Xbox štúdiá si popri veľkých tituloch občas doprajú aj menšie experimenty. Obsidian to spravil pri hrách Grounded alebo Pentiment, teraz podobne zvláštnu bokovku prinieslo Double Fine s hrou Kiln. Už samotný koncept pôsobí ako nápad, ktorý mohol vzniknúť len počas veľmi divokého brainstormingu: multiplayerová bojovka, v ktorej nebojujete s hrdinami, robotmi ani príšerami, ale s keramickými hrncami.

Nejde o veľký titul, na ktorom by stovky ľudí pracovali roky, ale o menšiu multiplayerovku, na ktorej vidieť kvalitné spracovanie aj nápad. Problém je skôr v tom, že téma zrejme nemá potenciál vytvoriť okolo seba dlhodobo silnú komunitu. Kiln na chvíľu zabaví, no zatiaľ neponúka veľa dôvodov, prečo sa k nemu pravidelne vracať.

Rovno sa dá povedať, že multiplayer mal byť pri tomto štýle skôr doplnkom než hlavným základom. Kiln má totiž svet, ktorý by pokojne zniesol aj hlavný singleplayerový režim so skákacím základom. Prvkov hrateľnosti je tu dosť a nechýba ani náznak príbehu. V pozadí je totiž bohyňa Seladon, ktorá chce rozbiť realitu a znovu ju poskladať. Začína pritom, prirodzene, s .... hrncami.

Do hry vstupujete ako malý duch, ktorého si vyberie bohyňa Seladon, aby jej pomohol s jej zvláštnym plánom. Rovno vás presunie do hrnca a ukáže vám, ako sa môžete presúvať medzi jednotlivými nádobami. Zároveň vás zavedie do úvodnej lobby, po ktorej sa môžete voľne pohybovať, skúšať ovládanie, upravovať svoju poličku s výtvormi a hlavne na hrnčiarskom kruhu vytvárať nové nádoby.

Samotné súboje sú postavené na symetrických arénach v rôznych prostrediach. Do zápasu sa vydávajú dva tímy po štyroch hráčoch a cieľ je jednoduchý: uhasiť pec nepriateľa. Po mape preto zbierate vodu, snažíte sa ju dostať na súperovu stranu a popritom bojujete s ostatnými keramickými bojovníkmi. Súboje prebiehajú hlavne cez narážanie, skákanie a vytláčanie protivníkov, až kým sa ich nádoba, prípadne tá vaša, nerozbije. Mapy pritom obsahujú rôzne prekážky, napríklad pohybujúce sa lode, po ktorých musíte preskákať, alebo disco oblasť, kde vás pri zlom načasovaní zdrží tancovanie.

Dôležitú úlohu pri taktike hrá aj samotný tvar hrnca. Môžete si vytvoriť menšiu a rýchlejšiu nádobu, ktorá sa lepšie pohybuje po mape, ale odnesie menej vody. Alebo si spravíte väčší a pomalší hrniec, ktorý má vyšší objem, no horšie sa s ním manévruje. Postupne navyše získavate rôzne vzory, farby a dekorácie, ktorými si svoje výtvory skrášľujete. Všetky vytvorené nádoby sa ukladajú na poličku a pred zápasom si môžete vybrať tú, ktorá vám najviac sadne.

Ideálne je pritom v tíme kombinovať rôzne typy nádob. Menšie hrnce môžu rýchlo prenášať vodu alebo obťažovať súperov, zatiaľ čo väčšie lepšie poslúžia ako nosiči alebo živé barikády. Tento systém dáva zmysel hlavne vtedy, keď hráte s priateľmi a viete sa dohodnúť na úlohách. Pri náhodných spoluhráčoch je to už ťažšie a zápasy sa potom často menia skôr na keramický chaos, kde každý robí, čo práve uzná za vhodné.

Zároveň má hra aktuálne dostatočný počet hráčov a matchmaking funguje rýchlo, no otázne je, ako dlho sa to udrží. Pomôcť môže cross-platform podpora, aj keď podľa matchmakingu vidieť, že ju teraz hrajú primárne Xbox hráči na konzole a PC, kde je dostupná v Game Passe. Mimo predplatného stojí 20 eur, čo nie je veľa, ale pri aktuálnej ponuke obsahu to už pôsobí vyššie.

Kiln má totiž aktuálne len jeden herný režim a päť úvodných máp, čo nie je veľa a po pár hodinách už máte veľkú časť obsahu obohratú. Ďalší obsah má pribúdať postupne. Už teraz prichádza nová mapa a nový dekoračný balík, cez leto majú nasledovať ďalšie dve mapy, rozšírenie progresu, misie, neskôr aj foto režim a nové možnosti hrania. Dôležité však bude, či pri hre zostane dosť hráčov, prípadne či budú novinky dostatočne zaujímavé na to, aby ich pritiahli späť. Inak môže Kiln rýchlo zapadnúť medzi zabudnuté multiplayerovky, aj keď v tomto prípade to nebude také bolestivé, keďže od začiatku ide skôr o menší titul.

Z vizuálneho hľadiska hra celkom prekvapí. Cítiť tu nezvyčajný rukopis Double Fine, ich dizajn aj kvalitu spracovania. Dokázali svoj štýl preniesť aj do sveta hrncov, božstiev a malých duchov s holými zadkami, čo znie zvláštne, ale v hre to prekvapivo funguje. Všetko je tu milé, farebné a zároveň mierne divné, akoby sa keramická dielňa otvorila niekde medzi detskou rozprávkou a božským chaosom. Arény majú vlastnú identitu a hra je príjemne rozanimovaná. Hrnce sa kývu, narážajú do seba, praskajú a rozbíjajú sa tak, že samotné súboje pôsobia živo.

Samotné nádoby majú veľmi dobre spracovanú funkciu formovania. Na hrnčiarskom kruhu ich doslova detailne tvarujete. Môžete ich rozťahovať do strán, vyťahovať do výšky, stláčať, zužovať alebo z nich robiť zvláštne keramické monštrá podľa vlastnej fantázie. Ale nezabúdajte na to, že vzhľad nie je len kozmetický, ale tvar hrnca priamo ovplyvňuje jej správanie v zápasoch.

Ovládanie je jednoduché a rýchlo sa dostane do ruky. Pohyb hrnca, skákanie, narážanie do súperov aj zbieranie vody sú pochopiteľné prakticky hneď po prvom zápase. V chaose 4v4 súbojov však presnosť niekedy ustúpi bokom a hra sa zmení na divoké odrážanie hrncov po aréne. To je na jednej strane zábavné, na druhej strane, nie vždy máte pocit, že výsledok stretu plne kontrolujete. Často sa len snažíte prebojovať chaosom, prežiť a prípadne dopraviť vodu na správne miesto. Uprostred boja navyše nie je vždy úplne jasné, kto má práve navrch.

Celkovo je Kiln milý nápad s kvalitným spracovaním a prekvapivo funkčnou hrateľnosťou. Double Fine z absurdného konceptu vyťažilo veľa a súboje hrncov dokážu zabaviť viac, než by sa podľa opisu mohlo zdať. Otázkou však zostáva, či si hra dokáže udržať dostatok hráčov, čo je pri multiplayerovke kľúčové. Práve preto tu trochu chýba singleplayer, keďže svet s bohyňou Seladon, duchmi a keramickou mytológiou, by si pýtal príbehovú kampaň. Takto hra stojí hlavne na jednom 4v4 režime, ktorý funguje, ale pri vydaní ho dopĺňa len obmedzený počet máp. Kiln tak na chvíľu príjemne prekvapí a zabaví, no bez partie kamarátov sa motivácia vracať sa späť do hry môže rýchlo vytratiť.