných triedach. Okrem toho ale môžete jazdiť aj časovky, kde súperíte s časmi, ktoré stanovili vývojári. Ak si naozaj trúfate a cítite, že na to máte, môžete sa pustiť aj do špeciálneho režimu Super Hero Mode, ktorý predstavuje extrémnu výzvu. Tak v prvom rade sa počíta len prvé miesto, nič iné. Taktiež nesmiete havarovať, inak končíte. Skákanie vám čerpá boost energiu a boost energia je zdieľaná so štítmi, takže si musíte dávať pozor na kontakty so súpermi. Toto je naozaj režim len pre tých najodolnejších.

Ale najviac času pravdepodobne strávite v režime šampionátu, ktorý je naozaj ťažiskom hry. Aktuálne hra obsahuje päticu šampionátov, každý je tematicky trochu iný, mení sa aj náročnosť, no a hlavne každý obsahuje trojicu vlastných tratí. Nemôže sa tak stať, že by dva šampionáty obsahovali rovnaké trate. Je tu tak toho veľa na jazdenie, pričom šampionáty majú tri úrovne náročnosti. Podobne ako napríklad v Mario Kart je náročnosť hry reprezentovaná rýchlosťou, kde Hypersonic vie dať poriadne zabrať a aj na také druhé či tretie miesto sa tu poriadne nadriete.Hypersonic

Každý herný režim vám tu vie zarábať kredity, ale je to práve šampionát, kde si dokážete zarobiť najviac. Kreditmi si kupujete nielen nové stroje, ale aj postup do ďalších šampionátov a aj vyšších tried. Možno to takto na papieri pôsobí ako grind, ale šampionáty sú kratšie, skoky v náročnosti pomerne vysoké, navyše hrateľnosť je naozaj dobrá, takže ak sa vám nepodarí dostatočne zarobiť v nejakom šampionáte na prvý pokus, skúsite to na druhý pokus. Odmeny sú pomerne vysoké, vždy si niečo môžete dovoliť, takže nemáte dojem, že len stojíte na mieste.

A tá hrateľnosť? Za tie roky sa v Shin'en Multimedia s ňou naozaj pekne pohrali, vyladili ju, takže toto je presne jedna z tých hier, od ktorých sa ťažko odchádza. Ešte jeden šampionát pred spaním a zrazu je o niekoľko hodín neskôr. Skvele sa s hrou cestuje, výborne sa hrá aj doma na TV. Vie ponúknuť výzvu, zároveň ale nemáte dojem, že by bola nefér. Ak spravíte chybu, viete, že je na vašom konte. Áno, umelá inteligencia možno až príliš dokonale sleduje ideálnu stopu, ale ak sa chcete zlepšovať, musíte aj vy jazdiť čo najpresnejšie, čo najlepšie.

Tu sa nebojuje, na rozdiel od Killer Loop alebo WipEout. Respektíve môžete do súperov búrať a skúšať ich spomaliť, ale neexistujú tu žiadne zbrane. Namiesto toho je to naozaj primárne o jazdeckých schopnostiach a možno aj práve preto je hrateľnosť taká chytľavá. Počas pretekov využívate boostovacie plošiny, akurát musíte mať nastavenú správnu polarizáciu – na oranžových plošinách musí váš stroj svietiť oranžovo, na modrých zas modro. Prepínate sa pohodlne jedným tlačidlom. Je tu aj skákanie, ktorým prekonávate prekážky, prípadne môžete preskočiť na alternatívne (a neraz výhodnejšie) časti trate. No a tiež zbierate boostovacie orby, vďaka ktorým si môžete dopriať dočasné zrýchlenie podľa potreby.

Nie je to akčné, ale je to dosť taktické a trate naozaj treba dobre poznať. V hre ich je aktuálne 15 a sú spracované špičkovo. Zatočí sa vám z nich hlava a tematicky sú naozaj bohaté a pestré. Nájdete tu džungľu, futuristické mesto, vesmírnu trať pomedzi asteroidy a podobne. sú dosť podobné tomu, čo ste mohli vidieť v iných podobných hrách, ale to vlastne k tomuto subžánru už patrí. Dôležité je, že je kvalitný ich dizajn a počet je obstojný. Kým v každej zdoláte stanovené časy, tak sa zapotíte, lebo ich naozaj musíte dobre poznať.

Čo sa týka samotných futuristických strojov, v ktorých tu lietate, tak tých je tiež 15. nie je to zlé číslo, líšia sa dizajnom a aj vlastnosťami, pričom ich hlavné pretekárske atribúty sa delia do troch častí: zrýchlenie, rýchlosť a boost. Svoju rolu však zohráva aj hmotnosť. Mnohé z týchto kúskov budete poznať už z minulosti série, tu ale prichádza na rad novinka – fúzie. Dva stroje môžete ľubovoľne spojiť do jedného, čo síce stojí peniaze, ale výsledok sa neraz oplatí, keďže skombinujete nielen ich dizajn, ale aj jazdné vlastnosti. A ak budete voliť dobre, môžete získať stroj s perfektným zrýchlením aj rýchlosťou. Kombinácií je pritom obrovské množstvo a je na vás, ako to všetko dokombinujete a čo získate.

To všetko znie skvele, čo? Takže hráte prvé tri dni, to všetko trénujete, zdokonaľujete svoj skill a už ste si aj našli správnu fúziu, ktorá letí ako raketa. Viete, že už ste dosť dobrí na to, aby ste sa pustili do multiplayeru. Tak si ho v menu odkliknete a príde obrovský šok. Táto hra, ktorá by mala byť postavená na zdokonaľovaní skillu v singleplayeri, aby ste následne bodovali online, žiaden online režim nemá. Toto mal byť presne futuristický Mario Kart, ktorý by trhal predajné rebríčky, lebo by to chcel každý hrať online. Ale máte tu len splitscreen (pre 4 hráčov) a GameShare (pre dvoch hráčov). To je až nepochopiteľná absencia.

To je ako keby Call of Duty vyšlo bez online multiplayeru. Hrateľnosť je super, obsahu je dosť, singleplayer baví, ale takáto hra má potenciál na stovky hodín, no iba online. Obe tie multiplayerové možnosti potešia, o tom bez debát. Splitscreen pre 4 je dnes vzácnosť a viete si ho super užiť. GameShare vám zase umožní z jednej kópie hry hrať na dvoch konzolách v lokálnej bezdrôtovej sieti proti sebe. Dokonca aj na prvom Switchi. Fakt potešujúce možnosti. Ale nedokážu prekryť pachuť z toho, že si Fast Fusion nezahráte online. Dokonca hra podporuje GameChat funkciu. Ale načo, keď môžete chatovať s niekým, kto sedí s vlastnou konzolou vedľa vás?