Všetky zážitky z USA: ako vypálil Final Fantasy Festival 2026 v Anaheime

Ten pomer cestovania a samotného festivalu je priam brutálny. Letíte cez pol sveta, cesta medzi vašou posteľou a tou hotelovou je 26 hodín a musíte mať nabité všetky mašiny naplno na celé dva dni. Ale je to zážitok, aký sa opakuje iba raz za niekoľko rokov - takmer ako olympijské hry.

Final Fantasy Festival (FFF) vznikol po úspešnom (re)štarte Final Fantasy XIV Online a od roku 2014 mu patrí jasné miesto v Square-Enix kalendári. Ba čo viac, stala sa z neho platforma na oznámenie noviniek a súčasne aj stretávanie s fanúšikmi. Festivaly bývajú spravidla tri: jedna edícia v USA, jedna v Európe a finále zväčša pripadne na domáce Japonsko. Občas sa striedajú mestá (na našom kontinente aj krajiny: Nemecko, Anglicko, Francúzsko), inokedy sú rovnaké a karty trošku zamiešala aj pandémia, keď jeden ročník išiel iba do digitálu.

Každopádne, v USA patril dlhé roky Las Vegas, no robiť tam edíciu v júli 2023 prinieslo extrémne teplá tesne pod 50 stupňov (zažil náš Matúš), takže si tvorcovia povedali, že zmenia flek za Anaheim, kde sa pravidelne koná aj Blizzcon. Čo je taký menší paradox, že azda pol roka od seba budú dve veľké fanúšikovské akcie na jednom mieste. Anaheim Convention Center je však osvedčené miesto a navyše umožnilo aj zväčšiť kapacitu.

Žrebovanie na akciu na dva a pol haly

Prvú zastávku Final Fantasy Festivalu 2026 absolvovalo tento rok 12 500 návštevníkov. Pôvodne sa spomínalo, že to bude cca 10 tisíc, no nakoniec haly uniesli o štvrtinu viac. Na FFF sa nedá dostať len tak ľahko - záujem je obrovský, takže sa najprv fanúšik registruje, potom je overená jeho identita (a aj prepojenie s herným účtom), a keď sa na neho usmeje šťastie, môže si kúpiť lístok. Tento rok vyšiel na 250 dolárov, ale tipujem, že by ich predali organizátori aj štyrikrát toľko.

Počty návštevníkov boli také obrovské, že registrácia prebiehala už aj vo štvrtok, t.j. nultý deň. Ani to však neodstránilo masívne rady cez celý blok hneď v prvý deň FFF (piatok ráno), kedy prekonali snáď aj čakačku na atrakcie vo vedľajšom Disneylande. 

FFF zabralo dva a pol haly. Tá väčšia hala bola zložená z obrovského pódia a trojitej LED obrazovky, na ktorú sa pozerali tisíce fanúšikov z rozložených stoličiek. Veľká pochvala patrí za organizáciu pre hendikepovaných s vyhradenými radmi, miestami a sektormi. V tejto hale prebiehal oficiálny program - keynote, vývojárske panely, interviews či regionálny turnaj. A večer aj oba koncerty. Keď sa zhaslo, boli to obrovské šou od rána do večera.

Druhá hala bola určená pre atrakcie, ale tiež poňala aspoň tisíc stoličiek a plátna, na ktoré sa prenášal program z tej vedľajšej. Pri vyššej kapacite to bolo pochopiteľné a návštevníci (aj my), čo nemali už  obsadené miesto aspoň hodinu vopred, riešili dilemu - budem radšej stáť či sedieť na zemi v tej hlavnej alebo skúsim stoličku vo vedľajšej?

Napokon "tá polovica haly". Tam fičí registrácia, mediálne zázemie a predaj merchandise. Na FFF funguje tak, že sa postavíte do veľkého radu (ťahá sa najprv po vonkajšej časti, potom aj dnu a ľudia sú púšťaní vo vlnách), skúsite ho vystáť, vyberiete si podľa ponuky predmety, zacvakáte a potom vás volajú podľa čísla na miesto vyzdvihnutia. Ešte pred kúpou sa dá otestovať kvalita materiálov či veľkosť. Tradične je pár predmetov vyhradených pre konkrétny festival, ale autori taja, ktoré to budú... Špeciálne tričko? Či dáždnik za 45 dolárov, ktorý sa vypredal takmer hneď ? Po pár hodinách už isté chuťovky nekúpite.

Dianie z veľkého stage - deň prvý

Väčšina diania z hlavného stage sa streamovala do sveta, takže kto túžil dozvedieť sa novinky ako prvý na svete, mohol sedieť priamo v hale, no zároveň aj pozerať z domu. Ale domáce sledovanie nenavodí nezabudnuteľný pocit z diania TAM: keynote je hneď prvým highlightom prvého dňa, všetci očakávajú ohlásenie nového datadisku a je sprevádzané hlasným odpočtom od 60 sekúnd. Pri premietaní hlavných postáv z hry počujete hlasné výkriky mien či búrlivé potlesky (Yshtola! Alphinaud! Graha Tia!) a keď sa hala zotmie a začne trailer, už čakáte iba na obrázky, zápletku a... názov. Takto bol predstavený tento rok Evercold a čo nás asi všetkých šokovalo v piatej minúte, aj termín! Ten sa spravidla šetrí do Tokia, takže priblíženie na január 2027 je veľká vec. Konkrétny dátum ešte neznámy, no máme svoje tipy...

Na pódium už dorazil Yoshi-P, ktorý priblížil prvé detaily datadisku Evercold: že sa vydáme do Štvrtej dimenzie a toto je štart novej ságy Godless Realms. Z čoho vyplýva, že po prvej 10-ročnej ságe Zodiark a Haydelyn bol Dawntrail taká menšia odbočka a teraz sa opäť pôjde do tuhého. Uvidíme. Zaujímavo vyzerá mačací ľud aj inšpirácia nordickou mytológiou, takže po teplejších či vlhkých zónach Dawntrail nás čaká skôr zima a chlad. Na konkrétne zóny, dungeony či iné chuťovky si musíme počkať aspoň do Berlína. Potvrdili sa aspoň dve nové povolania (Tank a Ranged DPS).

Väčšiu porciu noviniek zahrnuli aj dva bojové štýly (doterajší Reborn a nový Evolved), zmena systému odmien z denného na týždňové, editory postáv, tretia obťažnosť pre 8-členné raidy a iné. Zhrnuli sme ich do samostatných článkov - všetko o datadisku nájdete tu a celkové zmeny som prelúskal sem.

V prvý deň poobede sa konal aj vývojársky panel, kedy si Yoshi-P zavolal na pomoc aj šéfa bojových systémov, aby sa mohli hlbšie pozrieť na to, ako sa hrá v Evolved móde. Hneď prvé skúšané povolanie bol Paladin (určite jedno z najčastejších) a počas ukážky bolo počuť rozmanité reakcie v publiku. Časť bola spokojná, ale každé ďalšie oznámenie typu zmena rotácie, menší počet tlačidiel či úderov vyvolal celkom veľkú vravu. Nebolo to ešte bučanie či kritika, skôr neistota a povzdychy, že ako sa to zavedie do hry. Neskôr sa načrtli aj možnosti u ďalších povolaní ako White Mage.

Opäť zopakujem svoj pohľad: osobne sa naň teším, lebo už Viper a Pictomancer minule ukázali, že sa dá hrať aj s menším počtom tlačidiel a inými rotáciami. Plus keď sa vrátite do hry po pol roku či skúšate nové povolanie, nižšie kliky tiež oceníte. Je zrejmé, že hardcore komunita to neberie ľahko, ale sama si pýtala zmeny herných systémov. Nové povolania budú mať navyše iba Evolved Mode, nie ten klasický.

O piatej poobede sa konal ešte osvedčený Cosplay Walk, kedy bolo vidieť rozličné kostýmy a postavy za celé roky. Prekvapivo sa toľko cosplayerov nevrhlo na hlavných hrdinov, hoci taká Yshtola má slušne veľkú popularitu, aj Graha’Tia. Ale taký Thancred či Urianger bola rarita. Chválim, že z Dawntrail si vyskúšalo pár ľudí aj hrdinku Wuk Lamat či nevlastného brata Koanu. Je vidieť, že stále ostávajú dosť populárne postavy z Endwalker a rôzni zloduchovia.

Napokon sme sa o siedmej večer dočkali prvého koncertu. Zahrala pianistka Keiko a pár piesní zvládla vokalistka Amanda Chan. Je to sčasti intímny zážitok (keď hrá iba Keiko na klavíri), hoci je v megahale. Štyri songy s vokálmi Amandy sú inak poňaté, piano miestami prekričí. Časť piesní si možno pýta väčší orchester, lebo v druhej polovici sú skladby podobné. Napočúval som si Dawntrail, no časť melódií znie inak. Štruktúra hodinky bola dobrá, hoci Keiko stihla iba 9 piesní a hajde spať.

Deň prvý končil tlačovou konferenciou, s otázkami a postrehmi je zhrnutá v samostatnom článku. Je to pomerne náročný termín, keď po 12 hodinách na výstave idete na Q&A s Yoshi-P, ktorý trvá cca do desiatej večer. Ale keď to dokáže energicky zvládať aj on, nesmieme ako publikum zaostávať.

Dianie z hlavnej haly - deň druhý

Tým, že všetky novinky a vývojárske panely boli narvané do prvého dňa, štruktúra druhého bola citeľne odlišná. Dopoludnie zabral regionálny Crystallium Conflict turnaj, kde sa najprv hrali dve semifinále a víťazi si zmerali sily v grande finále Severnej Ameriky. Big City Goats nedali šancu súperom a presvedčivo išli do finále. Druhé semifinále bolo vyrovnanejšie a tím Eidolon odvrátil stav z 0:1 na 2:1. ALE.. vo finále nemal šancu. Hala neskandovala BCG (Big City Goats) nadarmo - finále dopadlo 3:0, hoci boli chvíle, kedy časť publika držala palce Eidolonu, aby aspoň čosi uhral.

Popoludnie bolo zložené z menších hodinových slotov, kde Koji Fox porozprával čosi o textoch piesní, ktoré hráva v kapele The Primals, a o 15:30 prišla ruleta otázok a odpovedí, ktoré dostával Yoshi-P. To je zvláštny predpripravený formát, kde je 18 otázok vložených do 3 skupín po šiestich. Yoshi-P hádže kockou a podľa hodeného čísla dostáva jednu z otázok v príslušnej kategórii. Je to zaujímavý formát, hoci až tak veľa informácií neprináša - fanúšikovia sa pýtajú inak ako novinári, takže riešili prepojenia s Magic the Gathering alebo či bude do editoru postáv pridaný editor na veľkosť zadku. Časť otázok sa však dala spracovať, napríklad postup pri voľbe nových povolaní, akú zbraň by chceli vidieť hráči ako primárnu či ktorého protagonistu má Yoshi-P najradšej.

O siedmej večer sa už hala podľa očakávaní zmenila na rockový koncert. Prvé rady stoličiek boli odsunuté, aby vznikol veľký priestor pre mosh pit. Nastúpili The Primals. To je rockové zoskupenie, čo vedie Masayoshi Soken (autor soundtrackov), vystupuje v ňom aj Koji Fox (ktorý prekladá všetky keynote do angličtiny) a ďalší traja členovia. Rockový koncert totálne narval halu a svietiace paličky aj dobre dokreslili atmosféru. Prvá polovica bola super zložená - odpálená peckou Dawntrail, na ktorú nadviazali ďalšie hity vrátane Bee My Honey. Top momentom koncertu sa určite stal štvrtý song, kde si do mikrofónu zareval aj Yoshi-P (minule bol vo Vegas v prvom rade). Akurát aj tu platilo, že druhá polovica už nebola taká variabilná.

Koncert bolo možno počúvať aj vo vedľajšej hale - lebo prakticky ak ste neprišli o hodinu skôr do tej hlavnej, nemali ste šancu si sadnúť. A na stojáka sme dali už piano koncert Keiko... Druhá hala mala fajn sedenie, plátno, no vytunený zvuk sa miešal so silným echo efektom odvedľa. Po koncerte už nasledovalo veľké poďakovanie fanúšikom.

Inak oba koncerty v cene plnia účel, prídu na konci dňa a pozitívom je, že každý je úplne iný a má odlišných fanúšikov. Hoci ti najvernejší milujú oba štýly, lebo soundtracky Final Fantasy XIV Online sú skutočne dosť variabilné - raz hrajú fajnové skladby a pri bossoch často nastúpi tvrdší rock.

Atrakcie a lov na stickery

Vedľajšia hala mala okrem spomínaného sedenia pre cca tisícku ľudí iný účel. Vyplnili ju rozmanité atrakcie a fotomiesta podľa lokalít v najnovšom datadisku Dawntrail. Takže ste sa mohli kochať uličkou obchodov ako v hlavnom meste Tulliyolal, tancovať v The Arcadion, oddýchnuť na kreslách v Solution Nine či podumať v Living Memory.

Layout haly bol na jednej strane dobrý: veľa miesta, rozloženie do niekoľkých častí, celkom prehľadné usporiadanie. Hoci osobne mi prišla plocha menšia ako na Fan Festivale v Londýne. Odlišný setup, kde trojicu hlavných miest (Uldah, Limsa Llominsa, Gridania) vystriedal práve Dawntrail kvitujem, ale má jeden drobný problém. Trio metropol je výrazne odlišné a navodili atmosféru lesa, púšte či mora. No tu neboli také výrazne odlišné miesta.

Z aktivít sa tím viac vyšantil skôr na fotomiestach. Parádna štrnástka v strede haly lákala na foto počas celých dvoch dní (cvakol som sa počas koncertu, kedy bola takmer opustená). Čakačka na foto na člne s Graha Tia bola neuveriteľná a väčšinu dní vybookovaná. Honey B fotospot a Aunt Tii’s Tacos mali stredne dlhé čakacie doby - to ste si vyhradili bežne cca 20 minút.

Oproti minulej edícii FFF som našiel menší počet minihier. Okrem veľkej tancovačky v The Arcadion ste mohli trénovať postreh pri padajúcich predmetoch (Mica’s Magical Manouveres) či hádzať krúžky na fľašky (Pelupelu Pitch). Vtipné boli dostihy alpak (Run Alpaca Run), kde bušíte tlačidlá a alpaky na mašine pred vami sa fyzicky hýbu do cieľa. Okrem toho sa dala vyskúšať sila úderu do boxerskej gule (Limit Break Challenge) alebo hádzať lopty do koša (Arcadion Slam). A nechýbalo tímové hádzanie kockou v Crystalline Conflict Palaistra Challenge.

Vedľajšia hala mala ešte jednu veľkú atrakciu, ale iba pre časť návštevníkov. Meet & Greet Area, ktorá však tiež fungovala na báze lotérie. Mohli ste sa zapojiť do žrebovania a ak vás systém vytiahol, získali ste šancu ísť na fototermín s niekým z vývojárov (Yoshi-P, Hiroku Tamaki) i hudobníkov (Keiko, The Primals členovia). Systém fungoval tak, že na konkrétny čas ste prišli na miesto určenia, ktoré bolo ešte delené do troch častí podľa fotostien. Dostali ste výmenný lístok, konkrétne miesto, vystáli si rad a mali asi 30 sekúnd na foto a podanie rúk.

FFF Berlín a Tokio ešte čakajú

Americký Final Fantasy Festival býva vždy ten najväčší a nabitý top oznámeniami. Bodaj by nie, keď sa tento rok za päť minút odkryl nový datadisk i mesiac vydania. Aj ďalších 130 minút prinieslo veľa noviniek - načrtnutie povolaní, prekopané herné systémy, rozšírený Field Trial i Switch 2 verziu, ktorú predstavil rovno šéf Square-Enix a Yoshi-P si ju na pódiu zahral.

Ako to už býva, nie všetko je oznámené naraz. Tvorcovia si šetria ďalšie info na ďalšie festivaly. Môj tip je, že v Berlíne sa koncom júla dozvieme viac o bojoch, prvom dungeone a povolaní s rolou Tanku. A Tokio snáď 31.10 doplní všetko ostatné (druhé povolanie, ďalšie dungeony a raidy) a finálny dátum.

Každopádne, tento systém oznamovania informácií je v hernom svete originálny. FFF je viac event pre fanúšikov a novinári na ňom splývajú v dave, hľadajú si dobré miesta alebo skáču na koncerte. Je cítiť, ako Yoshi-P rešpektuje fanúšikov a oba dni s nimi prežíva aktivity naplno. Preto sa len niekedy natíska otázka, ako dlho to tempo vydrží. Pri Final Fantasy XIV Online je symbolicky 14 rokov a mnohí dúfajú, že ešte ďalších štrnásť potiahne.