Pôvabná grafická prezentácia vôbec nemusí znamenať prívetivú a ľahkú hernú náplň. V prípade recenzovanej novinky od francúzskeho vývojárskeho štúdia Douze Dixièmes to naisto platí. Pri zdolávaní hry si ale môžete uvedomiť, že náročné výzvy nemusia byť zároveň nezvládnuteľnými. Podobne ako v souls hrách, tak aj tu každá prehra môže znamenať novú skúsenosť, pričom perfektne funguje systém výučby. Hra nemá trestať bez zmyslu, no má byť výzvou - skrátka a dobre, nič nie je zadarmo a pocit odmeny nenastane, keď sa budete flákať.

Počas recenzovania som pár herných večerov trávil porážaním jedného bossa. Za normálnych okolností by som sa už presunul od tejto hry k inej. V každom prípade, recenzia sa sama nenapíše a hodnotiť len na základe úvodnej pasáže by bolo na trestnú lavicu. Vďaka recenzovaniu sa často dostanem k titulom, ktoré sú prívetivejšie až po nejakej náročnejšej pasáži, prípadne neukážu svoje klady vyslovene ihneď. Presne to sa stalo aj tu.

Samotný úvod neponúka priveľa herných mechaník a na dizajne to vidno. V úrovniach sa nachádza pár nezdolateľných pasáží, prípadne nejaké predmety alebo úchyty, na ktorých sa momentálne nemôžete zachytiť. Až po porazení prvých bossov sa dostávate k špeciálnemu háku a v následných hodinách k ďalším vylepšeniam. Tie majú za úlohu po prvé uľahčiť pohyb a po druhé otvoriť sa, aby ste mohli čeliť oveľa náročnejším výzvam.

Celý priebeh strieda takmer pohodovú relaxačnú atmosféru s mimoriadne náročnými výzvami, prípadne inokedy je stavaný tak, aby ste zapojili naplno šedú kôru mozgovú. Žánrovo je titul ukotvený v metroidvanií, čiže ide o 2D plošinovku z bočného pohľadu, kedy sa postupne otvárajú možnosti úrovne a nemáte všetko hneď ako na podnose. Vracať sa na staré miesta opakovane je prioritou a podstatnou súčasťou.

Tým sa dostávam k prvému, viac-menej osobného problému s hrou. Máte slobodu, kam sa vyberiete, lenže na niektoré miesta sa dostanete len s novými schopnosťami - napr. možnosť plachtiť, či používať práve špeciálny hák. Ak sa v úvode vyberiete smerom doľava, tak vám nemusí vôbec dôjsť, že treba dané schopnosti objavovať napravo. Respektíve, je dosť otravné sa presúvať zo strany na stranu systémom pokus - omyl. K niektorým titulom v žánri to patrí, no už som čítal kritiku aj pri inej sérií, kde to prekáža, čiže nebudem v tom sám. Obzvlášť sa to deje v neskoršej fázy hry, kde sa cestičky rozkročili viac doširoka a značnú časť hernej doby som trávil blúdením, pri ktorom dlhšie trvalo nejaké logické vyústenie.

Samotná hrateľnosť je koncipovaná pre široké herné publikum. A vývojári napokon dospeli k rozhodnutiu, že hru uľahčia. Máte možnosť zapnúť si voľbu, kedy je boss pri každom neúspešnom pokuse s menším počtom životov. Výrazne vám to nepomôže, pretože ide aj tak o obrovskú náročnosť, no aspoň vás titul nemá potrebu mučiť. Rovnako si môžete zvoliť dopĺňanie jedného kúska života pri dlhšej nečinnosti - teda na doliečenie vás nesmie nič zasiahnuť a nesmiete skákať. Posledná voľba môže byť trošku kontroverzná, pretože výrazne zľahčuje prechádzanie - protivníci sami od seba na vás neútočia. Ale postupne ich postretáte dosť, a to aj takých, cez ktorých sa ťažko prechádza bez toho, aby vás neobrali aspoň o kúsok života.

Titul prevažne dobre zvláda vysvetľovanie nových možností v graficky zjednodušenej prezentácií. Pri prvom zapnutí ma takto v podstate privítal a celkom sa mi páčil, až som si vedel v tomto duchu predstaviť celú hru. Je to jednoduché a svojim spôsobom sympatické. Spracovanie je na úrovni a hra vás hra systémom pokus-omyl naučí používanie danej vymoženosti. Pri máloktorej hre v podobnom žánri som všetku vinu za neúspech dával čisto mne ako hráčovi, veľa ráz je problém v technickej stránke. Tu je všetko tak, ako to má byť. Ak niekto spraví chybu, ste to vy a ideálne viete, kedy akú ste spravili. Pri súbojoch s náročnejšími protivníkmi vás hra na útok najprv upozorní svetelnými efektmi a viete sa na to pripraviť. Takisto by ste pri každom ďalšom pokuse mali byť skúsenejšími. Ako som už písal vyššie, hra netrestá zbytočne.

Bavilo ma aj nápadité pracovanie s prostredím, kedy sa striedajú motívmi s orgiami pre oči. Zmena patrí k životu a pri pátraní na vesmírnej lodi o to viac niektoré lokácie milo prekvapia. Krásu oceníte aj pri dizajne nepriateľov. Nejde o nudných patrónov, ale o zaujímavé bytosti. Bossov je viacero, ale žiadny z nich vyslovene nekopíroval iného. Veľkým tréningom trpezlivosti bol pre mňa najmä akýsi slizký krtko, ktorý útočil hlava-nehlava, ale i na neho sa dá, samozrejme, vyzrieť. Hodnotiť grafiku pri podobnom titule je náročné,  pretože každému môže sadnúť čosi iné, oceňujem však, ako sa hra hýbe a ako je zvládnutá po technickej stránke. V tomto smere sme dostali klenot - takú vyladenú hru vítam vždy s radosťou. Čo sa ovládania týka, odporúčam herný ovládač, ale možno ide o silu zvyku.

Spomeniem aj hudobný sprievod. Priamo pri hraní som si to vyslovene neuvedomoval, až teraz pri písaní recenzie, pozrel som si nejaké zábery z hry a môžem povedať, že hudba je presne taká, aká má byť. Neruší, zbytočne nevytŕča, no ak ju započujete, ihneď sa pred vami zobrazí záber z hrania. Takto sa to robí! O zvukoch ani nehovoriac. Takže ťažko vôbec hľadať vady na kráse v tomto smere. Celkovo je titul viac-menej presne taký, aby hráčom vyhovoval, s dôvetkom - nie je pre každého. Dovolím si ho však odporúčať aj tým, čo takýmto hrám vyslovene neholdujú, môže sa vám to zapáčiť.

Počas hry budete objavovať aj rôzne zápisky a odhaľovať vetvenie príbehu. Autori dbajú dosť na emócie a bez toho, aby som vôbec niečo prezradil, môžem zhodnotiť, že aj v tomto smere ide o výrazného ťahúňa. Príbeh viete precítiť a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Záleží na hráčovi, čo sa všetko podarí objaviť a či sa prebojuje cez robotov, ktorí boli prerobení na nepriateľských. Dostanete vysvetlenie k tomu, prečo je kozmická loď prerastená rôznorodou vegetáciou? A ešte by ma zaujímalo, či tie vlasy hlavného hrdinu sú skutočnými vlasmi, pretože nimi vie hráč spáchať divy.

MIO je vhodný pre trpezlivých, milé prekvapenie ihneď na začiatku roka - rozhodne zaujme a oplatí sa v ňom stráviť čas. Je to titul, ktorý vyslovene srší hravosťou. A nebojte sa vyššej náročnosti, pretože ak sa naučíte nejakú schopnosť, neskôr ju už budete využívať, akoby bol daný pohyb vám vlastný. Je to ako naučiť sa bicyklovať - raz sa to naučíte a viete to navždy. Sám som bol prekvapený, ako poľahky viem „plávať“ rôznym terénom, pričom zo začiatku som si to nevedel ani predstaviť.